Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Towese wɔladi

Towese wɔladi

Towese wɔladi

“Tuyeli akambu watutungaka ki.”—ROMO 14:19.

1, 2. Lande na kele Ɛmɛnyi wa Jehowa wekɔ lo wɔladi lam’asawɔ?

EKƆ dikambo dia wolo dia sho monga la wɔladi l’andja wasɛnaso ɛlɔ kɛnɛ. Mbala efula, kânga anto wele wodja ɔtɔi kana watɛkɛta ɔtɛkɛta ɔtɔi kakitɔnaka l’akambo wendana l’ɔtɛmwɛlɔ, la pɔlitikɛ ndo l’awui wa tshunda. Koko lo yoho yotshikitanyi, ekambi waki Jehowa wekɔ kâmɛ kânga mboyewɔ oma lo “wedja tshe, ndu uma lu wauhu tshe ndu uma lu weuhu w’antu tshe, ndu w’eteketa tshe.”—Eny. 7:9.

2 Wɔladi wele l’atei aso hawoye oyaya. Tekɔ la wɔladi ɔsɔ ntondotondo nɛ dia ‘tekɔ la wɔladi lam’asaso la Nzambi’ lo tshimbo ya mbetawɔ kele la so le Ɔnande lakatshola dikila diande dia pɛkato yaso dimanyiyama. (Romo 5:1; Ef. 1:7) Lâdiko dia lâsɔ, Nzambi ka mɛtɛ mbishaka ekambi ande wa kɔlamelo nyuma k’ekila ndo wɔladi wekɔ olowa ɔmɔtshi wa nyuma kɛsɔ. (Ngal. 5:22) Ɔkɔkɔ okina weso kâmɛ ndo lo wɔladi ele nɛ dia sho ‘kema wa l’andja ɔnɛ.’ (Joa. 15:19) L’ɔtɛ wa sho ndjatambiya l’akambo wa pɔlitikɛ, sho namaka lomangemange laso. Lam’ele ‘takatshule tɔɔmbɔ taso nkongo,’ sho hatoyatambiya l’akambo w’ata wa l’andja ɔnɛ.—Is. 2:4.

3. Wɔladi wele l’atei aso tokimanyiyaka dia nsala dikambo diakɔna, ndo kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo nɛ?

3 Wɔladi wele lam’asaso halembetshiya tsho ntona dia salɛ asekaso ambetawudi akambo wa kɔlɔ. Kânga mbele etshumanelo k’Ɛmɛnyi wa Jehowa keso kengama l’anto woye oma lo bɛkɛ diotshikitanyi ndo wele la mbekelo yotshikitanyi, sho “mbukana[ka] ngandji.” (Joa. 15:17) Wɔladi wele l’atei aso toshaka diaaso dia sho salɛ “antu tshe ololo, djekaleka le embetawudi.” (Ngal. 6:10) Paradiso kaso ka lo nyuma kekɔ ɛngɔ kahombaso mbɔsa la nɛmɔ ndo kikokɛ. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tɔsɛdingole woho wakokaso mbesa wɔladi l’atei w’etshumanelo.

Etena katakanaso

4. Kakɔna kahombaso nsala dia mbidja wɔladi etena kashihodiaso dia takasalɛ onto ɔmɔtshi kɔlɔ?

4 Ombeki Jakɔba akafunde ate: “Shu tshe tatutakanaka lu akambu efula. Naka untu hatakana lu diui diandi, keti ndi ambuluwana.” (Jak. 3:2) Diakɔ diele, ekakatanu ndo ewanu mbeyaka monga lam’asaso l’asekaso ambetawudi. (Fil. 4:2, 3) Koko, ekakatanu watomba lam’asa ambetawudi kokaka kandɔma aha la mfukutanya wɔladi wa l’etshumanelo. Ɛnyɛlɔ, tɔsɛdingole dako diahombaso nkamba la diɔ etena kashihodiaso dia takasalɛ onto ɔmɔtshi kɔlɔ.—Adia Mateu 5:23, 24.

