Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Onde wɛ aakohɔ?

Onde wɛ aakohɔ?

Onde wɛ akangɛnangɛna wadielo wa numɛlɔ ya Tshoto y’Etangelo yeke katomba? Naka ngasɔ, kete enda dia kana wɛ kokaka nkadimola ambola wayela anɛ:

Naa weho wa pɛkato wakatɛkɛta lo dako diande dia lo Mateo 18:15-17?

Nde akatɛkɛta di’ekakatanu kandɔmɔsa mbala kakɔ ɔtɔi oma le anto wele wamonga l’ekakatanu akɔ. Koko pɛkato ka woke nɔmbaka di’onto mbitshanyema naka dikambo diakɔ hadiokandwe. L’atei wa pɛkato sho koka nshila ɛnyɛlɔ, emamatanya kana lokeso.—w16.05, lk. 7.

Kakɔna kakokayɛ nsala dia nkondja wahɔ w’efula oma lo wadielo wa Bible?

Wɛ koka nsala awui wayela anɛ: Adia la yimba y’ɔlɔlɔ lo nyanga wetshelo wakokayɛ nkamba la wɔ; Okaka ambola, ɛnyɛlɔ dimbola nɛ: ‘Ngande wakokami nkamba la wetshelo ɔnɛ dia nkimanyiya anto akina?’; ndo salaka eyangelo lo awui wadiayɛ.—w16.05, lk. 28-30.

Onde ekɔ kɔlɔ di’Okristo monga l’ɔkɛyi kaanga mende l’elongamelo k’eolwelo?

Monga la mbetawɔ lo eolwelo hanya ɔkɛyi w’efula wakoka Okristo monga lawɔ. Abrahama akonge l’ɔkɛyi lo dikambo dia nyɔi kaki Sara. (Eta. 23:2) L’edjedja ka wonya, ɔkɛyi ɔsɔ kokaka ndjokitakita.—wp16.3, lk. 4.

Pami kaki l’ashi wa mukanda wa sekeletɛlɛ ndo apami asamalo waki la dihomɔ dia ta wɔtɛkɛtshiwɔ lo Ɛzɛkiyɛlɛ tshapita 9 wekɔ didjidji dia na?

Vɔ wekɔ didjidji di’alembe wa l’olongo wanɛ wakasha lonya l’olanyelo wa Jɛrusalɛma ndo wayosha lonya lo elanyelo k’andja wa kɔlɔ waki Satana lo Aramangɛdɔna. Lo ekotshamelo ka nshi nyɛ, pami kele l’ashi wa mukanda wa sekeletɛlɛ ekɔ didjidji dia Yeso Kristo, ɔnɛ ladja wanɛ wayoshimbamɛ tolembetelo.—w16.06, lk. 31-32.

Bible kakakokamɛ oma lo weho akɔna wa waale?

Tɔ kakakokamɛ 1) oma lo dihomɔ diakoka ndana diakawakifunde, ɛnyɛlɔ papirusɛ la dikoho dia nyama; 2) oma lo ɔlɔshamelo w’ewandji wa pɔlitikɛ ndo w’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wanɛ wakahembe dia kilanya, ndo 3) oma lo woho wakahembe anto amɔtshi dia ntshikitanya losango lele lɔkɔ.—wp16.4, lk. 4-7.

Toho takɔna takoka Okristo mbetɛ lɔsɛnɔ lande ɔsɛlɛngɛ?

Sala listɛ la diangɔ diele la yɛ ohomba, ndo totshupake falanga lo diangɔ dieyɛ bu la diɔ ohomba. Shikikɛ falanga ngana yayongaka layɛ ohomba. Sondja, kaha, kana kadja diangɔ diahayayokamba la diɔ. Futa dibasa tshɛ diele layɛ ndo kongɛ woho wakokayɛ mbetsha wenya efula l’esambishelo.—w16.07, lk. 8.

Bible mɛnyaka kɛnɛ koleki paonyi la fɛsa nɛmɔ?

Jɔbɔ 28:12, 15 mɛnyaka dia lomba laki Nzambi ndeka paonyi la fɛsa nɛmɔ. Etena kakiyangayɛ, onga l’okitshakitsha ndo la mbetawɔ ka nge.—w16.08-F, lk. 18-19.

Onde ɛlɔ kɛnɛ ekɔ dimɛna di’ɔnangɛso mbidoya ndɛdu?

Lo mbekelo mɔtshi, nkɔlɔnga ndɛdu dimɛna koka mbetawɔma ndo ondo dui sɔ hadjɛ anto wekamu dia mpokamɛ losango laso. Koko anangɛso amɔtshi kokaka mbɔsa yɛdikɔ yaha mbidoya ndɛdu. (1 Kɔr. 8:9) Lo ahole amɔtshi, anto mbɔsaka dia ekambi w’Akristo hawokoke mbidoya ndɛdu.—w16.09, lk. 18-19.

Lande na kakokaso mbetawɔ ɔkɔndɔ wa lo Bible wendana la ta dia lam’asa Davidɛ nde la Ngɔliyatɛ?

Ngɔliyatɛ aki l’otale wa mɛtrɛ 2,9 ndo otale ande ɔsɔ ndeka w’onto loleki otale nshi nyɛ. Davidɛ aki onto la mɛtɛ, oko wadishikikɛ efundelo ɛmɔtshi w’edjedja watɛkɛta dikambo dia luudu la Davidɛ ndo kɛnɛ kakate Yeso. Awui wendana la dihole diakasalema awui wekɔ mɛtɛ.—wp16.5, lk. 13.

Ngande wotshikitanyi ewo, yimba la lomba?

Onto lele la ewo namaka awui kana akambo wa mɛtɛ. Onto lele la yimba koka mbeya woho wɔtɔnɛ dikambo dimɔtshi la dikina. Koko onto lele la lomba ekɔ l’akoka wa nsanganya ewo la yimba ndo nkamba la wɔ lo yoho ya dimɛna.—w16.10, lk. 18.