Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Oshinga w’etshungwelo wa Yeso wekɔ ‘woshasha wa kokele’ w’oma le Shɛso

Oshinga w’etshungwelo wa Yeso wekɔ ‘woshasha wa kokele’ w’oma le Shɛso

“Losha tshɛ l’ɔlɔlɔ ndo woshasha tshɛ wa kokele ndjaka oma . . . le Sh[ɛso].”JAK. 1:17.

ESAMBO: 148, 109

1. Akambo akɔna w’amɛna wayotokondja diɛsɛ l’oshinga w’etshungwelo?

DIƐSƐ l’olambo w’oshinga w’etshungwelo wa Yeso Kristo, anto wayokondja ɛtshɔkɔ efula. Ɛnyɛlɔ, yɛdikɔ y’oshinga wetshungwelo yekɔ lo ndjihwɛ ana w’Adama tshɛ walanga losembwe lokuke dia monga ase nkumbo kaki Nzambi lushi lɔmɔtshi. Ɔtshɔkɔ okina ele, sho koka nsɛna l’ɔngɛnɔngɛnɔ pondjo pondjo. Laadiko dia laasɔ, oshinga w’etshungwelo mbɔtɔnɛka la akambo wele ohomba efula le onto tshɛ la l’olongo ndo la la nkɛtɛ.—Hɛb. 1:8, 9.

2. a) Naa akambo w’ohomba efula wa l’olongo ndo wa la nkɛtɛ wakashile Yeso lo dɔmbɛlɔ diande? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.) b) Kakɔna kayangaso nsɛdingola lo sawo nɛ?

2 Ɛnɔnyi oko ehende la ntondo ka Yeso mvɔ, nde aketsha ambeki ande dia nɔmbaka ɔnɛ: “Shɛso lele l’olongo, lokombo layɛ lakidiame. Diolelo diayɛ diaye. Lolango layɛ latshame la nkɛtɛ oko watshamalɔ l’olongo.” (Mat. 6:9, 10) Nyɛsɔ tɔsɛdingole woho wɔtɔnɛ oshinga w’etshungwelo la okidiamelo wa lokombo la Jehowa, ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo diaki Nzambi ndo osalelo wa lolango lande.

“LOKOMBO LAYƐ LAKIDIAME”

3. Lokombo la Jehowa lekɔ didjidji dia na? Ngande wakalɔsha Satana lokombo la Jehowa?

3 Ntondotondo, Yeso akalɔmbɛ dia lokombo la Jehowa kidiama kana mbɔsama oko ekila. Lokombo la Jehowa lekɔ didjidji dia Jehowa ndamɛ, akɔna mɛtɛ eende. Nde ekɔ Onto loleki wolo ndo losembwe lo andja w’otondo. Yeso akawelɛ nto ate: “Papa k’ekila.” (Jni. 17:11) Lam’ele Jehowa ekɔ ekila, kɛnɛ tshɛ kasalande ndo ɛlɛmbɛ tshɛ wadjande wekɔ ekila. Koko lo Ɛdɛna, la mayɛlɛ tshɛ Satana akadje taamu lo lotshungɔ lele la Nzambi la mbidjɛ anto ɛlɛmbɛ. Nde akate kashi lo dikambo dia Jehowa ndo akalɔsha lokombo la Nzambi kana lokumu lande.—Eta. 3:1-5.

4. Ngande wakɔsaka Yeso lokombo la Nzambi oko ekila?

4 Lo wedi okina, Yeso akalangaka mɛtɛ lokombo la Jehowa ndo akasale kɛnɛ tshɛ kakandakoke nsala dia likidia. (Jni. 17:25, 26) Lo ngande? Oma lo lɔkɛwɔ ndo wetshelo ande, Yeso akakimanyiya anto dia mɛna dia ɛlɛmbɛ wa Jehowa wekɔ amɛna ndo ɔnɛ dikambo tshɛ diatɔlɔmbande diekɔ lo wahɔ aso. (Adia Osambo 40:8-10.) Kaanga etena kakoosoya Satana ndo kakandavu nyɔi ka paa efula, Yeso akatshikala la kɔlamelo. Nde akɛnya dia onto la kokele kokaka nkitanyiya Jehowa tshɛ lo tshɛ.

