Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Toyange Diolelo, koko aha diangɔ

Toyange Diolelo, koko aha diangɔ

“Nyotetemale nyanga Diolelo [diaki Nzambi], ko wayonyokotshɛ diangɔ sɔ.”—LUKA 12:31.

ESAMBO: 40, 98

1. Otshikitanu akɔna wele lam’asa kɛnɛ kele la so ohomba ndo kɛnɛ kakombolaso?

TEKƆ l’ohomba wa diangɔ yema tshitshɛ tsho dia ntetemala nsɛna. Ɛnyɛlɔ, tekɔ l’ohomba wa yangɔ ya ndɛ, dihɔndɔ ndo dihole dia mbidjasɛ. Koko, diangɔ diakombolaso bu l’ekomelo. Ndo anto efula hawoshihodia ɔnɛ vɔ bu mɛtɛ l’ohomba wa diangɔ tshɛ diakombolawɔ.

2. Naa diangɔ dimɔtshi diakombola anto?

2 Onto ɔmɔtshi ladjasɛ lo wodja wa wola koka nkombola ɛngɔ kɛmɔtshi kotshikitanyi tshɛ lo tshɛ la kɛnɛ kakombola onto lodjashi lo wodja w’ɔngɔnyi. L’ahole amɔtshi, anto kombolaka monga la telefɔnɛ, mututu kana y’ɛtshi ya nkɛtɛ. L’ahole akina, anto kombolaka monga l’ahɔndɔ efula w’oshinga wolo, luudu la woke kana mutuka woleki oshinga wolo. Koko, oyadi dihole diakɔna diodjashiso kana efula ka falanga kele la so, sho koka ntatɛ nkombola diangɔ dikina efula dieso bu la diɔ ohomba kana diahatakoke nsomba.

NSAKI KA LOMOMBO LA L’EMUNYI KOKA MONGA LA SHƐNGIYA LE SO

3. Nsaki ka lomombo la l’emunyi kɛdikɛdi na?

3 Nsaki ka lomombo la l’emunyi kɛdikɛdi na? Ɔsɔ ekɔ dionga di’onto layakiyanya efula l’ɔtɛ wa diangɔ, oleki diɔtɔnganelo diasande la Nzambi. Nde hangɛnangɛna lo monga tsho la kɛnɛ kele la nde ohomba, koko nde kombolaka mbala tshɛ monga la diangɔ efula. Oyadi wanɛ wele bu la falanga efula kana wahasombe diangɔ di’oshinga wolo koka monga la nsaki ka lomombo la l’emunyi. Vɔ mbeyaka ntshika mbetsha Diolelo lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ ya wɔ.—Hɛbɛru 13:5.

4. Ngande wakamba Satana la “nsaki ka washo”?

4 Satana nangaka dia sho mbetawɔ ɔnɛ sho koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo lɔsɛnɔ paka naka sho kongi la diangɔ efula. Diakɔ diele, nde kambaka l’andja ande ndo “nsaki ka washo” dia mpemba tokonya mbala tshɛ dia nkombola monga la diangɔ efula. (1 Joani 2:15-17; Etatelo 3:6; Tokedi 27:20) Mbala efula, sho mɛnaka ndo mbokaka piblisite yahemba tetawoya dia nsomba diangɔ di’eyoyo. Onde wɛ atasombaka ɛngɔ kɛmɔtshi paka l’ɔtɛ wakayakiɛnyi dimɛna lo makashinyi kana l’ɔtɛ wakayakiɛnyi lo piblisite kɛmɔtshi? Naka eelo, kete ondo wɛ akayoshihodia l’ɔkɔngɔ dia takiyɛ mɛtɛ l’ohomba atɔ. Etena katetemalaso nsomba diangɔ dieso bu l’ohomba, sho mbetɛka lɔsɛnɔ laso edika. Diangɔ sɔ koka mbekola timba taso diaha sho kambɛ Jehowa. Ɛnyɛlɔ, sho koka ndjonga ko taya bu la wenya efula wa mbeka Bible, nɔngɔsɔla nsanganya ndo ndjiɔtɔka ndo tombaka l’esambishelo mbala la mbala. Tatohɛke dia ɔpɔstɔlɔ Joani akatɔhɛmɔla ɔnɛ: “Andja ɔnɛ la nsaki yawɔ wekɔ lo tete.”

