Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Toyaɛkɛ le Jehowa nɛ dia ekomelo kaya suke

Toyaɛkɛ le Jehowa nɛ dia ekomelo kaya suke

Toyaɛkɛ le Jehowa nɛ dia ekomelo kaya suke

‘Nyɛkamake Jehowa tena tshɛ.’—IS. 26:4.

1. Otshikitanu akɔna wele lam’asa ekambi waki Nzambi la anto wa l’andja ɔnɛ?

TEKƆ lo nsɛna l’andja wele miliyɔ y’anto haweye le onto akɔna kana le ɛngɔ kakɔna kakokawɔ ndjaɛkɛ, ondo l’ɔtɛ w’akambo wa kɔlɔ wâsalɛwɔ tena la tena. Ande otshikitanu wele lam’asawɔ la ekambi waki Jehowa lee! Lam’ele vɔ nɔmbwamaka la lomba l’oma le Nzambi, vɔ mbeyaka dimɛna dia hawokoke ndjaɛkɛ lo andja ɔnɛ kana le “ana wa khumi ya dikanga.” (Osam. 146:3) Koko, vɔ kitshaka nsɛnɔ yawɔ ya kakianɛ ndo nshi yawɔ yayaye l’anya wa Jehowa, weya dia nde mbaokaka ngandji ndo nde kotshaka kɛnɛ katande lo Ɔtɛkɛta ande nshi tshɛ.—Romo 3:4; 8:38, 39.

2. Kakɔna kakate Jashua lo kɛnɛ kendana la ndjaɛkɛ le Nzambi?

2 Jashua ka lo nshi y’edjedja akɛnya dia sho pombaka ndjaɛkɛ le Nzambi. Oya l’ekomelo ka lɔsɛnɔ lande, nde akatɛ ase Isariyɛlɛ w’asekande ate: “Nyu mbeyaka l’etema anyu ndu lu nyumu yanyu tshe nyati: nduku dikambu diakati [Jehowa, Nzambi k]anyu, lu dikambu dianyu, diahatatshama.”—Jas. 23:14.

3. Kakɔna kɛnya lokombo laki Nzambi lo dikambo diande?

3 Jehowa kotshaka alaka ande, aha paka l’ɔtɛ wa ngandji kokande ekambi ande, koko djekoleko l’ɔtɛ wa lokombo lande. (Etum. 3:14; 1 Sam. 12:22) Ɛtɛkɛta wa mbɔtwɛlɔ wa lo ekadimwelo kɛmɔtshi ka Bible (The Emphasized Bible) kaki yɔnɛ Joseph Rotherham mɛnyaka dia lokombo laki Nzambi nembetshyiaka dia nde kokaka nkoma ɛngɔ tshɛ kakokande nkoma dia nkotsha alaka ande. Etena kokaso lokombo lande, sho mbohɔka dia mbala tshɛ nde kotshaka kɛnɛ katande. Nde kokaka nsala kɛnɛ kalangande lo etena tshɛ ndo lo dihole tshɛ. Ndoko dui diahandakoke nsala. Nzambi ayokotshaka alaka ande nshi tshɛ oko wadiɛnya kitshimudi ya lokombo lande.

4. a) Kakɔna katokeketsha Isaya 26:4 dia sho nsala? b) Kakɔna kayangaso nsɛdingola lo sawo nɛ?

4 Yambola wate: ‘Onde dimi mbeyaka Jehowa dimɛna woho wakokami ndjaɛkɛ tshɛ le nde? Onde dimi nongamɛka nshi yayaye l’eshikikelo tshɛ leya dia yɔ yekɔ l’anya waki Nzambi?’ Isaya 26:4 mbutaka ɔnɛ: “Nyekamaki [Jehowa] pundju, ne dia [Jehowa Nzambi] keli dive dia pundju.” Ekɔ mɛtɛ dia Nzambi hayosalɛ anto ahindo ɛlɔ kɛnɛ oko wakandasalaka tena dimɔtshi lo nshi yakafundamaka Bible. Koko, oko wende “Dive dia pundju,” sho kokaka ndjaɛkɛka le nde ‘tena tshɛ.’ Ngande wakimanyiya Nzambi kahombaso ndjaɛkɛ le nde ekambi ande wa kɔlamelo ɛlɔ kɛnɛ? Nyɛsɔ tɔsɛdingole toho tosato tasalande dikambo sɔ: Nde tokeketshaka etena kayangaso ekimanyielo kande dia nshika tanga la ntondo k’ehemba, nde tosukɛka etena kahomanaso la wendjudi kana l’ɔlɔshamelo wa wolo ndo nde tokeketshaka etena kadiɛnɛso l’ekiyanu. Etena katatasɛdingola akambo asɔ, tokane yimba lo woho wakokaso nkeketsha wɛkamu aso le Jehowa.

