Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Tokoya Jehowa Nzambi katokeketsha

Tokoya Jehowa Nzambi katokeketsha

“Lotombo layale le Nzambi . . . ɔnɛ latokeketsha lo asui aso tshɛ.”​—2 KƆR. 1:3, 4, nɔtɛ.

ESAMBO: 7, 3

1. Etena kakatɔmbɔkɔ Adama la Eva, ngande wakasha Jehowa anto ekeketshelo ndo elongamelo?

JEHOWA ekɔ Nzambi kasha ekeketshelo. Nde okosalaka dui sɔ oma ko lam’akasale anto pɛkato ndo wakawonge anto wele bu kokele. Mbala kakɔ ɔtɔi l’ɔkɔngɔ w’ɔtɔmbɔkwɛlɔ wa l’Ɛdɛna, Nzambi akasha tokanula t’Adama takahombe ndjotɔ ɔkɔkɔ wa nkeketala. Nkumbo k’ana w’anto koshisha elongamelo. Nde akasha prɔfɛsiya kele lo Etatelo 3:15 ndo nde ndakaka dia Satana Diabolo l’etsha ande wa kɔlɔ tshɛ wayolanyema.​—1 Jni. 3:8; Ɛny. 12:9.

JEHOWA AKAKEKETSHA EKAMBI ANDE WA LO NSHI Y’EDJEDJA

2. Ngande wakakeketsha Jehowa Nɔa?

2 Tɔsɛdingole yoho yakakeketsha Jehowa okambi ande Nɔa. Anto wakasɛnaka lo nshi yande waki anto wa ngala ndo wakasalaka awui wa mindo ndo paka Nɔa la nkumbo kande ato mbakatɛmɔlaka Jehowa. Nɔa akakoke nkɔmɔ. (Eta. 6:4, 5, 11; Judɛ 6) Koko, Jehowa akasha Nɔa dihonga diaki la nde ohomba dia ntetemala mbɔtɛmɔla ndo nsala kɛnɛ kaki ɔlɔlɔ. (Eta. 6:9) Jehowa akatɛ Nɔa dia Nde ayolanya andja wa kɔlɔ ɔsɔ ndo Nde akalembetshiya kɛnɛ kakahombe Nɔa nsala dia nkumbo kande mbika. (Eta. 6:13-18) Jehowa aki Nzambi k’ekeketshelo le Nɔa.

3. Ngande wakakeketsha Jehowa Jashua? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.)

3 L’ɔkɔngɔ diko, Jehowa akakeketsha okambi ande Jashua lakalongamɛka ɔkɛndɛ wa woke. Nde akahombe nɔmbɔla ekambi wa Nzambi lo Nkɛtɛ ya daka ndo nɛndja asɔlayi waki la wolo efula wa lo wedja waki lɛkɔ. Jehowa akeyaka dia Jashua aki l’ɔkɔkɔ wa mboka wɔma, diakɔ diakandatɛ Mɔsɛ ate: “Sha Jashua ɔkɛndɛ wa nɔmbɔla, kimanyiyande dia nde monga la dihonga ndo keketshande, nɛ dia nde kayotehɔ la ntondo k’anto anɛ ndo nde kayosala dia vɔ nkita wodja wayoyɛna.” (Eoh. 3:28) Oma laasɔ, Jehowa ndamɛ akakeketsha Jashua lo mbotɛ ate: “Onde dimi kokodjangɛ? Onga la dihonga ndo keketala. Tosakake lokomba ndo tokake wɔma, nɛ dia Jehowa Nzambi kayɛ ekɔ kaamɛ la yɛ lo dihole tshɛ diayoyotshɔ.” (Jas. 1:1, 9) Ngande wafɔnyayɛ wakakoke Jashua ndjaoka etena kakandoke ɛtɛkɛta ɛsɔ?

4, 5. a) Ngande wakakeketsha Jehowa ekambi ande wa lo nshi y’edjedja? b) Ngande wakakeketsha Jehowa Ɔnande?