5. Ngande wakokaso mbɔsa lokombo la Jehowa oko ekila?

5 Ngande wakokaso mɛnya dia sho nangaka lokombo la Jehowa? Oma lo lɔkɛwɔ laso. Jehowa tɔlɔmbaka dia sho monga ekila. (Adia 1 Petero 1:15, 16.) Dui sɔ nembetshiyaka dia sho mbɔtɛmɔlaka paka nde ndo mbokitanyiyaka la otema aso tshɛ. Kaanga l’etena kahɛnyahɛnyamaso, sho salaka kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia nsɛna lo yoho yatetsha Jehowa. Lo nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’atɔndɔ waki Jehowa, sho tombolaka lokombo lande. (Mat. 5:14-16) Sho mɛnyaka dia ɛlɛmbɛ ande wekɔ amɛna ndo Satana ekɔ kanga kashi. Sho bu kokele, ɔnkɔnɛ tayosalaka kɔlɔ. Koko etena kasalaso kɔlɔ, sho ndjatshumoyaka ndo sho salaka kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia ntshika nsala akambo wɔnyɔla lokombo la Jehowa.—Os. 79:9.

6. Lande na kakoka Jehowa tɔsa oko anto w’ɛlɔlɔ kaanga mbeso bu kokele?

6 Oyadi tekɔ akitami kana “ɛkɔkɔ ekina,” Jehowa todimanyiyaka pɛkato yaso naka sho monga la mbetawɔ lo oshinga w’etshungwelo. Nde mbetawɔka wanɛ wayakimɔ le nde oko atɛmɔdi ande. Nde mbɔsaka Akristo w’akitami wele anto w’ɛlɔlɔ oko anande ndo “ɛkɔkɔ ekina” wele anto w’ɛlɔlɔ oko angɛnyi ande. (Jni. 10:16; Rɔmɔ 5:1, 2; Jak. 2:21-25) Ɔnkɔnɛ kaanga ɛlɔ kɛnɛ, oshinga w’etshungwelo toshaka diaaso dia sho monga la lɔngɛnyi la dimɛna la Shɛso ndo dia nkidia lokombo lande.

“DIOLELO DIAYƐ DIAYE”

7. Ɛtshɔkɔ akɔna wayotokondja diɛsɛ la oshinga w’etshungwelo?

7 Lo dɔmbɛlɔ di’ɛnyɛlɔ, Yeso akate ate: “Diolelo diayɛ diaye.” Ngande wɔtɔnɛ oshinga w’etshungwelo la Diolelo diaki Nzambi? Diolelo kana lowandji laki Nzambi kengama la Yeso ndo anto 144 000 wakasɔnama. Oshinga w’etshungwelo mbishaka anto asɔ diaaso dia mbolɔ otsha l’olongo. (Ɛny. 5:9, 10; 14:1) Vɔ wayonga nkumi ya dikanga ndo ɛlɔmbɛdi, ndo wayolɛ nkɛtɛ kaamɛ la Yeso l’edja k’ɛnɔnyi kinunu. L’etena kɛsɔ, Jehowa ayokamba la Diolelo dia mbetɛ nkɛtɛ k’otondo paradiso ndo dia nkimanyiya anto tshɛ dia vɔ nkoma kokele. L’ekomelo, ekambi waki Jehowa wa l’olongo ndo wa la nkɛtɛ wayonga lo nkumbo ɔtɔi. (Ɛny. 5:13; 20:6) Yeso ayolanya Satana ndo ayonya ekakatanu tshɛ wakandela.—Eta. 3:15.

