Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka—Nyotshikale nge la ntondo ka Diabolo

Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka—Nyotshikale nge la ntondo ka Diabolo

“Nyɔlɔtɛ ɛlɔtɔ tshɛ wa ta w’oma le Nzambi dia nyu monga l’akoka wa ntshikala nge la ntondo ka totshelo ta mayɛlɛ taki Diabolo.”​—ƐF. 6:11.

ESAMBO: 79, 140

1, 2. a) Lande na kadja ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka w’Akristo otshumba lo ta dia la Satana ndo ɛdiɛngɛ? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.) b) Kakɔna kayotɔsɛdingola?

ƆPƆSTƆLƆ Pɔɔlɔ akɛdika Akristo l’asɔlayi. Tekɔ lo ndɔ ta ndo atunyi aso wekɔ anto wa mɛtɛ mɛtɛ! Koko aha anto mbalɔshaso; tekɔ lo ndɔshana la Satana ndo ɛdiɛngɛ. Aya ɛnɔnyi nunu wewɔ andɔshi wa ta ndo vɔ wekɔ la diewo di’efula dia ndɔsha. Diakɔ diele mbeyaka mɛnama oko hatokoke mbidja otshumba lo ta sɔ, djekoleko naka tekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ kana osekaseka. Onde ɛlɔngɔlɔngɔ koka mbidja otshumba lo ta dia l’atunyi wa wolo efula asɔ? Eelo, vɔ kokaka ndo vɔ wekɔ lo mbidja otshumba! Lande na? Nɛ dia vɔ wekɔ lo nkondja wolo oma le Jehowa. Ndo nto, l’ɛnyɛlɔ ka asɔlayi walowanyema dimɛna, vɔ “[ndɔtaka] ɛlɔtɔ tshɛ wa ta w’oma le Nzambi” dia vɔ nɔngɔswama dikambo dia ta.​—Adia Ɛfɛsɔ 6:10-12.

2 Etena kakakambe Pɔɔlɔ l’ɛnyɛlɔ kɛsɔ, ondo nde akakanyiyaka dikambo di’ɛlɔtɔ wa ta wakalɔtaka asɔlayi w’ase Rɔmɔ. (Ets. 28:16) Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula kɛsɔ. Tayeya nto kɛnɛ kata ɛlɔngɔlɔngɔ ɛmɔtshi lo dikambo di’ekakatanu ndo wahɔ waya lo ndɔta ehomɔ kaso tshɛ ka ta ka lo nyuma.

onde wɛ ekɔ lo ndɔta ehomɔ tshɛ kakenga ɛlɔtɔ ayɛ wa ta wa lo nyuma?

“OYA WA AKAMBO WA MƐTƐ”

3, 4. Ngande wafɔna akambo wa mɛtɛ w’oma lo Bible la oya w’ɔsɔlayi w’ose Rɔmɔ?

3 Adia Ɛfɛsɔ 6:14. Oya w’ɔsɔlayi w’ose Rɔmɔ waki la asingo wa lowolo dia nkokɛ lokende l’ɔsɔlayi ndo nshikimadia okombɔ ande wa wotsho lo dihole diawɔ. Ndo nto eya ɛmɔtshi waki la ɛkɔhi dia mpakɛ lokuwa la ta ndo tokuwa tokina. Naka nde nkeketsha oya ande dimɛna, kete ɔsɔlayi akakokaka monga l’eshikikelo etena katandatshu lo ta.

4 L’ɛnyɛlɔ ka oya, akambo wa mɛtɛ wekaso oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi tokokɛka oma lo wetshelo wa kashi. (Jni. 8:31, 32; 1 Jni. 4:1) Ndo etena katataleke mbeka dia nanga akambo wa mɛtɛ w’oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, mbalekande monga dui dia wɔdu le so dia nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’atɔndɔ wa Nzambi kana dia ndɔta “okombɔ” aso. (Os. 111:7, 8; 1 Jni. 5:3) Ndo nto, naka sho nshihodia akambo wa mɛtɛ dimɛna, kete sho koka mamɛ akambo akɔ dimɛna la ntondo k’atunyi aso.​—1 Pe. 3:15.