Toyaɛkɛ le Nzambi etena kahembamaso dia ntsha kɔlɔ

5. Etena kayaɛkɛso le Nzambi, okakatanu akɔna wa woke wakokaso monga lawɔ?

5 Sho shikikɛka dia Jehowa ayotɔtshiya lo Paradiso kana ayotôlola ndo sho nongamɛka awui asɔ l’asolo walomɔlomɔ. Koko, koka monga tshondo y’okakatanu dia sho ndjaɛkɛ le nde lo nkitanyiya ɛlɛmbɛ ande wendana la lɔkɛwɔ ndo mbetawɔ l’otema ɔtɔi ɔnɛ ekɔ dimɛna nkitanyiya atɔndɔ ande ndo ɔnɛ dui sɔ toshaka ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula. Nkumekanga Sɔlɔmɔna akafunde ate: “Ekamaki [Jehowa] l’utema aye tshe, tekamaki yimba yaye hita. Uwetawoki lu akambu aye tshe, ku ndi ayukolongoswela mbuka yaye.” (Tuk. 3:5, 6) Tolembete etelo k’ɔnɛ “lu akambu” aso ndo “mbuka” yaso. Eelo, lo lɔsɛnɔ laso l’otondo, sho pombaka mɛnya dia tekɔ lo ndjaɛkɛ le Nzambi koko aha paka lo elongamelo kaso k’Akristo keto. Ngande wakokaso mɛnya dia sho ndjaɛkɛka le Nzambi etena kahomanaso l’ehemba?

6. Ngande wakokaso nkeketsha yɛdikɔ yaso ya ntona tokanyi ta kɔlɔ?

6 Dia sho ntshika akambo wa kɔlɔ, sho pombaka ntatɛ nsala dikambo sɔ lo timba taso. (Adia Romo 8:5; Efeso 2:3.) Ko ngande wakokaso nkeketsha yɛdikɔ yaso ya minya tokanyi ta kɔlɔ? Nyɛsɔ tɔsɛdingole akambo atanu anɛ: 1. Nyanga ekimanyielo kaki Nzambi lo tshimbo ya dɔmbɛlɔ. (Mat. 6:9, 13) 2. Kana yimba la bɛnyɛlɔ dia lo Bible di’anto waki kopokamɛ Jehowa ndo dia wanɛ wakohokamɛ. Oma lâsɔ, tende kɛnɛ kakakomɛ. * (1 Kor. 10:8-11) 3. Tokane yimba la etombelo wa kɔlɔ wa lo yimba ndo wa lo tokanyi wakoka tela pɛkato sho l’anto wokaso ngandji. 4. Tokanyiya woho wayaoka Nzambi etena kasala okambi ande ɔmɔtshi pɛkato ka woke. (Adia Osambu 78:40, 41.) 5. Tokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ wonga la Jehowa etena kɛnande ɔtɛmɔdi ande ɔmɔtshi wa kɔlamelo atona kɛnɛ kele kɔlɔ ndo asala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, oyadi la ntondo k’anto kana lo woshɛshɛ. (Osam. 15:1, 2; Tuk. 27:11) Sho lawɔ kokaka mɛnya ɔnɛ tekɔ lo ndjaɛkɛ le Jehowa.

