Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Etena kenda olonganyi ɔmɔtshi awui wɛnyawɔ anto etakataka

Etena kenda olonganyi ɔmɔtshi awui wɛnyawɔ anto etakataka
  • “Lakayaoke diele oko omɛmi ambosala loseka mbala ko mbala.”

  • “Lakayaoke oko onto lamboshama nsɔnyi, dui sɔ kɔngɛnyangɛnyami ndo lakayaoke oko onto lele bu la nɛmɔ.”

  • “Dimi kokoka nsawola kaanga l’onto ɔtɔi dui sɔ. Lakakiyanaka l’etei k’otema.”

  • “Lakayaoke diele oko Jehowa hayakiyanya lo dikambo diami.”

Ɛtɛkɛta wa la diko engo mɛnyaka polo lo yɛdikɔ yakɔna ya nsowa womoto etena kenda omɛnde awui wɛnyawɔ anto etakataka. Ndo naka nde ekɔ lo nsala dui sɔ lo woshɛshɛ ondo l’edja ka ngɔndɔ kana k’ɛnɔnyi, womoto koka ndjaoka dia nde hayokoka ndjaɛkɛ nto le omɛnde kaanga yema. Womoto ɔmɔtshi akate ate: “‘Handeye awui tshɛ wendana l’omɛmi. Onde ekɔ awui akina wambishɛnde?’”

Sawo nɛ diakalɔngɔswama lo dikambo dia womoto lele omɛnde ambɔkɔ lo djonga ya mendaka awui wɛnyawɔ anto etakataka. a Diɔ diayɛnya nto atɔndɔ wa lo Bible wakoka mbosamba, mbooshikikɛ dia Jehowa mbookaka ngandji ndo nde nangaka mbokimanyiya, dia nde nyomoleka monga la wɔladi ndo ntetemala monga suke suke la Jehowa. b

KAKƆNA KAKOKA NSALA OLONGANYI WELE BU L’ONONGO?

Kaanga mbeyɛ bu l’akoka wa mbeya kɛnɛ tshɛ kasala omɛyɛ, wɛ koka ntakola wanya wayokokimanyiya dia nkitshakitsha okiyanu ayɛ ndo nyomoleka monga la wɔladi w’efula wa lo yimba. Tɔsɛdingole awui wayela anɛ.

Ewɔ dia ndjaɛndja onongo. Wadi koka mfɔnya diele oko nde akasale dui dimɔtshi dia kɔlɔ diakɔ dienda omɛnde awui wɛnyawɔ anto etakataka. Danielle c mɛnyaka woho wakandayaokaka, l’ɔtɛ wakatetemalaka omɛnde menda awui wɛnyawɔ anto etakataka nde mbutaka ate: “Lakayakiyanyaka efula ndo lakayongaka ɛkɛlɛkɛlɛ ndo dui sɔ diakakonya dia dimi ndjaoka oko awui ami tshɛ wekɔ lo tatshu lo kɔlɔ keto.” Alice akayaoke diele oko omɛnde holange. Nde akayambolaka ate: ‘Lande na kakombola omɛmi menda wamato akina lo dihole dia mendami?’

Naka ndo wɛ mbayaoka ngasɔ, kete eya dia Jehowa hakɛndja onongo w’etsha w’omɛyɛ. Jakɔba 1:14 mbutaka ɔnɛ: “Onto l’onto pembamaka etena ketawɔnde kotwama ndo kesama la nsaki kande hita.” (Rɔmɔ 14:12; Flpɛ. 2:12) Lo dihole dia wɛ ndjaɛndja onongo, Jehowa mbɔsaka kɔlamelo yayɛ otsha le omɛyɛ la nɛmɔ efula.​—2 Ɛk. 16:9.

Mbeyaka monga nto ohomba nshihodia dia naka omi ekɔ lo menda awui wɛnyawɔ anto etakataka, dui sɔ halembetshiya dia omi hangɛnangɛna la wadɛnde. Tomanyi tendana la dui sɔ mɛnyaka dia wendelo w’awui wɛnyawɔ anto etakataka konyaka onto dia monga la nsaki k’efula ka dieyanelo.