5. Ngande wakokaso mbesa wɔladi etena katosalɛwɔ kɔlɔ kɛmɔtshi?

5 Kakɔna kayotosala naka wambotosalɛ dui dimɔtshi dia kɔlɔ? Onde sho pombaka nkonga di’onto lotosale kɔlɔ ndja dia ndjotɔlɔmba edimanyielo? 1 Koreto 13:5 mbutaka ɔnɛ: “[Ngandji] hadia akambu wa kolo.” Etena katosalɛwɔ dui dimɔtshi dia kɔlɔ, tayɛnya dia sho mbesaka wɔladi lo dimanyiya ndo mbohɛ, koko ‘aha mbadia akambo wa kɔlɔ watosalɛwɔ.’ (Adia Kolosai 3:13.) Munga ya totshitshɛ yasalanɛso lushi la lushi kandɔmaka dimɛna lo yoho shɔ, nɛ dia dui sɔ tokimanyiyaka dia sho monga la diɔtɔnganelo dia wɔladi l’asekaso atɛmɔdi ndo wɔladi wa lo yimba. Yokedi mɔtshi ya lomba mbutaka ɔnɛ: “Mbuhela kolo kakawûtshela, eli lutumbu landi.”—Tuk. 19:11.

6. Kakɔna kahombaso nsala naka ekɔ tshondo y’okakatanu dia mbohɛ kɔlɔ kɛmɔtshi kotosalewɔ?

6 Kakɔna kahombaso nsala naka tambɛna dia tekɔ l’okakatanu dia mbohɛ munga kɛmɔtshi kotosalewɔ? Hatonga dui dia lomba naka sho nyanga dia mbutɛ anto efula dikambo sɔ. Lɔkɛwɔ la ngasɔ lekɔ tsho dia mfukutanya wɔladi wa l’etshumanelo. Kakɔna kahombaso nsala dia nkandola dikambo sɔ la wɔladi tshɛ? Mateu 18:15 mbutaka ɔnɛ: “Naka unyaye ayukutshela kolo, kutshu, kutuwenya munga kandi, we la ndi atu. Naka ndi ayukukela, we ayekesanela la ndi.” Kânga mbele Mateu 18:15-17 mendanaka la munga ya weke, koko lokanyi lele lo divɛsa 15 mɛnyaka dia sho pombaka nyanga dia nsawola l’onto lotosale kɔlɔ la ngandji tshɛ ndo nsala la wolo dia mbidja wɔladi lam’asaso la nde. *

7. Lande na kahombaso nkandola ekakatanu aha la ntshimbatshimba?

7 Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: “Nyuki kele, ku tanyutshaki kolo. Unya tadjelaki kele kanyu. Tanyushaki uhimbanyi dihuli.” (Ef. 4:26, 27) Yeso akate ate: ‘Onga suke dia tokanyi wɛ la ɔnɛ lokokole lalanga tokofunda etena kekeyɛ la nde lo mboka, diaha nde tokofunda le toshushi.’ (Mat. 5:25) Dia mbesa wɔladi, sho pombaka nkandola ekakatanu aha la ntshimbatshimba. Lande na? Nɛ dia naka sho nsala ngasɔ, kete dui sɔ diayotokimanyiya diaha ekakatanu wakoka monga lam’asaso mfula oko mpota kambɔtɛmɔ kahadjama okanga. Tatotshikake otako, lokaki ndo woho wɔsaso lomombo la l’emunyi toshimba diaha sho nkandola ekakatanu aha la ntshimbatshimba.—Jak. 4:1-6.

Etena kendana okakatanu ɔmɔtshi l’anto efula

8, 9. a) Naa tokanyi totshikitanyi taki l’ase etshumanelo ka la Rɔma ka lo ntambe ka ntondo? b) Dako diakɔna diakasha Paulo Akristo w’ase Rɔma lo kɛnɛ kendana l’ekakatanu waki l’atei awɔ?

8 Mbala mɔtshi, ekakatanu watomba l’etshumanelo hawendana tsho paka l’akanga wa dikambo, koko tambiyaka ndo anto akina efula. Ngasɔ mbakidiɔ lo kɛnɛ kendana l’Akristo w’ase Rɔma wakafundɛ ɔpɔstɔlɔ Paulo mukanda wakasambiyama. Owanu waki lam’asa Akristo w’ase Juda la w’ase Wedja. Anto amɔtshi waki l’etshumanelo kɛsɔ wakɔnyɔlaka wanɛ waki la nkum’etema ya wɛɔdu ndo wakawayelaka sso lo sso nnu lo nnu. Anto asɔ wakalomboshaka asekawɔ l’akambo wahendana la wɔ. Dako diakɔna diakasha Paulo ase etshumanelo kɛsɔ?—Romo 14:1-6.