Toyaɛkɛ le Nzambi etena kahomanaso la wendjudi ndo la ɔlɔshamelo

7. Ehemba akɔna wakahomana la Jeremiya ndo ngande wakandayaoke lo tena dimɔtshi?

7 Anangɛso l’akadiyɛso efula wekɔ lo nkamba lo bɛtshi dia nkɛtɛ diele l’ekakatanu wa lânde. Ɔprɔfɛta Jeremiya akakambe lo dihole dia ngasɔ, mbuta ate lo nshi y’ekomelo y’osukusuku ya diolelo dia Juda. Mbetawɔ kande kakahembamaka lushi la lushi nɛ dia l’okitanyiya tshɛ, nde akewoyaka nsango yendana la dombwelo diaki Nzambi. Lo etena kɛmɔtshi, kânga Baruka laki sekeletɛlɛ kande ka kɔlamelo akayɔkɔmɔka. (Jer. 45:2, 3) Onde ndo Jeremiya mbakakɔmɔ? Eelo, lo diaaso dimɔtshi, nde akakɔmɔ. Nde akate ate: “Lushi lakamuto, ladjami mananu!” Ndo akakotsha ate: “Okoko wana wakamatumbi uma l’utema wa nyomi, dia menaka pa la lunyangu, dia nshi yami ndjala sonyi ketu?”—Jer. 20:14, 15, 18.

8, 9. Lo ndjela Jeremiya 17:7, 8 ndo Osambu 1:1-3, ahombaso nsala dia ntetemala ntɔ elowa?

8 Koko Jeremiya kopekɔ. Nde akatetemala ndjaɛkɛ le Jehowa. Lo nsala ngasɔ, ɔprɔfɛta wa kɔlamelo ɔsɔ akɛnyi ekotshamelo k’ɛtɛkɛta waki Jehowa wofundami lo Jeremiya 17:7, 8 wata ɔnɛ: “Untu latekamaka [Jehowa] eli la otshoko; la [Jehowa] eli elungamelu kandi. Ndi ayuyala uku utamba wakawune l’umamu w’ashi, watotolaka ediu awo utsha l’okedi. Vo hawutukaka woma lam’atuyakaka luhaladi. Akatshi awo watutshikalaka eleselese. Vo hawutukananaka lu eleku k’owo, hawutukimoka nto elua.”

9 L’ɛnyɛlɔ k’otomba wele l’akatshi w’amɛna “wakawune lasuki l’ekedi w’ashi,” watɔtɔshaka elowa, Jeremiya ‘kopekɔ dia ntɔ elowa.’ Nde kombetawɔ dia sɛngiyama oma le anto wa kɔlɔ wakodinge. Koko, nde akɛlɛ le Kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ kana “ashi” wasukɛ lɔsɛnɔ ndo akalame awui tshɛ wakawotɛ Jehowa. (Adia Osambu 1:1-3; Jer. 20:9) Jeremiya mɛtɛ akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna, djekoleko wanɛ wakambɛ Nzambi lo bɛtshi dia nkɛtɛ diele l’ekakatanu. Naka ndo wɛ mbatanema l’atei w’akambo wa ngasɔ, kete tetemala ndjaɛkɛ le Jehowa ɔnɛ layokokimanyiya efula dia ntetemala ‘nsala wotelo wa lo sɛkɛ wa lokombo lande.’—Heb. 13:15.

10. Ɛtshɔkɔ akɔna wele la so ndo dimbola diakɔna diahombaso ndjaoka?

10 Jehowa akatosha diangɔ efula dia tokimanyiya dia sho ndɔshana l’ekakatanu wahomana la so lo nshi y’ekomelo nyɛ. L’atei wa diangɔ sɔ mbele ndo Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakafundama, wambokadimwama l’ɛtɛkɛta efula. Nde toshaka mbo ya ndɛ ya lo nyuma efula lo tena diahombama lo tshimbo y’olui w’ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ. Ndo nde tosukɛka nto oma lo lɔngɛnyi lele lam’asaso la asekaso ambetawudi lo nsanganya ya l’etshumanelo ndo lo nsanganya ya weke. Onde sho kondjaka wahɔ oma lo tɛdikɔ tɔsɔ? Wanɛ tshɛ wasala dikambo sɔ “wayimba esambu la etema w’ongenongeno.” Koko, wanɛ watona dia mpokamɛ Nzambi “[w]yayulela la etema wa lunyangu, [w]ayukhuma akhumu la ukiyanu wa l’etema.”—Is. 65:13, 14.