Ewɔ ndjakiyanya amboleka. Catherine akate dia woho wakendaka omɛnde awui wɛnyawɔ anto etakataka lo tshambandeko, akawoshaka paa efula lɔsɛnɔ lande l’otondo. Frances mbutaka ate: “Dimi mongaka l’okiyanu w’efula naka haleye lɛnɛ ele omɛmi. Dimi mongaka ɛkɛlɛkɛlɛ lushi l’otondo.” Wamato akina mbutaka dia vɔ mongaka la nsɔnyi efula etena kongawɔ laale asekawɔ Akristo weya ondo okakatanu wele lam’asande l’omɛnde. Koko akina mbutaka dia vɔ ndjaokaka opoko nɛ dia vɔ fɔnyaka dia ndooko onto leya okakatanu wele lawɔ.

Ɔsɔ ekɔ nsaki yokongaka l’onto tshɛ. Koko naka wɛ mbetshaka wenya ntena tshɛ dia kanyiyaka awui asɔ, kete wɛ ayoleka ndjakiyanya. Sala la wolo dia ndeka ndjasha lo diɔtɔnganelo diasayɛ la Jehowa. Sala dui sɔ ayokokimanyiya dia wɛ mbikikɛ.​—Os. 62:2; Ɛf. 6:10.

Ondo ayonga dimɛna wɛ mbadiaka ndo kanaka yimba l’ɛkɔndɔ wa lo Bible wa wamato wakadiɛnɛka l’ekiyanu ndo wakayotanaka esambelo lo nɔmba Jehowa. Aha mbala tshɛ mbakandawanyɛka ekakatanu awɔ, koko nde akawashaka wɔladi. Ɛnyɛlɔ, Hana aki “la lɔkɔnyɔ l’efula” l’ɔtɛ w’okakatanu waki lande. Koko, l’ɔkɔngɔ wa nde “[nɔmba] l’etena k’otale la ntondo ka Jehowa,” nde akakondja wɔladi, kaanga mbakinde kombeyaka woho wayokandɔ okakatanu ande.​—1 Sa. 1:10, 12, 18; 2 Kɔr. 1:3, 4.

Vɔ akɔ ahende, mbuta ate wadi la omi, mbeyaka monga l’ohomba wa nyanga ekimanyielo oma le dikumanyi

Yanga ekimanyielo oma le dikumanyi. Vɔ koka monga “dihole di’eshamelo oma lo lɔpɛpɛ, oko eshamelo oma lo mvula ngembe.” (Isa. 32:2, nɔtɛ.) Vɔ mbeyaka kaanga nɔmba kadiyɛso kɛmɔtshi kakokayɛ sawola la yɛ lo sheke okakatanu wele la yɛ ndo kakoka kokeketsha.​—Tok. 17:17.

ONDE WƐ KOKA MBOKIMANYIYA?

Onde wɛ hakoke nkimanyiya omɛyɛ dia nde ntshika mbekelo kande ka mendaka awui wɛnyawɔ anto etakataka? Ondo wɛ mbeyaka ntondoya. Bible mɛnyaka ɔnɛ, dia nkandola okakatanu ɔmɔtshi kana dia ndɔshana l’otunyi wele la wolo efula, “anto 2 ndeka onto 1.” (Ond. 4:9-12) Tomanyi tɔmɔtshi wakashola dia naka atshukanyi nkamba kaamɛ, mbala efula olonganyi wele la mbekelo ka mendaka awui wɛnyawɔ anto etakataka koka ntondoya mbekelo kɛsɔ ndo wadɛnde koka nyomoyaɛkɛ nto le nde.

Eelo, awui efula wayolemanɛ la olonganyi ayɛ naka nde ambɔsa yɛdikɔ ndo amboyashikikɛ dia ntshika menda awui wɛnyawɔ anto etakataka. Onde nde akasɛngasɛnga Jehowa dia nkondja wolo ndo nyanga ekimanyielo ka dikumanyi? (2 Kɔr. 4:7; Jak. 5:14, 15) Onde nde ambokongɛ yoho mɔtshi yayowokimanyiya dia mbewɔ menda awui wɛnyawɔ anto etakataka? Ɛnyɛlɔ onde nde amboyadjɛ elelo l’okambelo ande wa la dihomɔ dia ntshulatshula ndo onde nde mbewɔka awui wakoka ndjokonya lo menda awui wɛnyawɔ anto etakataka? (Tok. 27:12) Onde nde nangaka mbetawɔ ekimanyielo kayɛ ndo nde ekɔ la losembwe tshɛ lo tshɛ le yɛ? Naka ngasɔ, kete ondo wɛ koka monga l’akoka wa mbokimanyiya.

