Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 44

Eka dia nshihodia dimɛna dimɛna Ɔtɛkɛta wa Nzambi

Eka dia nshihodia dimɛna dimɛna Ɔtɛkɛta wa Nzambi

“Nshihodia dimɛna wekeke, otale, wemema ndo ɔhɔngɔ.”—ƐF. 3:18.

OSAMBO 95 Osase wekɔ lo taleke mpɛta

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA a

1-2. Naa yoho yoleki dimɛna ya mbadia ndo mbeka Bible? Sha ɛnyɛlɔ.

 OHOKANYIYA dia wɛ ekɔ lo nanga nsomba luudu. Kakɔna kayoyolanga mɛna la ntondo ka wɛ mbɔsa yɛdikɔ? Onde tsho foto ka luudu lakɔ? Aha la taamu, wɛ ayolanga mɛna luudu lakɔ la washo ayɛ, mbeteta l’otshimba alɔ, nsɛdingola woho wele toshambrɛ talɔ l’etei ndo weke atɔ. Ondo wɛ ayolanga nsɛdingola dikongelo dia luudu lakɔ l’oyango wa mbeya woho wakalakama. Eelo, wɛ ayokombola dia mbeya vuiwui tshɛ yendana la luudu lalangayɛ nsomba.

2 Sho koka nsala woho akɔ waamɛ etena kadiaso ndo kekaso Bible. Ofundji ɔmɔtshi wa Bible mbɛdikaka losango la lo Bible la “luudu la woke efula, l’otale, lele atshina alɔ wakɔtɔ etale efula lo nkɛtɛ.” Ko laasɔ, ngande wakokaso mbeya dimɛna awui tshɛ wele lo Bible? Naka wɛ mbokiadia tsho esadi esadi, kete wɛ mbeyaka mbeka tsho, “akambo w’etatelo wendana la ɛtɛkɛta w’ekila waki Nzambi.” (Hɛb. 5:12) Lo dihole dia nsala ngasɔ, l’ɛnyɛlɔ ka luudu, ɔtɔ “l’etei” dia wɛ nsɛdingola towuiwui tshɛ t’amɛna tendana la tɔ. Yoho mɔtshi yoleki dimɛna ya mbeka Bible ele mɛna woho wɔtɔnɛ ntenyi diatɔ diotshikitanyi. Sala la wolo dia nshihodia aha tsho akambo wa mɛtɛ wetawɔyɛ, koko ndo nto lande na kawawetawɔyɛ.

3. Kakɔna kakatɛ ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ asekande Akristo dia nsala ndo lande na? (Ɛfɛsɔ 3:​14-19)

3 Dia nshihodia dimɛna dimɛna Ɔtɛkɛta wa Nzambi, sho pombaka mbeka akambo wa mɛtɛ wa lo Bible lo yoho ya lotshimola. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akakeketsha anango l’akadiyɛnde w’Akristo dia mbekaka Ɔtɛkɛta wa Nzambi l’etete dia vɔ “monga la akoka wa nshihodia dimɛna wekeke, otale, wemema  ndo ɔhɔngɔ” w’akambo wa mɛtɛ. Oma laasɔ mbakawahombe nyomoleka ‘mbika edio ndo shikimala’ lo mbetawɔ kawɔ. (Adia Ɛfɛsɔ 3:​14-19.) Sho lawɔ pombaka nsala woho akɔ waamɛ. Nyɛsɔ tende woho wakokaso mbeka Ɔtɛkɛta wa Nzambi l’oyango wa mbeya kitshimudi ya kɛnɛ tshɛ kele lɔkɔ.

TSHIMOLA AKAMBO WA MƐTƐ WA LO BIBLE

4. Kakɔna kakokaso nsala dia ndjasukanya la Jehowa? Sha ɛnyɛlɔ.

4 Oko Akristo, sho hatokomɛ tsho lo monga la eokelo ka lahahɛ k’awui wa lo Bible. L’ekimanyielo ka nyuma k’ekila ka Nzambi, sho nomɔlomɔka dia mbeka “kaanga akambo wa lotshimola waki Nzambi.” (1 Kɔr. 2:​9, 10) Lande na kahayatatɛ ndjadjɛ oyango ɔmɔtshi lo wekelo ayɛ w’onto ndamɛ wayoleka kosukanya la Jehowa? Ɛnyɛlɔ, wɛ koka ntshimola dia mbeya woho wakandɛnya ekambi ande wa lo nshi y’edjedja ngandji ndo woho wɛnya dui sɔ dia nde kokaka ngandji. Wɛ koka nto mbeka dia mbeya woho wakalangaka Jehowa ase Isariyɛlɛ mbɔtɛmɔla ndo mbɛdika la woho walangande Akristo mbɔtɛmɔla ɛlɔ kɛnɛ. Kana wɛ mbeyaka mbeka lo yoho ya lo ntshimola prɔfɛsiya yakakotsha Yeso etena kakinde lanɛ la nkɛtɛ ndo kakandakambaka olimu ande.