5. Lande na kahombaso mbutaka mɛtɛ tena tshɛ?

5 Lam’ele akambo wa mɛtɛ w’oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi wekɔ ohomba le so, sho kitanyiyaka kɛnɛ kata Bible ndo sho mbitaka mɛtɛ tena tshɛ. Kashi kekɔ ehomɔ kɛmɔtshi koleki monga l’etombelo w’amɛna kakamba la Satana. Onto lata kashi ndjasalɛka kɔlɔ ndamɛ ndo ɔnɛ lakesande. (Jni. 8:44) Diakɔ diele kaanga mbeso keema kokele, sho salaka la wolo diaha mbuta kashi kaanga yema. (Ɛf. 4:25) Dui sɔ koka monga tshondo y’okakatanu. Abigail, lele l’ɛnɔnyi 18 mbutaka ate: “Mbeyaka mɛnama dia aha mbala tshɛ mbele ohomba mbuta mɛtɛ, djekoleko etena kele mbuta kashi koka kohandola oma lo dui dimɔtshi dia wolo.” Ko lande na kasalande la wolo mbala tshɛ dia mbuta mɛtɛ? Nde mbutaka ate: “Etena katami mɛtɛ, dimi mongaka la nkum’otema ka pudipudi la ntondo ka Jehowa. Ambutshi ami ndo angɛnyi ami mbeyaka dia vɔ koka mbɛkɛ otema le mi.” Victoria, lele l’ɛnɔnyi 23 mbutaka ate: “Naka wɛ mbuta mɛtɛ ndo mamɛ dietawɔ diayɛ, kete wɛ koka pɛnyahɛnyama. Koko tena tshɛ wɛ ayokondja ɛtshɔkɔ w’amɛna efula ɛnɛ: Wɛ ayonga onto lɛkɛwɔ otema, wɛ ayoleka ndjaoka suke la Jehowa, ndo wɛ ayɔlɛmiyama oma le wanɛ wakoka ngandji.” Onde wɛ ambɛna lande na kele ekɔ ohomba dia ndɔta “oya wa akambo wa mɛtɛ” tena tshɛ?

Oya wa akambo wa mɛtɛ (Enda odingɔ 3-5)

“OKOMBƆ WA LOSEMBWE WAKOKƐ NTOLO”

6, 7. Lande na kɛdikama losembwe la okombɔ?

6 Okombɔ w’ɔsɔlayi w’ose Rɔmɔ wakasalemaka mbala efula la mbolo ya tɔlɛwɛlɛwɛ ya wekeke ko minɛ dia yɔ koka la woke wa ntolo kande. Mbolo ya tɔlɛwɛlɛwɛ yakakakatanyema la ɛkɔdi wa nkoho ya nyama la tɔkɔhɔ ta mbolo ndo asingo. Ahɛka ande wakakombamaka la mbolo ya tɔlɛwɛlɛwɛ yakawakakatanyaka ndo la lokoho la nyama. Okombɔ wakookonyaka diaha nsokasoka efula ndo nde akahombaka mendaka mbala la mbala dia kana asingo wekɔ lo dihole diawɔ. Koko okombɔ wakakokɛka otema ndo tenyi diande dikina dia demba oma lo lokuwa la ta kana shɔdi ya lohito!

7 Atɔndɔ wa Jehowa wosembwe wakokɛ “otema” aso kana lonto laso la l’etei, koka mbɛdikama la okombɔ ɔsɔ. (Tok. 4:23) Ɔsɔlayi kopombaka pondjo mengɔnya okombɔ ande wa lowolo la wɔnɛ wakasalema la mbolo ya wɔdu. Woho akɔ waamɛ mbele, hatohombe pondjo mengɔnya atɔndɔ wa Jehowa wendana la kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la tokanyi taso hita tendana la kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Sho bu la lomba l’efula dia nkokɛ etema aso. (Tok. 3:5, 6) Diakɔ diele, sho pombaka mendaka mbala la mbala dia kana “okombɔ” aso wekɔ lo ntetemala nkokɛ otema aso.