Lo woho akɔna? Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi. Felicia akatshukana la Ethan, lakayokomaka mfumbe ka mendaka awui wɛnyawɔ anto etakataka etena kakinde eke dikɛnda. Felicia aketɛ dui sɔ wɔdu le nde lo nsawola la nde aha l’okakatanu dikambo dia nsaki yaki la nde ya mendaka awui wɛnyawɔ anto etakataka. Ethan nembetshiyaka ate: “Lakawotɛ awui tshɛ hwe hwe ndo lakadihwɛ wadɛmi otema. La ngandji tshɛ, nde akakimanyiya dia mbewɔ tolonga tɔsɔ ndo nde akamimbolaka mbala la mbala kɛnɛ kasalami. Ndo nde akakimanyiya dia dimi ndjadjɛ elelo lo okambelo ami wa l’Ɛtɛrnɛtɛ.” Lo mbuta mɛtɛ, Felicia ndjaokaka kɔlɔ efula lo woho wakotwama Ethan dia menda awui wɛnyawɔ anto etakataka. “Koko” nde mbutaka ate: “Nkɛlɛ ndo kandji kele lami hawokimanyiya dia nde ntetemala mbewɔ mbekelo ka kɔlɔ kɛsɔ. L’ɔkɔngɔ wa sho nkɛtshanya ekakatanu ande, nde aya suke dia kimanyiyami dia ntondoya paa kaki la mi.”

Ɔkɛtshanyelo wa ngasɔ hakimanyiya tsho omi dia ntetemala mbewɔ menda awui wɛnyawɔ anto etakataka, koko ndo nto ayokimanyiya wadɛnde dia ndjaɛkɛ nto le nde. Laadiko di’akambo tshɛ, etena konga omi suke dia mbutɛ wadɛnde wɛɔdu ande, lɛnɛ atandatshu ndo kɛnɛ kasalande, mongaka wɔdu efula le wadi dia ndjaɛkɛ le nde nɛ dia nde hayowoshɛ ndooko dui ɔtɔi.

Onde wɛ mbetawɔka dia wɛ koka nkimanyiya omɛyɛ woho akɔ waamɛ? Naka ngasɔ, lande na kahanyadia ndo nkɛtshanya sawo nɛ kaamɛ? Eyango ande ele wa wɛ ntshika menda awui wɛnyawɔ anto etakataka ndo wa nyomokosha diaaso dia wɛ ndjaɛkɛ lende. Lo dihole dia wɛ momala l’ɔtɛ walanganyu nkɛtshanya dui sɔ, nde ayosala la wolo dia wɛ nshihodia woho wele okakatanu akɔ la shɛngiya le yɛ. Ekɔ ohomba wɛ sukɛ welo wadjande dia ntshika mbekelo kakɔ ndo mbosha diaaso dia hombama dia nde ndjaɛkɛ nto le yɛ. Nyu akɔ ahende pombaka mbeka dia mbeya kɛnɛ kakonya anto dia nkɔ lo djonga ya menda awui wɛnyawɔ anto etakataka ndo woho wakokanyu nkandola okakatanu akɔ. d

Naka nyekɔ la wɔma dia sawo dianyu diayoyokonya l’owanu, kete nyɔlɔmbɛ dia ekumanyi kɛmɔtshi kekesanɛ la nyu dimɛna dia nde monga kaamɛ la nyu ndo nɔmbɔla ɔkɛtshanyelo anyu l’edja ka tshanda mɔtshi. Eya dia kaanga l’ɔkɔngɔ wa olonganyi ayɛ ntondoya mbekelo ka mendaka awui wɛnyawɔ anto etakataka, ondo ayɔsa etena k’otale la ntondo ka wɛ ndjonga l’akoka wa nyomoyaɛkɛ le nde nto. Tohekɔkɛ. Yanga towuiwui tatotshitshɛ dia nkaloya diɔtɔnganelo dianyu. Longamɛ dia l’edjedja kawonya ndo lo monga la solo dia lotutsha, diwala dianyu diayonyomokeketala.​—Ond. 7:8; 1 Kɔr. 13:4.

KAKƆNA KAYOYOSALA NAKA NDE EKƆ LO NTETEMALA?