Toyaɛkɛ le Nzambi etena kadiɛnɛso l’ekiyanu wa lo lɔsɛnɔ

11, 12. Lo kɛnɛ kendana la ekakatanu wa l’andja ɔnɛ, dui diakɔna dia lomba diakokaso nsala?

11 Oko wakadiatatami, anto wekɔ lo diɛnɛ l’ekiyanu wa weho la weho. (Mat. 24:6-8; Eny. 12:12) Etena katoyaka elola lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ, anto lo tshɛ kawɔ tolawɔka otsha lo mvudu ya lâdiko kana todɛka lo totshoto ta mvudu, mbuta ate lo dihole tshɛ dia lâdiko. Woho akɔ wâmɛ mbele, oko watatetemala fulanɛ ekakatanu l’andja ɔnɛ, miliyɔ y’anto nyangaka eshamelo lo falanga, l’awui wa pɔlitikɛ kana l’atshunda w’ɛtɛmwɛlɔ mbidja ndo l’awui wa siansɛ la wa tshulatshula. Koko, awui asɔ tshɛ hawosha anto ekokelo ka shikaa. (Jer. 17:5, 6) Ekambi waki Jehowa lo wedi awɔ, wekɔ la eshamelo ka shikaa, mbuta ate “Dive dia pundju.” (Is. 26:4) Omembi w’esambo akate ate: “[Jehowa] keli dive diami la panda kami; ndi keli wumbe ami wa ta.” (Adia Osambu 62:6-9.) Ngande wetɛso Dive sɔ eshamelo kaso?

12 Sho ndjaɛkɛka le Jehowa etena kakitanyiyaso Ɔtɛkɛta ande wele mbala efula hɔtɔnɛ la yimba y’anto. (Osam. 73:23, 24) Ɛnyɛlɔ, anto wasɛngiyama la lomba laki anto mbeyaka mbuta ɔnɛ: ‘Onto sɛnaka paka mbala ɔtɔi, sala la lɔsɛnɔ layɛ woho walangayɛ.’ ‘Sala tshɛ dia nkondja olimu wa dimɛna.’ ‘Yamɔtshɛ falanga efula.’ ‘Somba kɛnɛ tshɛ kalangayɛ.’ ‘Ɛngɔla efula; ngɛnangɛna la andja ɔnɛ.’ Koko, lomba laki Nzambi tolakaka ɔnɛ: “Wane wekela diango dia la kete way[ale] uku wane wahadiekela tshe, ne dia efanelu ka kete kayushisho.” (1 Kor. 7:31) Woho akɔ wâmɛ mbele, Yeso tokeketshaka dia sho mbetshaka wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo tena tshɛ ndo ndjaombɛ “diango l’ulungu” lɛnɛ ayodiombama dimɛna.—Mat. 6:19, 20.

13. La 1 Joani 2:15-17 lo yimba, ambola akɔna wahombaso ndjambola?

13 Onde dionga diayɛ otsha lo ‘andja ɔnɛ’ ndo lo ‘diangɔ dia lɔkɔ’ mɛnyaka ɔnɛ wɛ ndjaɛkɛka tshɛ le Nzambi? (1 Joa. 2:15-17) Onde ɔngɔnyi wa lo nyuma ndo waɛsɛ w’olimu wa Diolelo wekɔ ohomba efula le yɛ oleki diangɔ diakoka andja ɔnɛ kosha? (Fil. 3:8) Onde wɛ salaka la wolo dia monga la ‘sso di’ɔsɛlɛngɛ’? (Mat. 6:22) Lo mɛtɛ, Nzambi halange dia sho monga akanga wa dinginya kana monga anto wahakotsha ɛkɛndɛ awɔ, djekoleko naka tekɔ la nkumbo kahombaso nkotsha ehomba atɔ. (1 Tim. 5:8) Koko, nde nongamɛka dia sho ndjaɛkɛ tshɛ le nde, koko aha l’andja waki Satana wayanga ndanyema ɔnɛ.—Heb. 13:5.