5. Onde ekɔ dui dimɔtshi diakombolayɛ dia nsala eyangelo lo wekelo ayɛ w’onto ndamɛ?

5 Wakambola ambeki amɔtshi wakekaka Bible l’etete awui amɔtshi wa lotshimola w’oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakawakombola mbeka lo wekelo awɔ w’onto ndamɛ. Ekadimwelo awɔ ɛmɔtshi tanemaka lo kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Awui wa mbeka lo wekelo w’onto ndamɛ.” Wɛ koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula lo mbekaka asawo asɔ l’ekimanyielo ka Index des publications Watch Tower kana Dibuku di’eyangelo di’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Nsala wekelo wa lo ntshimola wa lo Bible koka nkeketsha mbetawɔ kayɛ ndo kokimanyiya dia wɛ ntana “ewo ka Nzambi.” (Tok. 2:​4, 5) Nyɛsɔ kakianɛ tɔkɛtshanya akambo amɔtshi wa lo ntshimola w’oma lo Bible wakokaso mbeka.

KANA YIMBA EFULA LA ASANGWELO WA NZAMBI

6. a) Naa otshikitanu wele lam’asa ekongelo la sangwelo? b) Lande na kakokaso mbuta dia sangwelo diaki Jehowa lo dikambo di’anto ndo nkɛtɛ diekɔ dia “pondjo”? (Ɛfɛsɔ 3:11)

6 Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka kɛnɛ kata Bible lo dikambo dia sangwelo diaki Nzambi. Ekɔ otshikitanu wa woke wele lam’asa ekongelo la sangwelo. Sho koka mbɛdika ekongelo la otadimbo shikaa wayokokonya lo dihole dialangayɛ nkoma. Koko, naka wekamu ɔmɔtshi ambonga l’otadimbo ɔsɔ, kete ondo wɛ hatonga l’akoka wa nkoma lɛnɛ alangayɛ ntshɔ. Lo wedi okina, sho koka mbɛdika sangwelo la dihole diakombolaso nkoma. Sho mbeyaka shikaa dihole dialangaso nkoma koko sho koka mbɔsa etadimbo wotshikitanyi dia nkoma lɛkɔ. Dui sɔ koka tɔlɔmba dia tshikitanya otadimbo naka kokaka. Diɛsɛ ko Jehowa akatasholaka yema yema “sangwelo dia pondjo” diatanema lo Bible. Lo yoho mɔtshi kana kina, nde tondoyaka nshi tshɛ nɛ dia nde “akasale elimu tshɛ dikambo dia sangwelo diande.” (Tok. 16:4) Ndo etombelo wa kɛnɛ kasala Jehowa wayotshikalaka pondjo. Naa sangwelo diaki Jehowa ndo etshikitanu akɔna wakandasale l’oyango wa dikotsha?

7. L’ɔkɔngɔ w’anto wa ntondo ntɔmbɔkɔ, etshikitanu akɔna wakasale Jehowa l’oyango wa nde nkotsha sangwelo diande? (Mateo 25:34)

7 Nzambi akatɛ anto wa ntondo wakandatonge sangwelo diande lo dikambo diawɔ. Vɔ wakahombe ‘mbotanɛ, fulanɛ, ndodia nkɛtɛ ndo mbolɛ. . . ditongami tshɛ diele la lɔsɛnɔ diakɛndakɛnda la nkɛtɛ.’ (Eta. 1:28) Ɔtɔmbɔkwɛlɔ wa Adama la Eva mbakayɔtshiya pɛkato lo nkumbo k’ana w’anto, koko dui sɔ koshimba dia sangwelo diaki Jehowa kotshama. Nde akasale etshikitanu lo yoho ya mbodikotsha. Aha la ntshimbatshimba, nde akɔsɛ yɛdikɔ ya ntondja Diolelo dia l’olongo diayokotsha sangwelo diande di’oma k’etatelo lo dikambo di’anto ndo dia nkɛtɛ. (Adia Mateo 25:34.) L’etena kakashikikɛma, la ngandji tshɛ Jehowa akatome Ɔnande l’enondo lanɛ la nkɛtɛ dia ndjetsha anto akambo wendana la Diolelo sɔ ndo ndjokimɔ lɔsɛnɔ lande oko oshinga w’etshungwelo dia totshungola oma lo pɛkato la nyɔi. Oma laasɔ, Yeso akoolɔ dia nkalola l’olongo dia toolɛ oko Nkumekanga ka Diolelo diaki Nzambi. Koko ekɔ awui akina efula wa mbeka lo dikambo dia sangwelo diaki Nzambi.