8. Lande na kahombaso nkitanyiya atɔndɔ wa Jehowa?

8 Onde wɛ mbokaka lo tena dimɔtshi di’atɔndɔ wa Jehowa hawokosha lotshungɔ kana koshimbaka dia nsala akambo walangayɛ nsala? Daniel, lele l’ɛnɔnyi 21 mbutaka ate: “Embetsha ndo asekami ambeki mbɔlakami l’ɔtɛ wasɛnami lo yoho yɔtɔnɛ l’atɔndɔ wa lo Bible. L’etena kɛmɔtshi dimi komonga l’eshikikelo ndo lakakɔmɔ.” Ko ngande wayaokande ɛlɔ kɛnɛ? Nde mbutaka ate: “Lo mɛtɛ, lakɛnyi ɛlɔlɔ waya lo nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’atɔndɔ wa Jehowa. ‘Angɛnyi’ ami amɔtshi wakatatɛ nnɔ didjoyadjoya; akina wakatshike kalasa. Laki la lonyangu dia mɛna woho wakayonga nsɛnɔ yawɔ. Jehowa tokokɛka mɛtɛ.” Madison, lele l’ɛnɔnyi 15 mbutaka ate: “Lekɔ l’okakatanu dia ndjela atɔndɔ wa Jehowa ndo aha nsala akambo lo yoho yafɔnya asekami dia ekɔ dimɛna.” Ko, kakɔna kasalande? Nde mbutaka ate: “Dimi mbohɔka dia lekɔ lo mɛmba lokombo la Jehowa ndo ɔnɛ ehemba wekɔ tsho yoho mɔtshi yakamba la Satana dia ndɔshami. Etena kadjami otshumba, dimi ndjaokaka dimɛna.”

Okombɔ wa losembwe (Enda odingɔ 6-8)

“NYƆLƆTƐ OSALOSALO L’EKOLO ANYU DIA MBEWOYA LOKUMU L’ƆLƆLƆ LA WƆLADI”

9-11. a) Naa sabata ya didjidji yahomba Akristo ndɔta? b) Kakɔna kakoka tokimanyiya dia ndeka ndjaoka dimɛna etena kasambishaso?

9 Adia Ɛfɛsɔ 6:15. Ɔsɔlayi w’ose Rɔmɔ kokokaka ntshɔ lo ta aha la sabata yande. Yɔ yakasalemaka la nkoho shato ya nyama mamatanya, diakɔ diakiyɔ wolo efula. Koko sabata shɔ yaki nto amɛna efula, diakɔ diele ɔsɔlayi akakokaka nkɛndakɛnda l’eshikikelo tshɛ aha la nsɛlɔ.

10 Oko wele sabata yakalɔtaka asɔlayi w’ase Rɔmɔ yakakimanyiyaka dia mbidja otshumba lo ta, mbele ndo sabata ya didjidji yalɔtaso tokimanyiyaka “dia mbewoya lokumu l’ɔlɔlɔ la wɔladi.” (Isa. 52:7; Rɔmɔ 10:15) Koko, lo tena dimɔtshi ekɔ ohomba monga la dihonga di’efula dia nsambisha. Bo, lele l’ɛnɔnyi 20 mbutaka ate: “Lakokaka wɔma nsambisha asekami wa la kalasa. Lakokaka sɔnyi. Etena kakanyiyami, haleye lande na kakamayaokaka ngasɔ. Kakianɛ, laya l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia nsambisha asekami.”

11 Ɛlɔngɔlɔngɔ efula w’Akristo wamboshihodia ɔnɛ vɔ ndekaka ndjaoka dimɛna etena kasambishawɔ naka vɔ ndjalɔngɔsɔla la ntondo. Ahombayɛ nsala dia ndjalɔngɔsɔla? Julia, lele l’ɛnɔnyi 16 mbutaka ate: “Dimi mombaka ekanda walembetshiya Bible lo tapa diatshɔ lami la kalasa, ndo dimi pokamɛka tokanyi ndo awui wetawɔ asekami wa la kalasa. Oma laasɔ, dimi kanyiyaka kɛnɛ kakokami nsala dia mbakimanyiya. Naka lakayalɔngɔsɔdi, kete dimi koka mbatɛ paka kɛnɛ kayonga la wahɔ le wɔ.” Makenzie, lele l’ɛnɔnyi 23 mbutaka ate: “Naka wɛ ekɔ ɔlɔlɔ ndo pokamɛka dimɛna, kete wɛ ayeya awui wele la asekayɛ. Dimi mbadiaka awui tshɛ watondjama dikambo di’ɛlɔngɔlɔngɔ. Lo nsala ngasɔ, dimi mongaka l’akoka wa nɔmbɔla asekami otsha lo dui dimɔtshi dia lo Bible kana lo jw.org diayowakimanyiya.” Ndjalɔngɔsɔla dimɛna dia tosambisha ekɔ oko ndɔta “sabata” yakoka la yɛ dimɛna.

Osalosalo l’ekolo (Enda odingɔ 9-11)

“ENGAWO KA WOKE KA MBETAWƆ”

12, 13. Naa “mpito . . . yalombalomba” mɔtshi ya Satana?