14-16. Ngande wakakondja anto amɔtshi wahɔ lo monga la ‘sso di’ɔsɛlɛngɛ’ ndo lo mbetsha wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo?

14 Tɔshi ɛnyɛlɔ kaki Richard nde la wadɛnde Ruth wele l’ana asato w’akɛnda. Richard mbutaka ate: “Lakayaokaka dia lakahombe mfudia olimu wakamakambɛka Jehowa. Laki la lɔsɛnɔ la dimɛna koko lakokaka dia lakashaka Nzambi paka akɔmbɔ ato wa kɛnɛ kaki la mi. L’ɔkɔngɔ wa dimi nɔmba lo kɛnɛ kendana la dikambo sɔ ndo nsɛdingola awui waki la so, dimi la wadɛmi Ruth taketawɔ dia dimi tɔlɔmba owandji ami w’olimu dia nkitshakitsha lofulo la nshi, mbuta ate dia dimi kambaka nshi nyɛi lo lomingu, kânga mbakadiɛnɛka wodja aso l’ekakatanu wa wolo wendana la ekondjelo. Owandji ami w’olimu aketawɔ kɛnɛ kakamɔlɔmbɛ ndo lakatatɛ nkamba la ekongelo k’oyoyo kɛsɔ lo ngɔndɔ kakayele.” Ngande wayaoka Richard ɛlɔ kɛnɛ?

15 Nde mbutaka ate: “Wekɔ lo pembolami pursa 20 lo difuto diamomolongolaka, koko lokondja nshi 50 l’ɔnɔnyi yahombami mongaka kâmɛ la nkumbo kami ndo mbetshaka anami. Laya l’akoka wa ndodia lofulo la wenya wakamasambishaka l’ahende, lofulo l’ambeki wa Bible l’asato ndo ndjasha efula l’awui wa l’etshumanelo. Ndo lam’ele laya l’etena k’efula ka nkimanyiya anami, wadɛmi Ruth aya l’akoka wa kambaka olimu w’ombatshi mboka wa tshanda mbala la mbala. Tamboyashikikɛ dia nama ekongelo kɛnɛ l’edja tshɛ kakokaso nsala dikambo sɔ.”

16 Roy nde la wadɛnde Petina waki paka l’ɔna ɔtɔi la ngelo ndo waki l’akoka wa nkitshakitsha olimu awɔ wa l’emunyi dia vɔ nkondja etena ka ndjasha l’olimu wa lo tena tshɛ. Roy mbutaka ate: “Lakakambaka olimu nshi shato ndo wadɛmi Petina akakambaka nshi hiende lo lomingu. Ndo nto, takonɔ oma lo luudu la woke dia todjasɛ lo luudu la tshitshɛ laki komonga wolo nɔngɔsɔlaka. Takakambe olimu w’ombatshi mboka la ntondo ka sho ndjota ɔnaso la pami ndo la womoto ndo sho koshisha pondjo nsaki ka monga ambatshi mboka. Ɔnkɔnɛ, etena kakayokomaka anaso epalanga, takayokalolaka l’olimu wa lo tena tshɛ. Ndoko lofulo la falanga lakokaso mbɛdika la ɛtshɔkɔ wambotokondja.”

Tetawɔ dia ‘ki ka Nzambi’ nama etema aso

17. Kânga mbambolola lɔsɛnɔ l’ekakatanu, esambelo kakɔna katosha Afundelo?

17 Ndoko onto l’atei aso leya kɛnɛ kayosalema lui, nɛ dia ‘tena ndo awui wa shashimoya’ tokomɛka sho tshɛ. (Und. 9:11) Ɔnkɔnɛ, ndjakiyanya dikambo dia lui kokaka toshishɛ ki ka lo yimba, oko washishɛtɔ wanɛ wele bu la lotui tshitshi laya lo monga la diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ la Nzambi. (Mat. 6:34) Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: “Tanyuyakananyaki, keli lu akambu tshe, nyuti ehumba anyu le [Nzambi] lu dombelo la osengosengo kame la eukelu ka lusaka. Okone ki ka [Nzambi], kuleki yimba tshe, ayulama etema anyu la tukanyi tanyu.”—Fil. 4:6, 7.