9 Paulo akawalake vɔ tshɛ lo kɛnɛ kendana l’owanu waki lam’asawɔ. Nde akatɛ wanɛ wakashihodiaka dia vɔ waya kema l’ɛse k’Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ diaha vɔ mɔnyɔla anangɛwɔ. (Romo 14:2, 10) Dionga dia ngasɔ diakakoke ntakanya ambetawudi wakɛnaka di’ekɔ kɔlɔ ndɛ diangɔ diakasekɛma l’Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ. Paulo akalake ase Rɔma ate: “Kema ololo nde unatshi, kana no wanu kana ntsha dikambu dikina, diukuki ntakanya onanyo.” (Romo 14:14, 15, 20, 21) Lo wedi okina, Paulo akalake Akristo waki la nkum’etema ya wɛɔdu diaha vɔ mbɔsa wanɛ walɛ diangɔ sɔ oko anto wele kema la mbetawɔ. (Romo 14:13) Nde akawatɛ diaha vɔ ndeka “ndjakanela.” (Romo 12:3) L’ɔkɔngɔ wa mbalaka, Paulo akafunde ate: “Naka osoku, tuyeli akambu watutungaka ki, ndu akambu weyasu mbudianya la wo.”—Romo 14:19.

10. Oko wakidiɔ l’etshumanelo ka la Rɔma ka lo ntambe ka ntondo, kakɔna kahombaso nsala dia sho nkandola ekakatanu ɛlɔ kɛnɛ?

10 Tekɔ l’eshikikelo dia ase etshumanelo ka la Rɔma waketawɔ dako dia Paulo ndo wakasale etshikitanu wahombama. Etena katomba ekakatanu lam’asa Akristo ɛlɔ kɛnɛ, shi ayonga dui dia lomba naka sho nyanga l’okitshakitsha tshɛ alako wele l’Afundelo ndo nkamba la wɔ? Oko wakidiɔ lo dikambo di’Akristo wa la Rɔma, ɛlɔ kɛnɛ anto wele la tokanyi totshikitanyi wekɔ l’ohomba wa nsala etshikitanu dia vɔ ndjala “ki untu la unyandi.”—Mako 9:50.

Etena kahomba dikumanyi mbisha ekimanyielo

11. Naa yambalo yahomba ekumanyi monga la yɔ etena kaya Okristo ɔmɔtshi ndjowotɛ okakatanu wele lam’asande l’osekande ombetawudi?

11 Kakɔna kakoka salema naka Okristo ekɔ lo nanga mbutɛ ekumanyi okakatanu ɔmɔtshi wele lam’asande l’owotɔ ande kana osekande ombetawudi? Tukedi 21:13 mbutaka ɔnɛ: “One latudihaka atui lam’alela usi wula, ayulela ndu ndi, ku hawuwukela.” Ekumanyi hakoke ‘ndjiha atui ande.’ Koko ekadimwelo kɛmɔtshi ka Bible (New English Translation) kadimolaka Tukedi 18:17 ɔnɛ: “Ɔnɛ latotatɛka nsamba tɛnamaka oko nde mbambɔsɔ, edja ndo otunyi ande ambotatɛ mbɔsɛdingola.” Ekumanyi pombaka mpokamɛ la yambalo tshɛ ndo nde pombaka monga la yewo diaha mbɛkama onto laya ndjowotɛ dikambo ntondo. L’ɔkɔngɔ wa nde mbohokamɛ, nde pombaka ndjambola kana ɔnɛ loye ndjowotɛ dikambo diakɔ akasawola l’ɔnɛ lakôsalɛ kɔlɔ. Ekumanyi kɛsɔ pombaka nto ndjela atako wɛnya Afundelo wakoka ɔnɛ losalewɔ kɔlɔ ntakola dia mbesa wɔladi.

12. Shila bɛnyɛlɔ diɛnya wâle waya lo mbɔsa yɛdikɔ l’esasesase dia nsambola sambo k’onyɔ ɔtɔi.

12 Bɛnyɛlɔ sato dia lo Bible diayela nɛ mɛnyaka wâle wakoka monga etena kɔsa onto yɛdikɔ l’esasesase dia nsambola sambo k’onyɔ ɔtɔi. Pɔtifara aketawɔ kɛnɛ kakawotɛ wadɛnde ɔnɛ Yɔsɛfu akayange mbeyana la nde la wolo. La nkɛlɛ tshɛ, Pɔtifara akokɛ Yɔsɛfu lo lokanu. (Etat. 39:19, 20) Nkumekanga Davidi aketawɔ kɛnɛ kakawotɛ Ziba ɔnɛ Mɛfibɔshɛtɛ wa nkumɛnde ambeta lo wedi w’atunyi waki Davidi. Davidi akɔshi yɛdikɔ l’esasesase ɔnɛ: “Enda, diango tshe dia Mefiboshete diambuyala diaye.” (2 Sam. 16:4; 19:25-27) Wakayotɛka nkumekanga Aratashasha di’ase Juda wambotatɛ mbika mpele dia Jerusalɛma nto ndo wekɔ suke dia tɔmbɔkwɛ diolelo di’ase Pɛrɛsiya. Nkumekanga Aratashasha aketawɔ akambo wa kashi asɔ ndo akadjanga dia vɔ ntshika wokelo wa Jerusalɛma. Etombelo waki la dikambo sɔ ele, ase Juda wakatshike olimu wa wokelo wa tɛmpɛlɔ kaki Nzambi. (Ez. 4:11-13, 23, 24) La lomba tshɛ, dikumanyi di’Akristo ndjelaka dako diakasha Paulo Timɔtɛ diaha mbɔsa tɛdikɔ aha la nkana yimba.—Adia 1 Timote 5:21.