12 Adia Ɛfɛsɔ 6:16. Ɔsɔlayi w’ose Rɔmɔ akakimɛka engawo ka woke ka rɛktanglɛ. Tɔ kakookombɛka oma l’ahɛka polo l’adwe ndo kakookokɛka oma lo tokuwa ta ta, akɔnga ndo mpito.

13 Naa “mpito . . . yalombalomba” yakoka Satana kooka? Nde mbeyaka kɔlɔsha lo mbuta awui wa kashi lo dikambo dia Jehowa. Satana nangaka dia wɛ mfɔnya ɔnɛ Jehowa hakoke ngandji ndo ɔnɛ ndooko onto layakiyanya dikambo diayɛ. Ida, lele l’ɛnɔnyi 19 mbutaka ate: “Mbala efula lakokaka dia Jehowa bu suke la mi ndo nde konanga monga ɔngɛnyi ami.” Kakɔna kakandasale etena kakandayaoke ngasɔ? “Nsanganya fudiaka mbetawɔ kami. Lakadjasɛka tsho ndo dimi kombishaka kɔmatɛrɛ, lakafɔnyaka dia ndooko onto lakalangaka mpokamɛ kɛnɛ kakamahombe mbuta. Koko ɛlɔ kɛnɛ, dimi nɔngɔsɔlaka nsanganya ndo salaka la wolo dia mbisha ekadimwelo mbala hiende kana shato. Ekɔ tshondo y’okakatanu, koko dimi ndjaokaka dimɛna efula etena kasalami dui sɔ. Ndo anangɛso l’akadiyɛso keketshamaka efula. Mbala tshɛ kakamakalolaka oma lo nsanganya, lakeyaka dia Jehowa mbokakakami ngandji.”

14. Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo ɛnyɛlɔ ka Ida?

14 Engawo k’ɔsɔlayi mongaka paka la woke akɔ waamɛ. Koko oko wambotodieka oma lo ɛnyɛlɔ ka Ida, mbetawɔ kaso bu ngasɔ. Mbetawɔ kaso koka mfula kana nkitakita, monga wolo kana wɔdu. Sho mbasala ɔsɔnwɛlɔ. (Mat. 14:31; 2 Tɛs. 1:3) Dia “engawo . . . ka mbetawɔ” kaso tokokɛ, sho pombaka ntetemala kihamia ndo kikeketsha!

Engawo ka woke ka mbetawɔ (Enda odingɔ 12-14)

“LOFULƐ LA PANDA”

15, 16. Ngande wafɔna elongamelo kaso la lofulɛ?

15 Adia Ɛfɛsɔ 6:17. Ɔsɔlayi w’ose Rɔmɔ akalɔtaka lofulɛ dia nkokɛ ɔtɛ, nkingo ndo elungi kande. Lo tena dimɔtshi, lofulɛ laki la ɛngɔ ka nkimɛ l’oyango w’ɔsɔlayi likimɛ lo lonya lande.

16 Paka oko wakakokɛka lofulɛ wɔɔngɔ w’ɔsɔlayi, “elongamelo ka panda” kaso kokɛka ekanelo kaso. (1 Tɛs. 5:8; Tok. 3:21) Elongamelo tokimanyiyaka dia mbika washo lo alaka waki Nzambi ndo diaha nkɔmɔ l’ɔtɛ w’ekakatanu aso. (Os. 27:1, 14; Ets. 24:15) Koko naka sho nangaka nkokɛ elongamelo kaso, kete tɔ pombaka monga dui dia mɛtɛ le so. Sho pombaka ndɔta “lofulɛ” laso l’ɔtɛ, koko aha likimɛ l’anya!

17, 18. a) Ngande wakoka Satana tokesa dia nkolola lofulɛ laso? b) Ngande wakokaso mɛnya dia sho hatokesama oma le Satana?

17 Ngande wakoka Satana tokesa dia nkolola lofulɛ laso? Tokanyiya woho wakandahembe dia nsala dui sɔ le Yeso. Satana akeyaka dia Yeso ayoyonga omboledi w’anto. Koko ntondo, Yeso akahombe nsowa ndo mvɔ. Ndo oma laasɔ, nde akahombe ndjokonga dia monga Nkumekanga polo l’etena kakashikikɛ Jehowa. Ɔnkɔnɛ, Satana akawosha diɛsɛ dia mbolɛ aha la ntshimbatshimba. Satana akalake dia otondonga Yeso akasale tshelo ɔtɔi ya mbɔtɛmɔla, nde otokoka monga ɔnɔmbɔdi w’andja w’otondo aha la ntshimbatshimba. (Luka 4:5-7) Satana akeyaka nto dia Jehowa akalake dia tosha diangɔ di’amɛna efula l’andja w’oyoyo. Koko sho pombaka nkonga dia daka diaki Nzambi kotshama ndo etena kakatakonge dui sɔ, sho koka monga l’ekakatanu efula. Diakɔ diele, Satana toshaka diɛsɛ dia sho monga la lɔsɛnɔ la dimɛna efula l’etena kɛnɛ. Nde nangaka dia sho mbetsha oweso wa monga la lɔsɛnɔ la dimɛna lo dihole dia ntondo ndo Diolelo dia Nzambi lo dihole dia hende.—Mat. 6:31-33.