4 Jehowa akakeketsha nto ekambi ande oko olui. Ɛnyɛlɔ, Jehowa akeye di’ase Juda waki l’ohomba w’ekeketshelo etena kakiwɔ lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna ndo nde akawatɛ ɛtɛkɛta wa prɔfɛsiya k’ekeketshelo wata ɔnɛ: “Tokake wɔma, nɛ dia dimi lekɔ kaamɛ la yɛ. Toyakiyanyake, nɛ dia dimi kele Nzambi kayɛ. Dimi layokokeketsha, eelo, dimi layokokimanyiya, lo mɛtɛ dimi layokokimɛ la lonya lami l’omi la losembwe.” (Isa. 41:10) L’ɔkɔngɔ diko, Jehowa akakeketsha Akristo wa lo ntambe ka ntondo ndo nde ekɔ lo tokeketsha woho akɔ waamɛ.​—Adia 2 Kɔrɛtɔ 1:3, 4.

5 Jehowa akakeketsha nto Ɔnande. L’ɔkɔngɔ wa Yeso batizama, nde akoke dui oma l’olongo diata ɔnɛ: “Ɔnɛ ele Ɔnami, lokami ngandji, ɔnɛ lamometawɔ.” (Mat. 3:17) Onde wɛ koka nkanyiya woho wakakeketsha ɛtɛkɛta ɛsɔ Yeso etena kakandakambaka olimu ande w’esambishelo la nkɛtɛ?

YESO AKAKEKETSHAKA ANTO AKINA

6. Ngande wakoka wɛɛla wa Yeso wa talata tokeketsha?

6 Yeso akokoya She lo nkeketsha anto akina dia monga la kɔlamelo. Nde akasale dui sɔ lo wɛɛla ande wa talata, lɛnɛ akandate ɔnɛ owandji akatɛ ose olimu ande tshɛ wa kɔlamelo ate: “Dimɛna efula, wɛ ekɔ ose olimu w’ɔlɔlɔ ndo wa kɔlamelo! Wɛ aki la kɔlamelo lo diangɔ yema tshitshɛ. Dimi layokɔsɔna dia wɛ namaka diangɔ efula. Ɔtɔ lo ɔngɛnɔngɛnɔ w’owandji ayɛ.” (Mat. 25:21, 23) Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakakeketsha ambeki ande dia ntetemala kambɛ Jehowa la kɔlamelo!

7. Ngande wakakeketsha Yeso apɔstɔlɔ ande, djekoleko Petero?

7 Kaanga mbele apɔstɔlɔ wakawanaka lo tena dimɔtshi lo kɛnɛ kendana la ɔnɛ lakaleke woke l’atei awɔ, mbala tshɛ Yeso akongaka la solo dia lotusha otsha le wɔ. Nde akaakeketsha dia monga l’okitshakitsha ndo kambɛ anto akina lo dihole dia nyanga di’anto akina mbakambɛ. (Luka 22:24-26) Tena efula, Petero akasalaka munga ndo akanyangiyaka Yeso. (Mat. 16:21-23; 26:31-35, 75) Koko ndooko lushi lakatone Yeso Petero. Lo dihole dia nsala ngasɔ, nde akakeketsha Petero ndo akawosha ɔkɛndɛ wa nkeketsha anto akina.​—Jni. 21:16.

EKEKETSHELO KA LO NSHI Y’EDJEDJA

8. Ngande wakakeketsha Hɛzɛkiya ewandji w’asɔlayi ndo ase Juda?

8 Kaanga ntondo ka Yeso ndja la nkɛtɛ ndo ndjosha ɛnyɛlɔ ka kokele ka woho wa nkeketsha anto akina, ekambi wa Jehowa wakeyaka dia vɔ wakahombaka nkeketsha anto akina. Tokane yimba la ɛnyɛlɔ ka Hɛzɛkiya. Etena kaki ase Asuriya suke la ndɔsha Jɛrusalɛma, nde akatshumanya ewandji w’asɔlayi ndo anto akina dia mbakeketsha ndo vɔ ‘wakakeketshama la ɛtɛkɛta ande.’​—Adia 2 Ɛkɔndɔ 32:6-8.