5. Kakɔna kakoka komɛ wanɛ wakamba la wolo awɔ suke la tshɛ dia nkondja diangɔ efula?

5 Satana nangaka sho nkamba la wolo aso dia nkondja falanga efula ndo diangɔ lo dihole dia nkamba la wɔ dikambo dia Jehowa. (Mateo 6:24) Koko naka sho ndjakiyanyaka paka dia ndjakondjiyɛ diangɔ efula, kete lɔsɛnɔ laso layonga anyanya. Sho koka ndjɔkɔmɔ kana monga l’ekakatanu wendana l’ekondjelo. Kɛnɛ koleki tshɛ kɔlɔ ele, sho koka ndjoshisha mbetawɔ kaso le Jehowa ndo Diolelo diande. (1 Timɔte 6:9, 10; Ɛnyɛlɔ 3:17) Yeso akate ate: “Nsaki ka diangɔ dikina tshɛ” kekɔ oko atɛndɛ wakoka nshimba lɔtɔngɔ diaha lɔ mbola ndo ntɔ olowa.—Makɔ 4:14, 18, 19.

6. Wetshelo akɔna wakondjaso oma le Baruka?

6 Tokanyiya yema dikambo dia Baruka, sekeletɛlɛ k’omvutshi Jɛrɛmiya. Etena kakatatɛ Baruka “ndjayangɛ diangɔ dia weke,” Jehowa akawohola dia keema edja Jɛrusalɛma yakahombe nanyema. Koko, nde akalake Baruka dia nde ayoshimbɛ lɔsɛnɔ lande. (Jɛrɛmiya 45:1-5) Baruka takandahombe nongamɛ ɛngɔ kekina nto. Jehowa koshimbɛ diangɔ diaki l’anto. (Jɛrɛmiya 20:5) Ɛlɔ kɛnɛ, taya suke l’ekomelo k’andja wa Satana. Ɔnkɔnɛ, ɔnɛ bu etena katetemala ndjamɔtshiyɛ nyemba nyemba ya diangɔ. Ndo tatolongamɛke dia l’ɔkɔngɔ wa mfɔnu ka woke, tayotetemala monga la diangɔ diele la so kakianɛ oyadi kaanga diɔ diekɔ la nɛmɔ efula le so.—Tokedi 11:4; Mateo 24:21, 22; Luka 12:15.

Ɔnɛ bu etena katetemala ndjamɔtshiyɛ nyemba nyemba ya diangɔ

7. Kakɔna kayangaso nsɛdingola, ndo lande na?

7 Ngande wakokaso ndjakokɛ, nkokɛ ase nkumbo kaso ndo ndjasha lo kɛnɛ koleki ohomba lo lɔsɛnɔ? Ngande wakokaso mbewɔ nsaki ka lomombo la l’emunyi? Ndo kakɔna kakoka tokimanyiya dia ntshika ndjakiyanya efula dia nkondja kɛnɛ keso l’ohomba? Yeso akatosha dako dioleki dimɛna diendana la dui sɔ lo Dako diande dia lo Dikona. (Mateo 6:19-21) Nyɛsɔ tadia ndo tɔsɛdingole Mateo 6:25-34. Dui sɔ diayotoshikikɛ dia sho pombaka ntetemala nyanga Diolelo, koko aha diangɔ.—Luka 12:31.

JEHOWA TOSHAKA KƐNƐ KELE LA SO OHOMBA

8, 9. a) Lande na kahatahombe ndjakiyanya efula l’ɔtɛ wa diangɔ diele la so ohomba? b) Kakɔna kakeyaka Yeso lo kɛnɛ kendana l’anto ndo ehomba awɔ?

