Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

ƆKƆNDƆ WA LƆSƐNƆ

Lakakondja wahɔ lo mɛngɔla l’akanga wa tomba

Lakakondja wahɔ lo mɛngɔla l’akanga wa tomba

DIMI mbohɔka pindju kɛmɔtshi kaki tshitshi efula ambeta ɛnɔnyi efula la Brookings, lo Dakota du Sud, lo États-Unis. Lakokaka dia eleko ka tshitshi kaya suke. Laki lo luudu laki komonga la dja kaamɛ la djui ya tshitshɛ y’anto ndo sho tshɛ takasakaka lokomba. Takemala suke la ɛngɔ kɛmɔtshi ka woke kakalole tɔɔ l’ashi ndo ashi akɔ waki tshitshi! Layanga nyotɛ yema akambo wendana la lɔsɛnɔ lami dia nyu mboka lande na kakiso lo dihole sɔ.

NKUMBO KAMI

Alfred nyɔmi pami nde la papa

Lakotɔ lo Ngɔndɔ ka sato 7, 1936. Takotɔ ana anɛi ndo dimi kele kose. Takadjasɛka lo dihole dimɔtshi dia tshitshɛ dialongawɔ waa nyama lo ɛstɛ ka Dakota du Sud. Nonga waa nyama aki dui dimɔtshi di’ohomba lo lɔsɛnɔ la nkumbo kaso, koko aha ɔsɔ mbaki dui diakaleke ohomba. Ambutshi ami wakabatizama dia monga Ɛmɛnyi wa Jehowa lo 1934. Vɔ wakakimɔ nsɛnɔ yawɔ le Jehowa, ɔnkɔnɛ nsala lolango lande mbakaleke ohomba le wɔ. Clarence, papa kami ndo Alfred, nyɔmi pami wakakambaka oko okambi w’olui (elamɛ nshi nyɛ ɔnɛ ɔnɔmbɔdi w’olui wa dikumanyi) lo etshumanelo kaso ka tshitshɛ ka la Conde, lo Dakota du Sud.

Nkumbo kaso kakatshɔka lo nsanganya mbala la mbala ndo lo luudu la luudu dia tatɛka anto akina elongamelo ka diambo ka lo Bible kendana la nshi yayaye. Ɛnyɛlɔ k’ambutshi ami ndo olowanyelo wakawatosha akatokimanyiya dia sho nanga Jehowa. Dimi la kadiyɛmi Dorothy takakome apandjudi wa Diolelo lam’akatakotsha ɛnɔnyi esamalo. Lo 1943, Lakafundja lokombo lo Kalasa k’olimu wa teokrasi kaki oma la ntatɛ.

Olimu w’ombatshi mboka lo 1952

Nsanganya ya distrikɛ ndo nsanganya nkina ya weke yaki dui di’ohomba lo nsɛnɔ yaso. Dimi mbohɔka losanganya lɔmɔtshi la woke lakasalema lo 1949 la Sioux Falls, lo Dakota du Sud. Ɔnangɛso Grant Suiter akasha sawo diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ “Onde wɛ fɔnyaka dia wonya ambeta!” Nde akɛnya dia Akristo tshɛ wakayakimɔ pombaka nkamba la nsɛnɔ yawɔ dia nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo dia Nzambi. L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, lakakimɔ lɔsɛnɔ lami le Jehowa. Lakabatizama lo losanganya l’otshimbedi lakayele, la Brookings, lo Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 12, 1949. Ɔsɔ mbele ɔkɔkɔ wakimi lo luudu la tshitshi efula, oko wakamatshi oma l’etatelo. Anɛi wa l’atei aso takakongaka dia batizama lo ɛngɔ kɛmɔtshi ka woke ka lowolo.

Oma laasɔ, lakɔsɛ yɛdikɔ ya monga ombatshi mboka. Lakatatɛ lo Ngɔndɔ ka ntondo 1, 1952, etena kakimi l’ɛnɔnyi 15. Bible mbutaka ɔnɛ: “Ɔnɛ latɛngɔlaka kaamɛ la akanga wa lomba ayonga kanga lomba,” ndo akanga wa tomba efula waki lo nkumbo kaso wakasukɛ yɛdikɔ yami ya nkamba olimu w’ombatshi mboka. (Tok. 13:20) Mbala efula lakasambishaka dimi la Julius, nyɔmi pami kaki l’ɛnɔnyi 60. Kaanga mbakinde opalanga efula ndekami, takangɛnangɛnaka monga kaamɛ l’olimu w’esambishelo. Lakakondja wetshelo efula oma le nde ndo oma l’akambo wakahomana la nde lo lɔsɛnɔ. Kombeta edja, Dorothy akayokoma nde la wɔ ombatshi mboka.