9. Wetshelo akɔna wakondjaso oma le Jɔbɔ lo kɛnɛ kendana la mbisha ekeketshelo?

9 Sho koka nto nkondja wetshelo wendana la woho wa mbisha ekeketshelo oma le Jɔbɔ. Kaanga mbakinde ndamɛ l’ohomba w’ekeketshelo, nde aketsha anto akina woho wa keketshana. Jɔbɔ akatɛ apami wakaye ndjosamba ɔnɛ, otondonga nde mbakatshu dia taasamba, nde otota awui wakakoke mbakeketsha ndo mbakonya dia ndjaoka dimɛna, koko aha ɛtɛkɛta wakahombe mbanyangiya. (Jɔbɔ 16:1-5) Koko l’ekomelo, Jɔbɔ akakeketshama oma le Elihu ndo oma le Jehowa ndamɛ.—Jɔbɔ 33:24, 25; 36:1, 11; 42:7, 10.

10, 11. a) Lande na kaki ɔna Jafɛta la womoto l’ohomba w’ekeketshelo? b) Anto akɔna wakokaso nkeketsha ɛlɔ kɛnɛ?

10 Ɔnaki Jafɛta la womoto nde lawɔ aki l’ohomba w’ekeketshelo. Shushi Jafɛta laki she, akatatshɔka dia tɔlɔsha ase Amɔna. Nde akalake dia naka Jehowa mbokimanyiya dia nɛndja ta sɔ, onto la ntondo lakahombe ndjohomana la nde etena kakandayakalolaka oya la ngelo, mbakandahombe nkimɔ dia tokambɛ Jehowa lo tabɛrnaklɛ. Isariyɛlɛ akalɛndja ta sɔ ndo onto la ntondo lakaye ndjohomana la Jafɛta aki ɔnande la womoto, tshɔi yakɔ. Jafɛta akaatɛ asolo. Koko, nde akakotsha daka diande ndo akatome ɔnande la womoto dia tokamba lo tabɛrnaklɛ lɔsɛnɔ lande l’otondo.​—Emb. 11:30-35.

11 Kaanga mbaki dui sɔ wolo le Jafɛta, diɔ diakaleke monga wolo le ɔnande. Koko la lolango tshɛ, nde aketawɔ nsala kɛnɛ kakalake she. (Emb. 11:36, 37) Dui sɔ diakalembetshiyaka dia takandahombe tshukama kana mbota ana. Ɔlɔndji wa nkumbo wakahombe komɛ. Nde aki l’ohomba w’esambelo ndo ekeketshelo k’efula. Bible mbutaka ɔnɛ: “Ase Isariyɛlɛ wakayonga la mbekelo kɛnɛ: Ɔnɔnyi l’ɔnɔnyi, esekaseka wa l’Isariyɛlɛ wakatshɔka dia tandola ɔna womoto la Jafɛta ose Ngiliyadɛ nshi 4 lo ɔnɔnyi.” (Emb. 11:39, 40) Ɛnyɛlɔ k’ɔna Jafɛta la womoto tokonyaka dia nkanyiya dikambo dia Akristo wa nshi nyɛ watshikala enyemba dia ndeka kambɛ Jehowa. Onde hatokoke mbawandola ndo mbakeketsha?​—1 Kɔr. 7:32-35.

APƆSTƆLƆ WAKAKEKETSHAKA ANANGƐWƆ

12, 13. Ngande ‘wakakeketsha Petero anango’?

12 L’otsho wa la ntondo ka nyɔi ka Yeso, nde akatɛ ɔpɔstɔlɔ Petero ate: “Simɔna, Simɔna, hokamɛ! Satana akalɔmbi dia nyofufola nyu tshɛ oko eponga. Koko lakalɔmbi dikambo diayɛ, diaha wɛ nshisha mbetawɔ kayɛ ndo lam’ayoyokalola, kokeketsha ananyɔ.”​—Luka 22:31, 32.