8 Adia Mateo 6:25. Yeso akeyaka dia ambeki ande wakayakiyanyaka l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakawahombaka ndɛ, nnɔ ndo ndɔta, diakɔ diele lo Dako diande dia lo Dikona, nde akawatɛ ate: “Nyotshike ndjakiyanya dikambo dia nsɛnɔ yanyu.” Yeso akalange mbakimanyiya dia vɔ nshihodia lande na kele takawahombe ndjakiyanya l’ɔtɛ wa diangɔ sɔ tshɛ. Nde akeyaka dia naka vɔ ndjakiyanya efula, kaanga l’ɔtɛ wa diangɔ diakiwɔ mɛtɛ l’ohomba, vɔ wotokoka mbohɛ kɛnɛ koleki ohomba lo lɔsɛnɔ. Yeso akayakiyanyaka efula dikambo di’ambeki ande, diakɔ diakandaahɛmɔla mbala ndekana nyɛi l’ɔtɛ wa waale ɔsɔ lo dako diande dia lo dikona.—Mateo 6:27, 28, 31, 34.

9 Ko lande na kakatotɛ Yeso diaha ndjakiyanya l’ɔtɛ wa kɛnɛ kayotɔlɛ, kayotɔnɔ kana kayotɔlɔta? Onde tekɔ l’ohomba wa mbo ya ndɛ ndo ahɔndɔ? Eelo. Ndo naka sho bu la falanga efula dia nkondja diangɔ sɔ, keema kɔlɔ ndjakiyanya. Yeso akeyaka dui sɔ. Nde akeyaka kɛnɛ kaki anto l’ohomba. Ndo nde akeyaka dia “lo nshi y’ekomelo,” ambeki ande wayɔsɛna lo tena dia wolo efula. (2 Timɔte 3:1) Lo mɛtɛ, anto efula ɛlɔ kɛnɛ hawokondja elimu ndo diangɔ diekɔ lo taleke monga oshinga wolo. Lo ahole efula, anto wekɔ la wola w’efula ndo wekɔ la diangɔ dia ndɛ yema tshitshɛ kana bu. Koko Yeso akeyaka nto dia lɔsɛnɔ l’onto lekɔ ohomba ‘ndeka mbo ya ndɛ ndo demba ndeka ahɔndɔ.’

Yeso akate dia lɔsɛnɔ l’onto lekɔ ohomba ‘ndeka mbo ya ndɛ ndo demba ndeka ahɔndɔ’

10. Etena kaketsha Yeso ambeki ande dia nɔmba, kakɔna kakandate kahomba ndeka monga ohomba lo nsɛnɔ yawɔ?

10 La ntondo ka laasɔ, Yeso aketsha ambeki ande dia etena kayowɔlɔmbaka vɔ pombaka nɔmba Shɛwɔ lele l’olongo dia mbasha kɛnɛ kewɔ l’ohomba. Vɔ wakahombe nɔmbaka ɔnɛ: “Otosha mbo ya ndɛ ya lushi l’ɛlɔ.” (Mateo 6:11) Lo diaso dikina, nde akawatɛ dia nɔmba ɔnɛ: “Otosha mbo ya ndɛ ya lushi la lushi lo ndjela ehomba aso wa lushi la lushi.” (Luka 11:3) Koko, dui sɔ hadiolembetshiya dia sho pombaka kanyiyaka mbala tshɛ dia nkondja diangɔ diele la so ohomba. Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, Yeso akatɛ ambeki ande dia nɔmbaka dia Diolelo diaki Nzambi ndja mboleki ohomba lo dihole dia nɔmbaka dikambo di’ehomba awɔ hita. (Mateo 6:10; Luka 11:2) Dia nkimanyiya ambeki dia ntshika ndjakiyanya, Yeso akaakeketsha lo mbaohola woho wakokɛ Jehowa ditongami diande tshɛ.

11, 12. Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo woho wakokɛ Jehowa tofudu ta l’olongo? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.)