18 Ɛlɔngɔlɔngɔ w’Akristo efula hawokesama oma le Satana. Ɛnyɛlɔ, Kiana lele l’ɛnɔnyi 20 mbutaka ate: “Dimi mbeyaka dia ɛngɔ ɔtɔi kalongamɛso dia nkandola ekakatanu aso ele Diolelo dia Nzambi.” Ngande wele elongamelo kande la shɛngiya lo tokanyi ndo lo lɔsɛnɔ lande? Tɔ mbokimanyiyaka dia mbohɔ ɔnɛ diangɔ dia l’andja ɔnɛ diekɔ dia lo tshanda mɔtshi. Lo dihole dia mbidja welo ande tshɛ dia monga l’olimu wa dimɛna lo dikongɛ nɛ, Kiana ekɔ lo nkamba la wenya ndo wolo ande dia kambɛ Jehowa.

Lofulɛ la panda (Enda odingɔ 15-18)

“LOKUWA LA TA LA NYUMA,” ƆTƐKƐTA WA NZAMBI

19, 20. Ngande wakokaso ndeka monga la diewo lo nkamba l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi?

19 Asɔlayi w’ase Rɔmɔ wakakambaka la tokuwa ta ta taki la satimɛtrɛ oko 50 l’otale. Asɔlayi asɔ waki la diewo di’efula dia nkamba la tokuwa ta ta nɛ dia vɔ wakekaka lushi tshɛ woho wa nkamba la tɔ.

20 Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akate dia Ɔtɛkɛta wa Nzambi wekɔ oko lokuwa la ta. Jehowa akatoshawɔ. Koko sho pombaka mbeka dia nkamba la wɔ la diewo tshɛ dia mamɛ mbetawɔ kaso kana dia ntshikitanya yoho yaso ya nkanyiya. (2 Kɔr. 10:4, 5; 2 Tim. 2:15) Ngande wakokayɛ ndowanya akoka ayɛ? Sebastian, lele l’ɛnɔnyi 21 mbutaka ate: “Dimi fundaka divɛsa ɔtɔi oma lo tshapita tshɛ etena katamadia Bible. Lekɔ lo tasale listɛ l’avɛsa walekami nanga.” Dui sɔ mbokimanyiyaka dia ndeka nshihodia woho wakanyiya Jehowa. Daniel kotshaka ate: “Etena kadiami Bible, dimi mbɔsaka avɛsa wɛnami dia wayokimanyiya anto wayohomana la mi l’esambishelo. Lambɛna di’anto mbetawɔka losango dimɛna etena kɛnawɔ dia wɛ nangaka Bible ndo ekɔ lo nsala kɛnɛ tshɛ kakokayɛ nsala dia mbakimanyiya.”

Lokuwa la ta la nyuma

21. Lande na kahatahombe mboka Satana ndo ɛdiɛngɛ wɔma?

21 Oko wamboteka oma l’ɛnyɛlɔ ka ɛlɔngɔlɔngɔ la esekaseka lo sawo nɛ, hatohombe mboka Satana ndo ɛdiɛngɛ wɔma. Ekɔ mɛtɛ dia vɔ wekɔ la wolo efula, koko vɔ hawoleki Jehowa wolo. Ndo vɔ hawotɔsɛna pondjo pondjo. Vɔ wayodjama lo lokanu ndo hawotonga l’akoka wa salɛ ndooko onto kɔlɔ lo Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu ka Kristo ndo l’ɔkɔngɔ wa laasɔ vɔ wayolanyema. (Ɛny. 20:1-3, 7-10) Sho mbeyaka otunyi aso, toho tande ta mayɛlɛ ndo oyango ande. Ɔnkɔnɛ l’ekimanyielo ka Jehowa, sho koka ntshikala nge la ntondo kande!