EMENDJI W’ETSHIMBEDI WAKAKIMANYIYA

Etena kakimi dikɛnda, ambutshi ami wakelɛka emendji w’etshimbedi efula ndo wadiɛwɔ dia ndjodjasɛ la so. Atshukanyi amɔtshi wakakimanyiya efula ele Jesse nde la Lynn Cantwell. Vɔ wakakokɛka ndo wakakeketshaka. Etena kakawakambaka lo tshumanelo diaki suke la so, lo tena dimɔtshi vɔ wakambelɛka dia ntshɔ la wɔ l’esambishelo. Lakangɛnangɛnaka mɛtɛ wenya wakametshaka la wɔ! Lakalangaka monga la akambo efula wa nsala l’olimu wa Jehowa oko vɔ ndo monga ombatshi mboka.

Oma laasɔ, Bud Miller mbakayonga omendji aso w’otshimbedi. Etena kakandembola etshumanelo kaso nde la wadɛnde, Joan, dimi laki l’ɛnɔnyi 18. L’etena kɛsɔ, lakahombe tɛnama la ntondo ka kɔmite kakashikikɛka wanɛ wahomba monga asɔlayi. Vɔ wakalange dia dimi nsala olimu ɔmɔtshi wakameyaka dia vɔ ndɔshanaka la didjango dia Yeso dia monga lomangemange lo awui wa pɔlitikɛ. Koko dimi lakalangaka nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo. (Jni. 15:19) Ɔnkɔnɛ, lakalɔmbɛ dia vɔ mbɔsami oko osambisha.

Laki l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula etena kakambutɛ ɔnangɛso Miller dia nde ayotshɔ la mi dia tohomana l’ase kɔmite kakɔ. Nde komonga ɔsɔnyi ndo anto kombotshaka wɔma. Ndo nto, nde akeyaka Afundelo dimɛna. Monga kaamɛ la nde akambisha dihonga di’efula! Oya l’ekomelo k’eleko k’ɔwɔ wa lo 1954, l’ɔtɛ wakatasangana mbala kɛsɔ, kɔmite aketawɔ kɛnɛ kakamalɔmbɛ dia mbɔsama oko osambisha. L’etena kɛsɔ, dimi laki la diaaso dia nsala awui efula l’olimu wa Jehowa.

Lakamba oko ose Bɛtɛlɛ l’oyoyo, la mutuka lo fɛrmɛ

Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa laasɔ, lakelamɛ dia tokamba lo Bɛtɛlɛ, lɛnɛ akelamɛka ɔnɛ ferme de la Watchtower, lo disɛnga dia Staten, la New York. Lakakambe lɛkɔ ɛnɔnyi oko esato. Lakeye akambo efula wa diambo l’ɔtɛ wakimi kaamɛ la anangɛso ndo akadiyɛso efula wa tomba ndo l’ɔtɛ wakamakambe kaamɛ la wɔ.

OLIMU WA LO BƐTƐLƐ

Dimi la ɔnangɛso Franz lo aradiyo wa WBBR

Fɛrmɛ ka lo disɛnga dia Staten diaki ndo la aradiyo wa WBBR. Ɛmɛnyi wa Jehowa mbakakambaka la wɔ oma lo 1924 polo 1957. Paka ase Bɛtɛlɛ l’asa 15 la 20 ato mbakatomama lo fɛrmɛ kɛsɔ. Efula ka l’atei aso waki ɛlɔngɔlɔngɔ ndo komonga la diewo efula. Koko ɔnangɛso Eldon Woodworth laki opalanga ndo okitami, akakambe kaamɛ la so. Nde aki oko shɛso ndo nde akatetsha akambo efula. Tena dimɔtshi, etena kakiso l’ekakatanu lam’asaso, ɔnangɛso Woodworth akataka ɔnɛ: “Kɛnɛ kambosala Nkumadiɔndjɔ le wanɛ wahomba nkamba la nde kekɔ mɛtɛ diambo efula.”

Harry Peterson aki l’ohetoheto l’olimu w’esambishelo

Ɔnangɛso Frederick W. Franz nde lawɔ aki kaamɛ la so ndo akatokimanyiya sho tshɛ. Nde aki la lomba ndo akeyaka Bible dimɛna efula. Ndo nde akayashaka le onto tshɛ la l’atei aso. Harry Peterson mbakakambaka lo nkuku. Aki wɔdu le so dia nkamba la lokombo lande la hende lo dihole dia Papargyropoulos, lokombo lande l’oshika. Nde lawɔ aki okitami ndo akalangaka olimu w’esambishelo. Ɔnangɛso Peterson akakambaka olimu ande wa lo Bɛtɛlɛ dimɛna, koko nde kominya yimba l’olimu w’esambishelo. Nde akakahaka nkama ya periodikɛ ngɔndɔ tshɛ. Nde lawɔ akeyaka Bible dimɛna ndo akakadimolaka ambola aso efula.