11 Adia Mateo 6:26. Sho pombaka ‘sɛdingolaka dimɛna tofudu ta l’olongo.’ Kaanga mbele tofudu tekɔ ditongami dia totshitshɛ, tɔ ndɛka efula. Lo mɛtɛ, otondongaka fudu kekɔ woke oko onto, tshike tɔ kotɔlɛka mbo ya ndɛ efula ndeka woho walɛ onto. Tofudu ndɛka elowa, ntɔngɔ, tofumbɔfumbɔ ndo ɛsɔhɔ. Koko tɔ hatonɛ ntɔngɔ ndo hatodia mbo ya ndɛ yawɔ hita. Jehowa kawasha kɛnɛ tshɛ kele la tɔ ohomba. (Osambo 147:9) Tolembete dia nde hawadje mbo ya ndɛ l’ɛlɔmɔ awɔ. Vɔ pombaka ntshɔ ndo toyiyanga, ndo mbo ya ndɛ shɔ tanemaka.

12 Yeso komonga la taamu dia naka She kokɛka tofudu, kete nde ayokokɛ ndo anto. [1] (Enda nɔtɛ ka la koma.) (1 Petero 5:6, 7) Diakɔ diele, l’ɛnyɛlɔ ka tofudu sho hatohombe monga akanga wa nɛndɛ. Sho pombaka nkamba oyadi dia nkondja mbo yaso ya ndɛ kana dia nkondja falanga ya ndjisomba. Jehowa koka ntshɔkɔla welo aso. Ndo etena keso bu la falanga efula kana mbo ya ndɛ, nde koka ntetemala tosha kɛnɛ kele la so ohomba. Ɛnyɛlɔ, anto akina koka nkahana la so kɛnɛ kele la wɔ. Jehowa mbishaka nto tofudu dihole dia mbidjasɛ. Nde mbakatisha dikoka dia nsala tokefu ndo nde mbakasale diangɔ diakamba la tofudu dia nsala tokefu. Woho akɔ waamɛ mbele, Jehowa koka tokimanyiya dia ntana dihole dia dimɛna dia sho l’ase nkumbo kaso mbidjasɛ.

13. Kakɔna kɛnya dia sho ndeka tofudu ta l’olongo nɛmɔ?

13 L’ɔkɔngɔ wa Yeso mbohola ambeki ande ɔnɛ Jehowa ndeshaka tofudu, nde akawambola ate: “Onde nyu hanyoleki tofudu nɛmɔ?” (Ɛdika la Luka 12:6, 7.) Etena kakandate dui sɔ, ondo Yeso akakanyiyaka dia woho wakinde suke la nkimɔ lɔsɛnɔ lande dikambo di’anto tshɛ. Lo mɛtɛ, Yeso komvɔ dikambo dia tofudu kana dikambo dia nyama. Nde akavu dikambo diaso, dia sho nkondja lɔsɛnɔ la pondjo.—Mateo 20:28.

14. Kakɔna kahakoke onto layakiyanya nsala pondjo?

14 Adia Mateo 6:27. Kakɔna kakalange Yeso mbuta etena kakandate ɔnɛ hatokoke nkotsha kubita ɔtɔi lo otale wa lɔsɛnɔ laso l’ɔtɛ wayakiyanyaso? Nde akalange mbuta dia hatokoke ntaloya lɔsɛnɔ laso lo ndjakiyanya l’ɔtɛ wa diangɔ diele la so ohomba. Lo mɛtɛ, naka sho ndjakiyanyaka efula, kete sho koka ndjonga la hemɔ ndo kaanga ndjovɔ.

15, 16. a) Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo woho wakokɛ Jehowa alɛmbɔlɛmbɔ wa l’oswe? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.) b) Ambola akɔna wakokaso ndjaoka, ndo lande na?

15 Adia Mateo 6:28-30. Sho ngɛnangɛnaka etena kakondjaso ɛngɔ ka dimɛna ka ndɔta, djekoleko etena katombaso l’esambishelo kana katshɔso lo nsanganya yaso ndo lo nsanganya ya weke. Ko onde sho pombaka ‘ndjakiyanya lo kɛnɛ kendana la ahɔndɔ’? Mbala kekina nto, Yeso akohola ambeki ande woho wakokɛ Jehowa ditongami diande. Yeso akakambe la ɛnyɛlɔ ka “alɛmbɔlɛmbɔ wa l’oswe.” “Alɛmbɔlɛmbɔ” asɔ mbeyaka mendana la alɛmbɔlɛmbɔ wele oko glaïeul, jacinthe, iris ndo tulipe. Ndooko dɛmbɔlɛmbɔ ɔtɔi l’atei awɔ diayatɛlɛ ahɔndɔ. Koko vɔ wekɔ elangala efula, diakɔ diakate Yeso ɔnɛ: “Kaanga Sɔlɔmɔna lo lotombo lande tshɛ kɔndɔta oko ɔtɔi ɔmɔtshi l’atei awɔ”!