18, 19. Lo toho takɔna tatosamba Nzambi? Sha ɛnyɛlɔ.

18 Anangɛso l’akadiyɛso efula watanema l’atei w’ekakatanu wa wolo mongaka la ki ka l’etei k’otema ndo wɔladi watosha Jehowa. Kadiyɛsɔ kɛmɔtshi mbutaka ate: “Onganga ɔmɔtshi akahembe mbala efula mbotshami wɔma dia dimi mbetawɔ mbidja dikila. Etena kakandɔtɔ dia ndjomenda, dui dia ntondo diakandambutɛ ele ɔnɛ: Lande na katonayɛ dia vɔ kodja dikila? Oma lâsɔ ndo lo tena dikina, lakalɔmbaka Jehowa l’etei k’otema ko ki kande kakonge la mi. Lakoke dia laya nge oko dive. Kânga mbakimi komonga la dikila efula, laki l’akoka wa mbisha ɛkɔkɔ w’oma l’Afundelo wakamatonaka dia vɔ kaloyami dikila.”

19 Lo tena dimɔtshi, Nzambi koka tosha osukɔ wele la so ohomba lo tshimbo y’asekaso ambetawudi kana ya mbo ya ndɛ ya lo nyuma yashama lo tena diahombama. Ondo tambokaka ɔnangɛso kana kadiyɛso kɛmɔtshi ata ate: “Awui wa lo sawo nɛ mbakimi mɛtɛ l’ohomba. Diɔ diakafundama mɛtɛ paka lo dikambo diami.” Lo mɛtɛ, oyadi akambo kana ehomba wakoka monga la so, Jehowa ayotɛnya ngandji kande naka sho ndjaɛkɛ le nde. Lâdiko dia lâsɔ, tekɔ ‘ɛkɔkɔ’ ande ndo sho mbelamɛka lo lokombo lande.—Osam. 100:3; Joa. 10:16; Etsha 15:14, 17.

20. Lande na kayonga ekambi waki Jehowa lo lotui tshitshi etena kayolanyema andja waki Satana?

20 Etena kayaleke sukana ‘lushi l’odudu laki Jehowa,’ diangɔ tshɛ diayaɛkɛ andja ɔnɛ waki Satana lɔkɔ diayolanyema. Fɛsa la paunyi ndo diangɔ dikina di’oshinga wolo hadiotokokɛ anto. (Zef. 1:18; Tuk. 11:4) Tshɔi y’eshamelo kaso ayonga “dive dia pundju.” (Is. 26:4) Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ totetemale mɛnya dia sho ndjaɛkɛka le Jehowa lo kitanyiyaka mboka yande yosembwe, lo sambishaka losango la Diolelo diande oyadi tekɔ lo mpomana la wendjudi kana la ɔlɔshamelo ndo lo kitshaka ekiyanu aso tshɛ le nde. Naka sho nsala akambo asɔ, kete “[t]ayushikikala, [t]ayutshikala la ki, aha mbuka nduku kolo woma.”—Tuk. 1:33.

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

^ od. 6 Enda lɛkɛ 102-106 la dibuku ‘Nyotshikale lo ngandji ka Nzambi.’

Onde wɛ kokaka nembetshiya?

Ngande wakokaso ndjaɛkɛ le Nzambi

• etena kahembamaso dia nsala kɛnɛ kele kɔlɔ?

• etena kahomanaso la wendjudi kana la ɔlɔshamelo?

• etena kadiɛnɛso l’ekiyanu wa lo lɔsɛnɔ?

[Ambola wa wekelo]

[Osato wa lo lɛkɛ 13]

Nkukutɛ atɔndɔ waki Nzambi tɔlaka otsha l’ɔngɛnɔngɛnɔ

[Osato wa lo lɛkɛ 15]

‘Jehowa ekɔ Dive dia pondjo’