LAKAKONDJA WETSHELO OMA LE AKADIYƐSO WA LOMBA

Lo fɛrmɛ, takalɔngɔsɔlaka elowa ndo akatshikatshi ndo takadjaka lo akɔhɔ. L’ɔnɔnyi, litrɛ oko 42 600 y’elowa la akatshikatshi yakadjamaka lo akɔhɔ dikambo dia nkumbo ka Bɛtɛlɛ. Lakakambaka la Etta Huth, kadiyɛso ka lomba efula. Nde mbakasalaka diangɔ diakakambaka la so dia nɔngɔsɔla elowa ndo akatshikatshi. Akadiyɛso waki lo ngelo kakɔ wakayaka dia ndjokamba kaamɛ la so ndo Etta mbakakimanyiyaka dia nkongɛ olimu awɔ. Kaanga mbakeyaka Etta akambo efula wendana la wodjelo wa diangɔ lo akɔhɔ, tena tshɛ nde akalɛmiyaka anangɛso waki emendji wa lo fɛrmɛ. Nde akatosha sho tshɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna.

Dimi la Angela la Etta Huth

Angela Romano aki kadiyɛso kɛmɔtshi k’osekaseka kakaye dia ndjokimanyiya lo fɛrmɛ. Etta akawokimanyiya etena kakandeye akambo wa mɛtɛ. Dimi la Angie takatshukana lo Ngɔndɔ ka nɛi 1958, ndo tambɔngɛnangɛna dia kambɛ Jehowa kaamɛ l’edja k’ɛnɔnyi 58. Lo ɛnɔnyi ɛsɔ, kɔlamelo ya Angie le Jehowa yambokimanyiya dia diwala diaso monga nge. Nde ekɔ la lomba ndo dimi koka ndjaɛkɛ le nde tshɛ lo tshɛ, oyadi okakatanu akɔna wele la so.

OLIMU WA MISIƆNƐRƐ NDO W’OMENDJI WETETA

Etena kakasondja anangɛso dihomɔ dia aradiyo wa WBBR dia lo disɛnga dia Staten lo 1957, dimi lakakambe lo Bɛtɛlɛ ka la Brooklyn lo tshanda mɔtshi. Oma laasɔ, dimi la Angie takatshukana, ko lakatombe oma lo Bɛtɛlɛ. L’edja k’ɛnɔnyi esato, takakambe oko ambatshi mboka lo disɛnga dia Staten. L’etena kɛmɔtshi, dimi lakakambɛ ɔnɛ lakasombe aradiyo akɔ ndo vɔ wakelamɛka ɔnɛ WPOW.

Dimi la Angie taketɛ nsɛnɔ yaso ɔsɛlɛngɛ dia sho monga la diaaso dia tokamba dihole tshɛ diakiwɔ l’ohomba aso. Etombelo waki la dui sɔ ele, lo 1961 taketawɔ leeta la tokamba oko ambatshi mboka wa laande lo Falls City, la Nebraska. Koko yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa sho ntshɔ lɛkɔ, wakatɔlɔmbɛ dia sho ntshɔ la South Lansing, la New York, l’edja ka ngɔndɔ ɔtɔi dia tɔtɔ lo Kalasa k’olimu wa Diolelo. Takangɛnangɛna olowanyelo wakatalongola, ndo takafɔnyaka dia l’ɔkɔngɔ wa kalasa takahombe nkalola la Nebraska. Ɔnkɔnɛ takaambe efula etena kakawatotome dihole dikina. Takahombe ntshɔ tokamba oko waa misiɔnɛrɛ lo Cambodge! Lo wodja wa dimɛna wa lo sudɛ ɛstɛ ka Aziya ɔsɔ, takɛnyi, takoke ndo takahembe ndɛ diangɔ diaki eyoyo le so. Takangɛnangɛnaka mɛtɛ mbutɛ anto wa lɛkɔ lokumu l’ɔlɔlɔ lendana la Diolelo.

Koko oma laasɔ, awui wa pɔlitikɛ wa la Cambodge wakatshikitana, ko takahombe ntshɔ lo Viêt Nam du Sud. L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi ehende, lakandama la hemɔ ka wolo, ndo lonyangu ko, takahombe nkalola lo États-Unis. Laki l’ohomba w’etena kɛmɔtshi dia mboka dimɛna. Etena kakamoke dimɛna, takatatɛ nkamba nto oko ambatshi mboka.