16 Tokanyiya kɛnɛ kakate Yeso oma l’ɔkɔngɔ wa laasɔ ate: “Ko naka Nzambi ndɔtshaka tombatomba . . . , shi nde ayoleka nyɔlɔtsha, nyu akanga wa mbetawɔ ka tshitshɛ?” Eelo, nde ayotɔlɔtsha! Koko ambeki waki Yeso waki l’ohomba wa mbetawɔ k’efula. (Mateo 8:26; 14:31; 16:8; 17:20) Vɔ wakahombe monga la eshikikelo ɔnɛ Jehowa nangaka mbakokɛ ndo nde mɛtɛ akasale dui sɔ. Kayotota lo dikambo diaso? Onde sho mbetawɔka dia Jehowa ayotokokɛ?

Onde sho mbetawɔka dia Jehowa ayotokokɛ?

17. Kakɔna kakoka ndanya diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa?

17 Adia Mateo 6:31, 32. Anto efula waheye Jehowa ndjashaka tshɛ dia nkondja falanga ndo diangɔ efula. Koko naka sho nsala woho akɔ waamɛ, kete tayolanya diɔtɔnganelo diasaso la nde. Sho mbeyaka dia Jehowa ekɔ Shɛso ndo nde tokaka ngandji. Ndo tekɔ l’eshikikelo dia naka sho nsala kɛnɛ katɔlɔmbande ndo mbetsha Diolelo lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yaso, kete nde ayotosha ɛngɔ tshɛ kele la so ohomba ndo ndeka laasɔ. Sho shihodiaka ɔnɛ diɔtɔnganelo dia dimɛna la Jehowa toshaka ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ ndo dui sɔ tokimanyiyaka dia ngɛnangɛna monga tsho la “yangɔ ya ndɛ ndo dihɔndɔ dia ndɔta” diele la so ohomba.—1 Timɔte 6:6-8.

ONDE DIOLELO DIAKI NZAMBI MBELE LO DIHOLE DIA NTONDO LO LƆSƐNƆ LAYƐ?

18. Kakɔna keya Jehowa lo dikambo diaso l’onto ndo l’onto, ndo kakɔna kayondotosalɛ?

18 Adia Mateo 6:33. Naka sho mbetsha Diolelo lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yaso, kete Jehowa ayotosha kɛnɛ tshɛ kele la so ohomba. Yeso akalembetshiya lande na kahombaso monga l’eshikikelo lo kɛnɛ kendana la daka sɔ. Nde akate ate: “Shɛnyu lele l’olongo mbeyaka dia nyekɔ l’ohomba wa diangɔ sɔ tshɛ.” Jehowa mbeyaka kɛnɛ kele la so ohomba kaanga la ntondo ka sho mbeya dia tekɔ la tɔ ohomba. (Filipɛ 4:19) Nde mbeyaka ahɔndɔ wayotonga l’ohomba nshi yayaye. Nde mbeyaka nto mbo ya ndɛ yayonga la yɛ ohomba. Ndo nde mbeyaka dia wɛ l’ase nkumbo kayɛ nyekɔ l’ohomba wa dihole dia mbidjasɛ. Jehowa ayoyashikikɛ dia wɛ ekɔ la kɛnɛ kele la yɛ mɛtɛ ohomba.

19. Lande na kahatahombe ndjakiyanya l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakoka tokomɛ lo nshi yayaye?

19 Adia Mateo 6:34. Mbala kekina nto Yeso akatɛ ambeki ande ate: “Tanyoyakiyanyake pondjo.” Jehowa ayotoshaka kɛnɛ keso la tɔ ohomba lushi tshɛ. Ɔnkɔnɛ, hatohombe ndjakiyanya efula l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakoka tokomɛ lo nshi yayaye. Naka sho nsala ngasɔ, kete sho koka ntatɛ ndjaɛkɛ le so shoamɛ ndo dui sɔ koka ndanya diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa. Lo dihole dia nsala ngasɔ, sho pombaka ndjaɛkɛ tshɛ lo tshɛ le nde.—Tokedi 3:5, 6; Filipɛ 4:6, 7.