8. a) Ngande wakakimanyiya Yeso ambeki ande dia vɔ nshihodia ɔnɛ Diolelo diaki Nzambi diekɔ ohomba? b) Ngande wasukɛso Diolelo ɛlɔ kɛnɛ?

8 Yeso akakimanyiya ambeki ande dia nshihodia ohomba wa Diolelo diaki Nzambi. Lo ngande? L’ɔkɔngɔ wa nde batizama, mbala kakɔ ɔtɔi Yeso akatatɛ nsambisha “lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo dia Nzambi” lo dihole tshɛ diakandatshɔka. (Luka 4:43) Nde akatɛ ambeki ande dia vɔ monga ɛmɛnyi ande “polo ndo l’ahole woleki etale wa lo nkɛtɛ.” (Ets. 1:6-8) Ɛlɔ kɛnɛ, lo tshimbo y’olimu w’esambishelo ka Diolelo, anto wekɔ la diaaso dia mbeka akambo wendana la oshinga w’etshungwelo ndo nkoma ambolami wa Diolelo dia Nzambi. Sho mɛnyaka dia tekɔ ambolami wa kɔlamelo wa Diolelo lo nkimanyiya akitami dia nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ l’andja w’otondo.—Mat. 24:14; 25:40.

“LOLANGO LAYƐ LATSHAME”

9. Lande na kakokaso monga l’eshikikelo dia Jehowa ayokotsha sangwelo diande lo dikambo di’anto?

9 Kakɔna kakalange Yeso mbuta etena kakandate oma laasɔ ate: “Lolango layɛ latshame”? Naka Jehowa ambota dia dikambo dimɔtshi diayosalema, kete diɔ diayosalema. (Isa. 55:11) Ɔtɔmbɔkwɛlɔ wa Satana kokoka nshimba Jehowa dia nkotsha sangwelo diande. Kakɔna kaki lolango la Jehowa lo dikambo dia nkɛtɛ? Nde akalange dia nkɛtɛ ndola la ana wa kokele wa Adama l’Eva. (Eta. 1:28) Otondonga Adama l’Eva wakavu aha la mbota ana, tshike sangwelo diaki Nzambi dia nkɛtɛ ndola l’anawɔ totodiokotshama. Ɔnkɔnɛ, Jehowa akaatshike dia vɔ mbota ana. Oshinga w’etshungwelo mbishaka onto tshɛ longa la mbetawɔ diaaso dia nkoma kokele ndo nsɛna pondjo pondjo. Jehowa nangaka anto ndo nde nangaka dia sho monga la lɔsɛnɔ la dimɛna lakandakombola sho monga la lɔ.

10. Wahɔ akɔna wele l’oshinga w’etshungwelo le anto wakavu?

10 Kayotota lo dikambo dia miliyara y’anto wakavu aha la nkondja diaaso dia mbeya Jehowa? Jehowa nangaka di’anto nsɛna. Ɔnkɔnɛ, nde ayolola wanɛ wakavu. Oshinga w’etshungwelo kimanyiyaka dia vɔ ndjonga la lɔsɛnɔ nto. Oma laasɔ, vɔ wayokoka mbeka akambo wendana la Jehowa ndo nsɛna pondjo pondjo. (Ets. 24:15) Jehowa ekɔ Kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ. Etena kolola Jehowa anto wakavu, nde komaka Shɛwɔ. (Os. 36:9) Lo dɔmbɛlɔ di’ɛnyɛlɔ, Yeso akate dia Jehowa ekɔ “Shɛso lele l’olongo.” (Mat. 6:9) Jehowa akasha Yeso ɔkɛndɛ w’ohomba efula wa mbolola anto wakavu. Yeso akate ate: “Dimi lekɔ eolwelo ndo lɔsɛnɔ.”—Jni. 6:40, 44; 11:25.

