Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Jehu akasukɛ ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ l’ohetoheto tshɛ

Jehu akasukɛ ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ l’ohetoheto tshɛ

Jehu akasukɛ ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ l’ohetoheto tshɛ

JEHU akasukɛka ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ l’ohetoheto tshɛ. Nde akakotshaka ɔkɛndɛ ɔsɔ la wolo ande tshɛ, la shasikɔ, l’etete, l’ohetoheto ndo la dihonga. Ayonga ɔlɔlɔ sho mbokoya waonga w’ɛlɔlɔ waki la Jehu.

Jehu akalongola ɔkɛndɛ ɔmɔtshi etena kakahɛnyahɛnyamaka wodja w’Isariyɛlɛ oma le Jezabɛlɛ nkumekanga ka womoto ka kɔlɔ wadi aki Ahaba ndo nyango aki nkumekanga Jɛhɔrama. Jezabɛlɛ akasukɛka ɔtɛmwɛlɔ wa Baala lo ndɔshana l’ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa, lo ndjaka aprɔfɛta ande ndo lo nsɛngiya wodja w’Isariyɛlɛ l’awui ande wa “munanyi” ndo wa “aloka.” (2 Khum. 9:22; 1 Khum. 18:4, 13) Jehowa akatɛ Jehu dia ndjaka nkumbo k’Ahaba k’otondo, Jɛhɔrama ndo Jezabɛlɛ.

Mbala ka ntondo katɛkɛta Afundelo dia Jehu ele etena kakinde kâmɛ l’ewandji w’asɔlayi lam’akalɔka ase Isariyɛlɛ l’ase Suriya la Ramɔta-Ngiliyadɛ. Ondo Jehu aki ɔlɔhɛ wa lâdiko kana ɔnɔmbɔdi w’alembe w’ase Isariyɛlɛ. Ɔprɔfɛta Elisha akatome ɔnaki ɔprɔfɛta ɔmɔtshi dia tokita Jehu esɔ dia nde ndjonga nkumekanga ndo towodjangɛ dia ndjaka apami tshɛ wa lo nkumbo k’Ahaba laki ɔpɔsta.—2 Khum. 8:28; 9:1-10.

Etena kakawombola asekande ɛlɔhɛ lande na kakaye ndjowenda ɔnaki ɔprɔfɛta, Jehu akatone mbasha okadimwelo. Koko etena kakawawodje ɔsɔsɔ, nde akate mɛtɛ ndo nde l’asekande wakɔtɔ sheke dia ndjaka Jɛhɔrama. (2 Khum. 9:11-14) Ondo ase Isariyɛlɛ wakanyangɛka Jezabɛlɛ lo woshɛshɛ ndo kombetawɔka lowandji lande la kɔlɔ. Lo weho akɔ tshɛ, Jehu akakane yimba dimɛna dia ntana yoho yoleki dimɛna ya nkotsha ɔkɛndɛ ande.

Nkumekanga Jɛhɔrama akatohomɔ lo ta ndo akatshu la Jezirɛlɛ dia tosakemɛ. Jehu akeyaka ɔnɛ dia nde nkotsha ɔkɛndɛ ɔsɔ, ase Jezirɛlɛ takawahombe mboka lokumu l’oyelo ande. Nde akate ate: “Untu tatumbaki uma l’usumba, dia ntuta lukumu lone la Jezerele.” (2 Khum. 9:14, 15) Mbala mɔtshi, nde akafɔnyaka di’ase nkumbo k’owandji Jɛhɔrama wakakoke mbɔlɔsha. Jehu akayange woho wa ntondoya ɔlɔshamelo ɔsɔ.

JEHU AKAKƐNDJAKƐNDJAKA PUSUPUSU LA LOWANGO LA WOLO

Dia mbaɔtwɛ la shashimoya, Jehu akande lɔkɛndɔ la kilɔmɛtɛlɛ 72 lo pusupusu la pidu tshɛ oma la Ramɔta-Ngiliyadɛ otsha la Jezirɛlɛ. Etena kakinde suke la nkoma lɛkɔ, sɛtɛdi kaki lâdiko dia tshoto akɛnyi “ului w’alimbi” waki Jehu. (2 Khum. 9:17) Ondo Jehu akatshu l’alembe efula dia nde monga l’akoka wa tɔlɛndja atunyi ande.