13, 14. a) Akambo akɔna weso hatoshihodia sho tshɛ dimɛna etena konga anto l’owanu? b) Kakɔna kakoka nkimanyiya dikumanyi dia vɔ nombosha asekawɔ ambetawudi dimɛna?

13 Kânga etena kakoka mɛnama di’onongo wambokɛma dimɛna, ekɔ ohomba mbeya dia “naka untu omotshi kanaka ati: Dimi lambeya dikambu dimotshi, keti ndi atadieyi uku ahumbandi dieya.” (1 Kor. 8:2) Ondo hateye mɛtɛ kiambokambo tshɛ yowakonyisha l’owanu. Ondo hatoshihodia tshɛ lo tshɛ woho wakodiama anto akɔ. Etena kalombosha dikumanyi, vɔ hawohombe mbetawɔ kesama oma lo totshelo ta mayɛlɛ tele l’onto ɔmɔtshi kana ndjela engunungunu. Yeso Kristo mbele Shushi yakasɔnɛ Nzambi dia nombosha la losembwe. Nde “hulumbuya uku atundenaka; ndi husambula uku atundukaka.” (Is. 11:3, 4) Lo dihole dia nde nsala ngasɔ, Yeso ekɔ lo nɔmbwama la nyuma kaki Jehowa. Dikumanyi di’Akristo vɔ lawɔ wekɔ la diɛsɛ dia nɔmbwama la nyuma k’ekila kaki Nzambi.

14 La ntondo ka vɔ nombosha asekawɔ ambetawudi, dikumanyi pombaka nɔmba ekimanyielo ka nyuma k’ekila kaki Jehowa lo dɔmbɛlo ko ndjela ɛlɔmbwɛlɔ katɔ lo nkamba l’Ɔtɛkɛta ande ndo ekanda watondja olui w’ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ.—Mat. 24:45.

Onde sho pombaka mbidja wɔladi kotamba kolembɔ?

15. Etena kakɔna kahombaso totɛ dikumanyi pɛkato kɛmɔtshi ka woke kosadi osekaso ombetawudi?

15 Oko weso Akristo, sho nɔmbamaka dia mbesa wɔladi. Koko Bible mbutaka nto ɔnɛ: “Yimba yakahulo uma l’ulungu, ntundu yeko pudipudi, l’okongo yeli ki.” (Jak. 3:17) Di’onto ndjonga suke dia mbidja wɔladi, nde pombaka tongi pudipudi, mbuta ate nsukɛ atɔndɔ wa pudipudi wendana la lɔkɛwɔ waki Nzambi ndo nkotsha wadjango ande wosembwe. Naka Okristo ambeya di’osekande ombetawudi ambosala pɛkato kɛmɔtshi ka woke, nde pombaka mbokeketsha dia nde tosholɛ dikumanyi pɛkato kakɔ. (1 Kor. 6:9, 10; Jak. 5:14-16) Naka otshi wa pɛkato hasadi dikambo sɔ, kete Okristo lêya pɛkato kande pombaka totɛ dikumanyi. Naka nde hasadi ngasɔ l’ɔtɛ w’ɔnɛ nde nangaka nama wɔladi lam’asande l’otshi wa pɛkato ɔsɔ, kete nde ayeta lo wedi ande.—Lew. 5:1; adia Tukedi 29:24.

16. Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo kɛnɛ kakasalɛ Jehu nkumekanga Jɛhɔrama?