YANGA NTONDO DIOLELO, KO JEHOWA AYOKOKOKƐ

Shi wɛ koka mbetɛ lɔsɛnɔ layɛ ɔsɛlɛngɛ l’oyango wa ndeka ndjasha l’awui wa Diolelo? (Enda odingɔ 20)

20. a) Oyango akɔna wakokayɛ ndjadjɛ l’olimu wa Jehowa? b) Kakɔna kakokayɛ nsala dia mbetɛ lɔsɛnɔ layɛ ɔsɛlɛngɛ?

20 Ande kɔlɔ kayonga naka taya bu la wolo w’efula wa kambɛ Jehowa tshɛ lo tshɛ l’ɔtɛ wayangaso dia nkondja diangɔ efula lee! Lo dihole dia nsala ngasɔ, sho pombaka mbisha Jehowa kɛnɛ koleki dimɛna le so. Ɛnyɛlɔ, onde wɛ koka monɔ dia tokimanyiya etshumanelo kele l’ohomba efula w’apandjudi? Onde wɛ koka monga ombatshi mboka? Naka wɛ amboshilaka monga ombatshi mboka, onde wɛ ambokanaka yimba dia ndodia dɛmandɛ dia ntshɔ lo Kalasa k’esambisha wa Diolelo? Shi ondo wɛ koka mbetsha nshi ngana ya lo lomingu dia nkimanyiya lo Bɛtɛlɛ kana lo Biro k’okadimwelo? Kana ondo wɛ koka ndjakimɔ la lolango dia nkamba lo service pour le développement des constructions locales ndo nkamba la wenya ayɛ ɛmɔtshi dia mbisha lonya lo wokelo wa Mbalasa ya Diolelo. Kana yimba lo kɛnɛ kakokayɛ nsala dia mbetɛ lɔsɛnɔ layɛ ɔsɛlɛngɛ l’oyango wa wɛ monga la wolo ndo wenya efula dia nkamba elimu wa Diolelo. Kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Woho wa mbetɛ lɔsɛnɔ layɛ ɔsɛlɛngɛ” mbishaka alako amɔtshi. Lɔmba Jehowa dia nde kokimanyiya dia wɛ mbɔsa yɛdikɔ ya kɛnɛ kahombayɛ nsala. Oma laasɔ, ntatɛ nsala etshikitanu wahombama.

21. Kakɔna kayotokimanyiya dia ndeka ndjasukanya la Jehowa?

21 Yeso akatetsha dia nyanga ntondo Diolelo. Etena kasalaso dui sɔ, sho mbewɔka ndjakiyanya efula lo dikambo dia diangɔ dieso la diɔ ohomba. Sho ndekaka ndjasukanya la Jehowa nɛ dia tekɔ l’eshikikelo ɔnɛ nde ayotokokɛ. Sho mbekaka dia ndjakimɛ ndo aha nsomba ɛngɔ tshɛ kakombolaso kana ɛngɔ tshɛ katosha andja ɔnɛ kaanga naka tekɔ l’akoka wa kisomba. Naka sho mbetɛ lɔsɛnɔ laso ɔsɛlɛngɛ oma ko kakianɛ, kete dui sɔ diayotokimanyiya dia ntshikala la kɔlamelo le Jehowa ndo “nkukutɛ lɔsɛnɔ l’oshika” lakandatolake.—1 Timɔte 6:19.

^ [1] (odingɔ 12) Ekambi wa Jehowa ɛmɔtshi hawonge la mbo ya ndɛ efula lo tena dimɔtshi. Dia nshihodia lande na kakoka Jehowa ntshika dia dui sɔ salema, enda sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ “Ambola w’oma le ambadi” lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka divwa 15, 2014, lɛkɛ 22.