11. Naa lolango la Nzambi lo dikambo dia “olui a woke w’anto”?

11 Yeso akate nto ate: “Onto tshɛ lasala lolango la Nzambi mbele ɔnalengo, kadiyɛmi ndo mama.” (Makɔ 3:35) Nzambi nangaka di’anto w’oma lo wedja tshɛ, waoho tshɛ ndo ɛtɛkɛta tshɛ monga atɛmɔdi ande. Vɔ mbelamɛ “olui a woke w’anto wele ndooko onto lakoka mbadia.” Vɔ wekɔ la mbetawɔ lo oshinga w’etshungwelo ndo vɔ nangaka nkitanyiya Nzambi. Vɔ mbotombolaka ndo mbutaka ɔnɛ: “Panda kaso ndja oma le Nzambi kaso lodjashi lo kiti ka lowandji ndo oma le Ɔna Ɔkɔkɔ.”—Ɛny. 7:9, 10.

12. Lo dɔmbɛlɔ dia Yeso, wetshelo akɔna wakondjaso lo kɛnɛ kendana la sangwelo dia Jehowa lo dikambo di’anto?

12 Tambeka akambo efula wendana la Jehowa ndo sangwelo diande lo dikambo di’anto oma lo dɔmbɛlɔ dia Yeso di’ɛnyɛlɔ. Dui dia ntondo, sho pombaka nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia nkidia lokombo la Jehowa ndo mbotombola. (Isa. 8:13) Olambo w’etshungwelo wa Yeso wakimanyiya dia sho nkondja panda, vɔ lawɔ tombolaka lokombo la Nzambi. Lo mɛtɛ, lokombo la Yeso lɔamɛ nembetshiyaka “Jehowa ekɔ panda.” Dui dia hende, Jehowa ayokamba la Diolelo diande dia mbela anto wele l’okitanyiya ɛtshɔkɔ tshɛ w’oma lo oshinga w’etshungwelo. Ndo dui dia sato, tekɔ l’eshikikelo dia ndooko ɛngɔ kakoka nshimba dia lolango la Jehowa salema.—Os. 135:6; Isa. 46:9, 10.

TƐNYA JEHOWA DIA TEKƆ LA LOWANDO L’ƆTƐ W’OSHINGA W’ETSHUNGWELO

13. Lande na kabatizamaso?

13 Yoho mɔtshi y’ohomba yɛnyaso dia tekɔ la lowando l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo ele lo nkimɔ nsɛnɔ yaso le Jehowa ndo batizama. Lo nsala ngasɔ, sho mɛnyaka dia tekɔ la mbetawɔ l’oshinga w’etshungwelo ndo dia “tekɔ anto waki Jehowa.” (Rɔmɔ 14:8) Etena kabatizamaso, sho nɔmbaka Jehowa dia tosha “nkum’otema k’ɔlɔlɔ.” (1 Pet. 3:21) Jehowa kadimolaka lo nkamba la ɛlɔlɔ w’oma lo oshinga wetshungwelo le so. Ndo tekɔ l’eshikikelo tshɛ lo tshɛ ɔnɛ nde ayotosha ɛngɔ tshɛ kakandatolake.—Rɔmɔ 8:32.

Ngande wɛnyaso dia tekɔ la lowando l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo? (Enda odingɔ 13, 14)

14. Lande na katodjangɛ Jehowa dia nanga anto akina?

14 Kɛnɛ tshɛ kasala Jehowa ekɔ l’ɔtɛ wa ngandji katokande. Nde nangaka dia atɛmɔdi ande mbookoya ndo mbokana ngandji. (1 Jn. 4:8-11) Etena kokaso anto ngandji, sho mɛnyaka hwe dia sho nangaka monga “ana wa Shɛ[so] lele l’olongo.” (Mat. 5:43-48) Ɛlɛmbɛ ehende woleki weke vɔ ɛnɛ: Wa ntondo, nanga Jehowa ndo wa hende, nanga anto akina. (Mat. 22:37-40) Yoho mɔtshi yɛnyaso ngandji kokaso anto ele lo mbasambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo diaki Nzambi. Naka sho kitanyiyaka didjango dia Jehowa dia nanga anto akina, djekoleko anangɛso, kete ngandji kawokaso kayonga “kokele.”—1 Jn. 4:12, 20.