Kanyiya etena kayonga ditongami tshɛ oyadi dia l’olongo kana dia la nkɛtɛ kaamɛ la kɔlamelo tshɛ otsha le Jehowa! (Enda odingɔ 8)

8. a) Naa ɔtɛ a dui wa Bible? b) Oko wolembetshamidiɔ l’Ɛfɛsɔ 1:​8-11, naa kondoko ya sangwelo dia Jehowa? (Enda osato wele lo lohoso.)

8 Ɔtɛ a dui w’ohomba wa lo Bible wekɔ ɔnɛ: Lokombo laki Jehowa layoyindjama etena kayondokotsha sangwelo diande lo dikambo dia nkɛtɛ lo tshimbo ya Diolelo diande diayɔlɔmbwama oma le Kristo. Sangawelo dia Jehowa hadiokoke tshikitanyema. Nde akalake dia vuiwui tshɛ yayokotshama oko wakandate. (Isa. 46:​10, 11, nɔtɛ.; Hɛb. 6:​17, 18) L’edjedja ka wonya, nkɛtɛ kayokadimɔ paradiso, lɛnɛ ayonga tokanula ta Adama l’Eva tayokoma kokele ndo tele la losembwe la diɛsɛ dia monga “la lɔsɛnɔ pondjo pondjo.” (Os. 22:26) Koko, aha kɛsɔ keto mbayosala Jehowa. Nde ayosala dia ditongami diande tshɛ diele la timba oyadi dia l’olongo ndo dia la nkɛtɛ monga kaamɛ. Oma laasɔ, ditongami tshɛ diasɛna diayokitanyiyaka la kɔlamelo tshɛ Jehowa oko Ɔnɔmbɔdi awɔ. (Adia Ɛfɛsɔ 1:​8-11.) Onde wɛ bu la diambo lo yoho ya dimɛna efula yakotsha Jehowa sangwelo diande?

KANA YIMBA DIMƐNA LO DIKAMB DIA NSHI YAYƐ YAYAYE

9. Lo mbadiaka Bible, awui akɔna wa lo nshi yayaye wakokaso mɛna?

9 Tɔsɛdingole prɔfɛsiya ka Jehowa kakatama lo ekambɔ k’Ɛdɛna, oko wofundamidiɔ lo Etatelo 3:15. b Tɔ mendanaka l’awui wakahombe nkotsha sangwelo diande, koko awui asɔ wakahombe ndjosalema l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi nunu. Awui asɔ wakendanaka ndo l’otondjelo wa kanula ya Abrahama yele ɔlɔndji wakahombe Kristo ndjootɔ. (Eta. 22:​15-18) Oma laasɔ, lo 33 T.D., Yeso akalumatama l’etshindji oko wakadiatama. (Ets. 3:​13-15) Dui di’ekomelo dia lo prɔfɛsiya kɛsɔ ele, ominwelo w’ɔtɛ wa Satana, wayosalema ɛnɔnyi ndekana 1000 otsha la ntondo. (Ɛny. 20:​7-10) Ndo Bible mbisholaka awui efula wendana la kɛnɛ kayokonya lohetsho lele lam’asa dikongɛ diaki Satana la okongamelo wa Jehowa lo kondoko.

10. a) Awui akɔna wa lo nshi yayaye wayanga salema kem’edja? b) Ngande wakokaso nɔngɔsɔla timba ndo etema aso? (Enda nɔtɛ.)