Mikanda w’apɔstɔlɔ wakakeketsha Akristo wa lo ntambe ka ntondo ndo wekɔ lo ntetemala tokeketsha ɛlɔ kɛnɛ (Enda odingɔ 12-17)

13 Petero aki l’atei wa wanɛ wakalɔmbɔlaka etshumanelo k’Akristo ka lo ntambe ka ntondo. (Ngal. 2:9) Nde akakeketsha anangɛso oma l’etsha ande wa dihonga lo Pɛntɛkɔsta ndo l’ɔkɔngɔ wa laasɔ. L’ɔkɔngɔ wa nde nkamba olimu l’edja k’ɛnɔnyi efula, nde akafundɛ anangɛso ate: “[Lamb]onyofundɛ ɛtɛkɛta engana ɛnɛ, dia nyokeketsha ndo dia mɛnya la eshikikelo tshɛ dia ɔnɛ ekɔ mɛtɛ ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Nzambi. Nyoshikikale lɔkɔ.” (1 Pe. 5:12) Mikanda waki Petero wakakeketsha Akristo wa lo nshi yande. Ndo mikanda ɛsɔ wekɔ lo ntetemala tokeketsha ɛlɔ kɛnɛ etena kakongɛso di’alaka wa Jehowa kotshama tshɛ lo tshɛ.​—2 Pe. 3:13.

14, 15. Ngande watokeketsha abuku wa lo Bible wakafunde ɔpɔstɔlɔ Joani?

14 Ɔpɔstɔlɔ Joani aki nde lawɔ ɔmɔtshi l’atei wa wanɛ wakalɔmbɔlaka etshumanelo k’Akristo ka lo ntambe ka ntondo. Nde akafunde Evanjiliɔ wa diambo wendana l’olimu wa Yeso. Dibuku dia lo Bible sɔ diambokeketsha Akristo l’edja k’ɛnɔnyi nkama ndo diekɔ lo ntetemala tokeketsha ɛlɔ kɛnɛ. Ɛnyɛlɔ, l’Evanjiliɔ wa Joani oto mbele ɛtɛkɛta wa Yeso w’ɔnɛ ngandji ekɔ dionga dieyama ambeki ande wa mɛtɛ.​—Adia Joani 13:34, 35.

15 Mikanda esato wakafunde Joani nto wekɔ la akambo wa mɛtɛ w’eshika. Etena kakɔmɔso l’ɔtɛ wa munga yaso, sho keketshamaka lo mbadia ɔnɛ, oshinga w’etshungwelo wa Yeso wekɔ lo “tɛdia oma lo pɛkato tshɛ.” (1 Jni. 1:7) Ndo naka tekɔ lo ntetemala ndjaɛndja onongo, tayokeketshama naka sho mbadia ɔnɛ: “Nzambi ndeka etema aso woke.” (1 Jni. 3:20) Paka Joani oto mbele ofundji wa Bible wakafunde ɔnɛ: “Nzambi ekɔ ngandji.” (1 Jni. 4:8, 16) Mukanda ande wa hende ndo wa sato mandolaka Akristo watetemala “nkɛndakɛnda l’akambo wa mɛtɛ.”​—2 Jni. 4; 3 Jni. 3, 4.

16, 17. Ngande wakakeketsha ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ Akristo wa lo ntambe ka ntondo?

16 Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula ka onto lakakeketsha anango. Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Yeso, apɔstɔlɔ efula wakatshikala la Jɛrusalɛma lɛnɛ aki olui-walɔmbɔla. (Ets. 8:14; 15:2) Akristo wa la Judeya wakasambishaka anto wamboshilaka monga la mbetawɔ le Nzambi awui wendana la Kristo. Koko, nyuma k’ekila kakatome Pɔɔlɔ dia tosambisha ase Ngirika, ase Rɔmɔ ndo anto akina wakatɛmɔlaka tozambizambi efula.—Ngal. 2:7-9; 1 Tim. 2:7.