OSHINGA W’ETSHUNGWELO TELAKA ƐTSHƆKƆ OMA LE JEHOWA

15. a) Ɛtshɔkɔ akɔna wakondjaso ɛlɔ kɛnɛ oma le Jehowa? b) Ɛtshɔkɔ akɔna wayotokondja lo nshi yayaye?

15 Jehowa toshikikɛka ɔnɛ, lam’ele tekɔ la mbetawɔ lo oshinga w’etshungwelo, pɛkato yaso ‘yayodimɔ.’ Nde koka todimanyiya pɛkato yaso tshɛ lo tshɛ. (Adia Etsha 3:19-21.) Oko wakatadiɛnyi oma l’etatelo, oshinga w’etshungwelo mbakimanyiya dia Jehowa nsɔna anto amɔtshi dia vɔ monga anande wa l’olongo. Anto asɔ mbele akitami. (Rɔmɔ 8:15-17) Nde mbelɛka wanɛ wele “ɛkɔkɔ ekina” dia monga ase nkumbo kande ka la nkɛtɛ. L’ɔkɔngɔ wa vɔ nkoma kokele, mbayonga ohemba w’ekomelo. Naka wayonga la kɔlamelo le Jehowa, kete nde ayowaɔsa vɔ lawɔ oko anande. (Rɔmɔ 8:20, 21; Ɛny. 20:7-9) Jehowa ayolangaka anande lushi tshɛ. Anto wayotetemala nkondja ɛtshɔkɔ pondjo pondjo diɛsɛ l’oshinga w’etshungwelo. (Hɛb. 9:12) Jehowa akatosha woshasha wa nɛmɔ efula ɔsɔ ndo ndooko onto lakoka tɔhɔtɔlawɔ.

16. Ngande watokimanyiya oshinga w’etshungwelo dia ntshungɔ?

16 Naka sho ndjatshumoya oma lo pɛkato yaso, kete ndooko dikambo diakoka Diabolo nsala dia toshimba dia sho monga ase nkumbo ka Jehowa. Yeso akavu “mbala ɔtɔi lo pondjo.” Oshinga w’etshungwelo wakafutama lo pondjo. (Hɛb. 9:24-26) Adama akatela nyɔi, koko olambo wa Yeso wayotela lɔsɛnɔ la pondjo. Oshinga w’etshungwelo koka totshungola oma lo andja wa Satana ndo oma lo wɔma wa nyɔi.—Hɛb. 2:14, 15.

17. Kakɔna kalembetshiya ngandji ka Jehowa le yɛ?

17 Alaka waki Nzambi wayokotshama. Oko wele ɛlɛmbɛ wakandje Jehowa l’etongelo hawotshikitana, Jehowa hatshikitanaki pondjo. Nde hatɛndjaki ɛkɔndjɔ pondjo. (Mal. 3:6) Jehowa ekɔ lo tosha weshasha efula laadiko dia woshasha wa lɔsɛnɔ. Nde tokaka ngandji. “Sho tambeya ndo tambetawɔ ngandji kele la Nzambi oya le so. Nzambi ekɔ ngandji.” (1 Jn. 4:16) Alaka ande tokotshamaka nshi tshɛ. Kem’edja, nkɛtɛ kayanga nkoma paradiso ka dimɛna. Anto tshɛ wayɔsɛna lɔkɔ wayokoya Jehowa ndo wayokana ngandji lam’asawɔ. Oma laasɔ, ekambi ande wa l’olongo ndo wa la nkɛtɛ wayota vate: “Lotombo ndo losaka ndo kɛnɛmɔ ndo wolo ndo nkudu kayalake le Nzambi kaso pondjo pondjo! Aamɛɛ.”—Ɛny. 7:12.