Dimi la Angela lo 1975, la ntondo ka vɔ tɔkɔnya lo televiziɔ

Lo Ngɔndɔ ka sato 1965 takatatɛ nkimanyiya tshumanelo l’olimu w’omendji weteta. L’edja k’ɛnɔnyi 33, dimi la Angie takangɛnangɛna olimu w’otshimbedi ndo wa distrikɛ, ndo takakimanyiyaka lo nsanganya ya weke. Lakangɛnangɛnaka olimu ɔsɔ, nɛ dia nsanganya ya weke yokongaka nshi tshɛ etena k’ɔngɛnɔngɛnɔ le mi. L’edja k’ɛnɔnyi ɛmɔtshi, takembolaka tshumanelo dia lo osomba wa New York ndo ngelo ya l’emamu awɔ, ndo nsanganya efula ya weke yakasalemaka lo Yankee Stadium.

OKALWELO WA LO BƐTƐLƐ NDO KALASA YA TEOKRASI

Dimi la Angie takalongola ɛkɛndɛ efula w’eyoyo ndo wa wolo l’edja k’ɛnɔnyi. Lo 1995, wakanɔmbɛ dia tetsha lo Kalasa k’olowanyelo w’ekambi. L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi esato, wakambelɛ lo Bɛtɛlɛ. L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi 40, laki l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa nkalola lo Bɛtɛlɛ, lɛnɛ akamatatɛ olimu wa lo tena tshɛ. L’etena kɛmɔtshi, lakakambaka lo Departɛma di’olimu ndo oko ombetsha lo kalasa efula. Lo 2007, Olui-walɔmbɔla akakenge departɛma diendana la Kalasa ya teokrasi dia mendaka kalasa tshɛ ya lo Bɛtɛlɛ, ndo l’edja k’ɛnɔnyi ɛmɔtshi dimi laki omendji.

Lo ɛnɔnyi weke ka mbeta, etshikitanu efula wakasalema lo kalasa ya lo Bɛtɛlɛ. Kalasa ka dikumanyi dia l’etshumanelo kakatatɛ lo 2008. Ndo lo ɛnɔnyi ehende wakayele, dikumanyi ndekana 12 000 waketshama lo Bɛtɛlɛ ka la Patterson ndo ka la Brooklyn. Kalasa kɛsɔ kekɔ lo ntetemala ɛlɔ kɛnɛ l’ahole akina efula. Lo 2010, lokombo la Kalasa k’olowanyelo w’ekambi lakayotshikitanyema lo mbelamɛ ɔnɛ, Kalasa ka Bible k’anangɛso w’enyemba, ndo kalasa kɛmɔtshi k’oyoyo kakakengama kakelamɛka ɔnɛ Kalasa ka Bible k’atshukanyi w’Akristo.

Lo Ngɔndɔ ka divwa 2014, kalasa hiende shɔ yakayosanganyema ndo kakayokoma Kalasa k’esambisha wa Diolelo. Ambeki wa lɔkɔ koka monga atshukanyi, anangɛso kana akadiyɛso w’enyemba. Anto efula wa l’andja w’otondo waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mboka dia vɔ koka mbɔtɔ kalasa kɛsɔ ndo lo wodja awɔ. Ekɔ dui di’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mɛna anto efula wayonga la diaaso dia mbɔtɔ lo kalasa kɛsɔ. Ndo dimi lekɔ la lowando l’efula dia mpomana l’anto efula wakasale etshikitanu lo nsɛnɔ yawɔ dia vɔ monga l’akoka wa nongola olowanyelo ɔsɔ.

Etena kakanyiyami lo dikambo dia lɔsɛnɔ lami ntatɛ la ntondo ka dimi batizama lo luudu la tshitshi polo ɛlɔ kɛnɛ, dimi kaloyaka Jehowa losaka l’ɔtɛ w’anto wa lomba wambohomana la mi. Vɔ wambokimanyiya dia dimi mbeeya ndo mbokambɛ dimɛna. Amɔtshi waki akɛnda ndo akina waki epalanga le mi. Ndo efula waki la mbekelo yakatshikitana la yami. Koko, lambɛna oma l’etsha ndo oma lo waonga awɔ dia vɔ nangaka Jehowa woho w’anyanya. Lekɔ la lowando l’efula lo monga l’angɛnyi efula l’atei w’ekambi wa Jehowa wakokami nkondja wetshelo oma le wɔ.

Lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mpomana l’ambeki w’oma lo nkɛtɛ k’otondo