10 Ohokanyiya awui wa diambo wakatatshi Bible. Ntondotondo, wedja wayewoya ɔnɛ: “Wɔladi ndo lotui tshitshi!” (1 Tɛs. 5:​2, 3) “Aha la ntshimbatshimba,” mfɔnu ka woke kayotatɛ etena kayɔlɔsha wedja ɛtɛmwɛlɔ tshɛ wa kashi. (Ɛny. 17:16) L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, ondo djembetelo ya diambo ya “Ɔna onto ayaye lo wange wa l’olongo la wolo ndo la lotombo l’efula” yayɛnama. (Mat. 24:30) Yeso ayolombosha anto, lo nkakitola ɛkɔkɔ la mbudi. (Mat. 25:​31-33, 46) Lo etena kɛsɔ, Satana ayotetemala nsala akambo walɔshana la Jehowa. Oma lo lohetsho lande, nde ayotshutshuya osanga wa wedja welɛ Bible ɔnɛ Ngɔngɔ ka lo wodja wa Mangɔngɔ dia ndɔsha ekambi wa Jehowa. (Ɛzk. 38:​2, 10, 11) L’etena kɛmɔtshi, atshikadi w’akitami wayosangana kaamɛ la Kristo l’olongo ndo l’alembe ande wa wolo dia ndjɔlɔsha lo ta dia Aramangɛdɔna, ekomelo ka mfɔnu ka woke. c (Mat. 24:31; Ɛny. 16:​14, 16) Oma laasɔ, ɛlɔmbwɛlɔ ka Kristo k’ɛnɔnyi kinunu kayotatɛ.—Ɛny. 20:6.

Ngande wayoyaoka lo dikambo dia Jehowa l’ɔkɔngɔ wa wɛ mbeka awui wendana lande l’edja ka miliyara y’ɛnɔnyi? (Enda odingɔ 11)

11. Kakɔna kalembetshiya elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo le yɛ? (Enda ndo osato.)

11 Kakianɛ kana yimba lo kɛnɛ kayosalema l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi kinunu. Bible mbutaka dia Otungi aso “akadje ndo kanyi ya pondjo lo etema [aso].” (Ond. 3:11) Kanyiya kɛnɛ kalembetshiya dui sɔ le yɛ ndo lo diɔtɔnganelo diasayɛ la Jehowa. Dibuku Yasukanya la Jehowa, lɛkɛ 319, toshaka diewoyelo dia diambo nɛ: “L’ɔkɔngɔ wa sho nsɛna ɛnɔnyi nkama, nunu, miliyɔ ndo kaanga miliyara, tayeya Jehowa ndeka woho waweyaso ɛlɔ kɛnɛ. Koko tayotetemala la mɛna dia ekekɔ lokema l’akambo laheyama mbuta lahombaso nyomeka. . . . Lɔsɛnɔ la pondjo layonga la ɔngɔnyi ndo l’awui efula wahatakoke ndo nkanyiya, koko paka lo ndjasukanya la Jehowa mbayotoleka nkondja ɛlɔlɔ w’efula.” Lam’akatakonge etena kɛsɔ, oko watetemalaso mbeka Ɔtɛkɛta wa Nzambi, kakɔna kakokaso nyomoleka ntshimola?

EDIA WASHO AYƐ L’OLONGO

12. Ngande wakokaso mbedia washo l’olongo? Sha ɛnyɛlɔ.

12 Ɔtɛkɛta wa Nzambi tɛnyaka paka awui yema tshitshɛ tsho lo kɛnɛ kendana la eongelo ka Jehowa “lo ahole wa la diko.” (Isa. 33:5) Bible tosholɛka awui wa diambo wendana la Jehowa ndo la etenyi ka l’olongo k’okongamelo ande. (Isa. 6:​1-4; Dan. 7:​9, 10; Ɛny. 4:​1-6) Ɛnyɛlɔ, sho koka mbadia kɛnɛ kendana la awui wa diambo wakɛnyi Ɛzɛkiyɛlɛ etena “[kakadihɔ olongo] ko [nde] akatatɛ mɛna waɛnɛlɔ waki Nzambi.”—Ɛzk. 1:1.

13. Ngande wayaokayɛ lo kɛnɛ kasala Yeso oma l’olongo, oko wolembetshiyamidiɔ lo Hɛbɛru 4:​14-16?

13 Ohokanyiya nto dikambo dia ɔkɛndɛ wele la Yeso l’olongo oko Nkumekanga kaso ndo Ɔlɔmbɛdi a laadiko wele la kɛtshi. Lo tshimbo yande, sho koka ndjasukanya “la kiti ka lowandji ka ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika” kaki Nzambi, lo mbɔlɔmba ndo lo nyanga kɛtshi ndo ekimanyielo “lo etena kahombama.” (Adia Hɛbɛru 4:​14-16.) Hatohombe mbetsha lushi aha la sho nkanyiya kɛnɛ kakatosalɛ Jehowa nde la Yeso ndo katosalɛwɔ oma l’olongo. Ngandji kawɔ pombaka minanda etema aso lo yoho y’efula ndo totshutshuya dia monga l’ohetoheto l’olimu aso ndo l’ɔtɛmwɛlɔ aso.—2 Kɔr. 5:​14, 15.

Ohokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga la yɛ l’andja w’oyoyo, eya dia wɛ akakimanyaya anto akina dia nkoma Ɛmɛnyi wa Jehowa ndo ambeki wa Yeso! (Enda odingɔ 14)

14. Naa dui dimɔtshi l’atei w’awui woleki amɛna wakokayɛ nsala dia mɛnya lowando layɛ l’efula otsha le Jehowa la Yeso? (Enda ndo esato.)

14 Yoho mɔtshi yoleki dimɛna yakokaso mɛnya lowando laso le Nzambi kaso ndo le Ɔnande, ele lo nsala la wolo dia nkimanyiya anto akina dia vɔ nkoma Ɛmɛnyi wa Jehowa ndo ambeki wa Yeso. (Mat. 28:​19, 20) Kɛsɔ mbakasale ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ dia mɛnya lowando lande le Nzambi ndo le Kristo. Nde akeyaka dia lolango la Nzambi aki dia “weho w’anto tshɛ shimbamɛ ndo nkondja ewo k’oshika k’akambo wa mɛtɛ.” (1 Tim. 2:​3, 4) Nde akakambe wolo efula l’olimu ande w’esambishelo dia nkimanyiya anto efula oko wakandakoke nsala “dia lo toho tshɛ [nde] nshimbɛ amɔtshi.”—1 Kɔr. 9:​22, 23.

KONDJA ƆNGƐNƆNGƐNƆ LO NTSHIMOLA ƆTƐKƐTA WA NZAMBI

15. Lo yoho yɔtɔnɛ la Osambo 1:​2, kakɔna kayotosha ɔngɛnɔngɛnɔ?

15 Ofundji w’osambo wa ntondo akɛdika onto lele l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo latondoya oko onto ‘langɛnangɛna lo ɛlɛmbɛ wa Jehowa’ ndo ɔnɛ “nde kanaka yimba lo ɛlɛmbɛ Ande layanyi ndo l’otsho.” (Os. 1:​1-3; nɔtɛ.) Okadimodi ɔmɔtshi wa Bible mbutaka lo dikambo dia avɛsa asɔ dia onto pombaka nkombola ɛlɔmbwɛlɔ ka Nzambi lo yoho y’efula ndo nde mbokiyangaka, mbokiekaka ndo nde mbetshaka wenya efula dia kanaka yimba lo dikambo diatɔ. Nde akakotsha nto dia naka ombadi wa Bible mbetsha lushi aha mbadia, kete lushi lɔsɔ lambowetɛ anyanya. Wɛ koka ntana ɔngɛnɔngɛnɔ lo wekelo ayɛ wa Bible lo ndjashaka tshɛ l’awui w’amɛna washolayɛ ndo lo mendaka woho wɔtɔnɛwɔ. Ande ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo ntshimola woke woke w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi lee!

16. Kakɔna kayotɔkɛtshanya lo sawo diayela?

16 Akambo wa mɛtɛ w’amɛna efula watetsha Jehowa l’Ɔtɛkɛta ande bu wolo efula nshihodia. Lo sawo diayela, tayɛna dui dimɔtshi l’atei w’akambo wa mɛtɛ wa lotshimola, mbuta ate tɛmpɛlɔ ka woke ka lo nyuma ka Jehowa kakatɛkɛta Pɔɔlɔ lo mukanda ande otsha le Akristo wa la Hɛbɛru. Otshimwelo wa dui sɔ kawokosha ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula.

OSAMBO 94 Lowando l’ɔtɛ w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi

a Wekelo wa Bible koka tosha ɔngɛnɔngɛnɔ lɔsɛnɔ laso l’otondo, vɔ tokondjiyɛka wahɔ ndo tosukanyaka la Shɛso lele l’olongo. Lo sawo nɛ, tayɛna woho wakokaso ntshimola “wekeke, otale, wemema ndo ɔhɔngɔ” w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi.

b Enda sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Prɔfɛsiya kɛmɔtshi k’edjedja kele la shɛngiya le yɛ,” lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ k’esambele 2022.

c Dia ndjalɔngɔsɔla lo dikambo dia awui wa diambo wayanga salema kem’edja, enda dibuku Diolelo diaki Nzambi diekɔ lo mbolɛ! lk. 230.