Naka omɛyɛ ambokalolɛ nto mbekelo ka mendaka awui wɛnyawɔ anto etakataka l’ɔkɔngɔ wa nde mbewɔ dui sɔ l’etena kɛmɔtshi, onde kɛsɔ nembetshiyaka dia nde bu la ndjatshumuya ndo ndooko elongamelo nto? Ndooko kaanga yema. Djekaleka naka dui sɔ diaya ntshondo ya mbekelo le nde, kete ondo nde mbeyaka ndɔsha dia mbewɔ mbekelo kɛsɔ lɔsɛnɔ lande l’otondo. Nde koka nyomokalolɛ dui sɔ kaanga l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi. Dia mbewɔ nyomokalolɛ mbekelo kɛsɔ, nde pombaka mbeka toho tɔmɔtshi tayowokimanyiya dia nshika ntanga wolo efula ondo lo ntetemala nkamba la toho takɔ kaanga etena kɛnama diele oko tambotondoya okakatanu akɔ. (Tok. 28:14; Mat. 5:29; 1 Kɔr. 10:12) Nde ayonga l’ohomba wa nkɛnɛmɔla dikoka dia ntetemala “monga eyoyo lo wolo walɔmbɔla timba” ndo mbeka woho wa ‘mpetsha kɛnɛ kele kɔlɔ,’ dui sɔ mendanaka ndo la wendelo w’awui wɛnyawɔ anto etakataka ndo nto toho tokina tshɛ ta ditshelo dia mindo, ɛnyɛlɔ oko esuse. (Ɛf. 4:23; Os. 97:10; Rɔmɔ 12:9) Onde nde ekɔ suke dia mbidja welo ɛsɔ? Naka ngasɔ, kete nde mbeyaka monga l’akoka wa ntshika tshɛ lo tshɛ mbekelo kɛsɔ.  e

Ka washo lo diɔtɔnganelo diasayɛ la Jehowa

Ko kakɔna kayoyosala naka olonganyi ayɛ hakombola nsala etshikitanu? Lo mɛtɛ, mbala efula wɛ koka nkɔmɔ, mindama la nkɛlɛ ndo ndjaɛndja onongo. Yanga wɔladi wa lo yimba lo nkitsha awui tshɛ l’anya wa Jehowa. (1 Pe. 5:7) Tetemala ndjasukanya suke suke la Jehowa lo tshimbo ya wekelo, dɔmbɛlɔ ndo kanaka yimba. Etena kasalayɛ dui sɔ, onga l’eshikikelo dia nde la wɔ ayoyasukanya la yɛ. Oko wadita Isaya 57:15, nde mbidjasɛ kaamɛ la wanɛ wayaoko oko “wambominɔma ndo wele la yimba y’okitshakitsha,” ndo walanga nyanga ekimanyielo dia nyomonga nto l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Sala la wolo tshɛ dia monga Okristo w’oshika. Yanga ekimanyielo oma le dikumanyi. Ndo tetemala nongamɛ dia l’edjedja ka wonya, omɛyɛ mbeyaka ndjosala etshikitanu w’oma k’ɛse otema.​—Rɔmɔ 2:4; 2 Pe. 3:9.

a Lo sawo nɛ, tayɔtɛkɛta dia omi ɔmɔtshi oko onto lenda awui wɛnyawɔ anto etakataka. Koko, atɔndɔ efula wele lo sawo nɛ wayokondjiyɛ omi lele wadɛnde ekɔ lo menda awui wɛnyawɔ anto etakataka wahɔ.

b Wendelo w’awui wɛnyawɔ anto etakataka bu ɔkɔkɔ ɔmɔtshi wa l’Afundelo w’odiakelo wa diwala.​—Mat. 19:9.

c Nkombo mɔtshi yakatshikitanyema.

d Awui akina w’ohomba efula tanemaka lo jw.org ndo l’ekanda aso. Ɛnyɛlɔ enda sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Shɛngiya yele l’awui wɛnyawɔ anto etakataka lo diwala diayɛ” lo jw.org; “Wɛ koka nshika tanga la ntondo k’ohemba!” lo Tshoto y’Etangelo, Ngɔndɔ ka nɛi 1, 2014, lk. 10-12; ndo “Esato wɛnyawɔ anto etakataka wekɔ amɛna kana kɔlɔ?” lo Tshoto y’Etangelo, Ngɔndɔ k’enanɛi 1, 2013, lk. 3-7.

e Lam’ele wendelo w’awui wɛnyawɔ anto etakataka kokaka ndjonga tshondo ya mbekelo, atshukanyi amɔtshi wakɔshi yɛdikɔ ya ntshɔ le adɔkɔtɛlɛ dia toyanga ekimanyielo laadiko di’ekimanyielo ka lo nyuma k’oma le dikumanyi.