17 Pɔɔlɔ akande lɔkɛndɔ lo dihole dielamɛ nshi nyɛ Turquie, la Grece ndo l’Italie. Nde akasambisha anto waki komonga ase Juda waki l’ahole asɔ ndo nde akakenge tshumanelo di’Akristo. Lɔsɛnɔ laki wolo le Akristo w’eyoyo asɔ. Ase wodja awɔ wakaahɛnyahɛnyaka, diakɔ diakiwɔ l’ohomba w’ekeketshelo. (1 Tɛs. 2:14) Oya l’ɔnɔnyi 50, Pɔɔlɔ akafundɛ etshumanelo k’oyoyo ka la Tɛsalɔnika mukanda w’ekeketshelo. Nde akate ate: “Sho mbishaka Nzambi losaka nshi tshɛ lam’atotonyodimolaka nyu tshɛ lo alɔmbɛlɔ aso, nɛ dia sho tetemalaka mbohɔ olimu anyu wa la kɔlamelo, lotumu la wolo lakambanyu la ngandji tshɛ ndo ekikelo.” (1 Tɛs. 1:2, 3) Nde akaalɔmbɛ nto dia keketshana lam’asawɔ ndo akafunde ate: “Nyotetemale keketshana onto la wonyande ndo mbodiana onto la wonyande, oko wasalanyu.”​—1 Tɛs. 5:11.

OLUI-WALƆMBƆLA WEKƆ LO TOKEKETSHA

18. Ngande wakakeketsha olui-walɔmbɔla wa lo ntambe ka ntondo Filipɛ?

18 Lo ntambe ka ntondo, Jehowa akakambe la olui-walɔmbɔla dia nkeketsha Akristo tshɛ, mbidja ndo wanɛ wakalɔmbɔlaka tshumanelo. Etena kakasambishaka Filipɛ ase Samariya awui wendana la Kristo, olui-walɔmbɔla wakosukɛ. Vɔ wakatome anto ahende l’atei awɔ, mbuta ate Petero la Joani dia tɔlɔmba di’Akristo w’eyoyo nongola nyuma k’ekila. (Ets. 8:5, 14-17) Filipɛ l’anangɛso l’akadiyɛso w’eyoyo asɔ wakakeketshama efula oma l’ekimanyielo kakawalongola oma le olui-walɔmbɔla!

19. Ngande wakayaoke Akristo wa lo ntambe ka ntondo etena kakawadia mukanda w’oma le olui-walɔmbɔla?

19 L’ɔkɔngɔ diko, akalɔmbama di’olui-walɔmbɔla mbɔsa yɛdikɔ y’ohomba efula. Onde anto waki komonga ase Juda wakahombe minya mpota oko wakasale ase Juda, lo ndjela Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ? (Ets. 15:1, 2) L’ɔkɔngɔ w’olui-walɔmbɔla nɔmba dia nkondja nyuma k’ekila ndo nkana yimba l’Afundelo, vɔ wakɔshi yɛdikɔ ɔnɛ dui sɔ komonga nto ohomba. Oma laasɔ, vɔ wakafunde mukanda walembetshiya yɛdikɔ shɔ ndo wakatome anangɛso dia tosha tshumanelo. Etena kakadia Akristo mukanda ɔsɔ, “vɔ wakangɛnangɛna l’ɔtɛ w’ekeketshelo kaki lɔkɔ.”​—Ets. 15:27-32.

20. a) Ngande watokeketsha Olui-walɔmbɔla sho tshɛ ɛlɔ kɛnɛ? b) Dimbola diakɔna diayotɔsɛdingola lo sawo diayela?

20 Ɛlɔ kɛnɛ, Olui-walɔmbɔla w’Ɛmɛnyi wa Jehowa keketshaka ase Bɛtɛlɛ, ekambi wa laande wa lo tena tshɛ ndo sho tshɛ. L’ɛnyɛlɔ k’anangɛso wa lo ntambe ka ntondo, sho ngɛnangɛnaka la ekeketshelo katoshawɔ! Ndo nto, dia nkeketsha wanɛ wakatshike akambo wa mɛtɛ dia nkalola, lo 2015 Olui-walɔmbɔla akatondja biukubuku Kalola le Jehowa. Ko onde paka anangɛso walɔmbɔla ato mbahomba nkeketsha anto akina, kana ndo sho tshɛ mbahomba nsala dui sɔ? Tayɔsɛdingola dimbola sɔ lo sawo diayela.