16 Ɔkɔndɔ ɔmɔtshi wendana la Jehu mɛnyaka dia losembwe laki Nzambi mbêta la ntondo ka wɔladi. Nzambi akatome Jehu dia nde todiaka ase nkumbo kaki nkumekanga Ahaba. Nkumekanga ka kɔlɔ Jɛhɔrama k’ɔnaki Ahaba nde la Jezabɛlɛ akatshu lo pusupusu kande dia nde tohomana la Jehu ndo akatowotɛ ɔnɛ: “Jehu, lu ki kayayayi?” Okadimwelo akɔna wakasha Jehu na? Nde akakadimola ate: “Ki kakona keko lam’eki munanyi ya nyo Jezebele, la aloka andi efula okone?” (2 Khum. 9:22) Oma lâsɔ, Jehu akoke Jɛhɔrama lohito l’ota ande ko akôtsheta l’otema. L’ɛnyɛlɔ kaki Jehu, dikumanyi hawohombe kokɛkokɛ otshi wa pɛkato wahayatshumoya l’ɔtɛ w’ɔnɛ wekɔ lo nanga nama wɔladi la nde. Vɔ mbitshanyaka atshi wa pɛkato wahayatshumoya di’ase etshumanelo ntetemala monga la wɔladi lam’asawɔ la Nzambi.—1 Kor. 5:1, 2, 11-13.

17. Kakɔna kahomba Akristo tshɛ nsala dia mbesa wɔladi?

17 Ekakatanu efula watomba lam’asa anangɛso l’akadiyɛso hawoleke monga munga ya weke yalɔmbama dia dikumanyi ndjolombosha. Dimanyiya asekaso ambetawudi munga yawɔ eko djembetelo ya ngandji. Ɔtɛkɛta waki Nzambi mbutaka ɔnɛ: “One latukumbaka munga atuyangaka ngandji. Keli one latukiuhulaka lu asawu andi, atatanyaka engenyi a wulu.” (Tuk. 17:9) Naka sho nkitanyiya ɛtɛkɛta ɛsɔ, kete tayolama wɔladi l’atei w’etshumanelo ndo tayonga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Jehowa.—Mat. 6:14, 15.

Mbesa wɔladi mbelaka ɛtshɔkɔ

18, 19. Ɛtshɔkɔ akɔna wakondjaso oma lo mbesa wɔladi?

18 Sho mongaka l’ɛtshɔkɔ etena kawesaso “akambu watutungaka ki.” Sho mongaka la diɔtɔnganelo dia ma ma la Jehowa etena kokoyaso ɛnyɛlɔ kande ndo lam’asalaso dui sɔ, sho mbishaka lonya dia wɔladi ndo kâmɛ ntetemala monga lo Paradiso kaso ka lo nyuma. Naka sho mbesa dia wɔladi monga l’atei w’etshumanelo, dui sɔ diayotokimanyiya nto dia sho mbeya woho wakokaso mbesa dia monga la wɔladi l’anto wasambishaso “lukumu l’ololo la ki.” (Ef. 6:15) Tekɔ l’akoka wahombama dia ‘monga la memakana otsha le anto tshɛ ndo ndjakimɛ etena katosalɛwɔ kɔlɔ.’—2 Tim. 2:24.

19 Tolembete nto dia “eulwelu k’antu w’ololo la antu wa kolo uma lu nyoi kayuyala.” (Etsha 24:15) Etena kayokotshama elongamelo kɛsɔ lanɛ la nkɛtɛ, miliyɔ y’anto w’oma lo waoho wotshikitanyi, wele la waonga wotshikitanyi ndo lonto lotshikitanyi wayolwama tshɛ, mbidja ndo wanɛ tshɛ wakavu oma “l’etatelu k’andja”! (Luka 11:50, 51) Tayonga la diɛsɛ dia woke dia mbetsha anto wayolwama woho wa vɔ monga la wɔladi. Ande wetshelo wa diambo wendana la woho wa mbidja wɔladi walongolaso dia ndjolakanya anto asɔ lee!

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

^ od. 6 Dia nkondja avɛsa amɔtshi wɛnya woho wahombaso nkandola ekakatanu wa wolo wele oko emamatanya ndo akadikadi, enda Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 1, 1999, lɛkɛ 14-19.

Wetshelo akɔna wamboyokondja?

• Ngande wakokaso mbesa wɔladi etena katosalɛwɔ dikambo dia kɔlɔ?

• Kakɔna kakokaso nsala dia mbesa wɔladi etena katosalɛwɔ kɔlɔ?

• Lande na kele kema dui dia lomba dia nsambola sambo k’ɔnyɔ ɔtɔi?

• Lembetshiya lande na kele sho pombaka mbidja welo wahombama dia mbidja wɔladi.

[Ambola wa wekelo]

[Esato wa lo lɛkɛ 29]

Jehowa mbokaka wanɛ wadimanyiya anto akina ngandji