Lo menda dihonga diaki la Jehu lâdiko dia pusupusu, sɛtɛdi akade kioko ate: “Luwangu la wulu mbayandayi.” (2 Khum. 9:20) Naka ekɔ mɛtɛ dia Jehu akakɛndjakɛndjaka pusupusu la lowango, kete lo diaaso dia lânde sɔ nde akahombe kikɛndjakɛndja la lowango l’efula mɛtɛ.

L’ɔkɔngɔ wa nde ntona dia nkadimola akɛndji ahende wakawatome le nde, Jehu akahomana la nkumekanga Jɛhɔrama nde l’Ahaziya w’osekande laki nkumekanga k’ase Juda wahemi lâdiko dia pusupusu yawɔ. Jɛhɔrama akawombola ate: “Jehu, lu ki kayayayi?” Nde akôkadimola ate: “Ki kakona keko lam’eki munanyi ya nyo Jezebele, la aloka andi efula okone?” Oko wakinde la wɔma oma l’okadimwelo wakandawosha, Jɛhɔrama akalawɔ. Koko Jehu akôleke pidu. Nde akasɔmɔla lohito, akatsheta nkumekanga Jɛhɔrama l’otema, ko nde akakɔ ndo akakitshiya lâdiko dia pusupusu kande. Kânga mbele Ahaziya akayange dia ndawɔ, Jehu akatshanana la nde ndo akatôdiaka nde lawɔ.—2 Khum. 9:22-24, 27.

Ose nkumbo kaki Ahaba okina lakadiakema aki Jezabɛlɛ nkumekanga ka womoto. Jehu akawelɛ aha la mengenga ɔnɛ “umuntu lakadjama mananu.” Etena kakandatatshɔka otsha le Jezabɛlɛ, Jehu akawɛnyi awolengɛ oma lo didishi. Aha la ntshimbatshimba, Jehu akatɛ ɔlɔhɛ ɔmɔtshi dia mbokɛ Jezabɛlɛ oma lo didishi. Oma lâsɔ, Jehu akɔ̂hɔtshahɔtsha la mponda yande. Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ, Jehu akatatɛ ndjaka lokema l’ase nkumbo k’Ahaba akina.—2 Khum. 9:30-34; 10:1-14.

Kânga mbahetsha Jehowa awui wa ngala, sho mbeyaka dia lo nshi shɔ nde akakambaka l’ekambi ande dia ndjaka wanɛ waki kosalaka lolango lande. Afundelo mbutaka ɔnɛ: “Elanyelu ka Ahaziya kaki uma lu lulangu la [Nzambi], diako mbakandatshu dia ntenda Jorama. Lam’akandakumi, ndi akatshu kame la Jehorama la ntolosha Jehu, on’a Nimishi, lakakiti [Jehowa] iso dia nshila khumbu ka Ahaba ushiki.” (2 Ek. 22:7) Etena kakandakadjaka odo waki Jɛhɔrama oma lo pusupusu kande, Jehu akashihodia ɔnɛ kɛnɛ kakandasale kakakotsha daka diaki Jehowa dia ndjaka nkumbo kaki Ahaba l’ɔtɛ wakandadiake Nabɔta. Ndo nto, Jehu akadjangɛ alembe ande dia vɔ “nsomboya Jezebele dikila dia ekambi” waki Nzambi.—2 Khum. 9:7, 25, 26; 1 Khum. 21:17-19.

Ɛlɔ kɛnɛ, ndoko okambi waki Jehowa walɔ ta l’atunyi w’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi. Nzambi mbutaka ate: “Somboya eko dikambu diami.” (Heb. 10:30) Koko, dia mbɛdia etshumanelo oma lo tɔsɛngiya ta kɔlɔ, dikumanyi di’Akristo pombaka monga la dihonga l’ɛnyɛlɔ kaki Jehu. (1 Kor. 5:9-13) Ndo ase etshumanelo tshɛ pombaka mbɔsa yɛdikɔ ya mbewɔ mbɔtɔnɛ l’onto lambotshanyema oma l’etshumanelo.—2 Joa. 9-11.

JEHU KOMBETAWƆ DI’ANTO NTƐMƆLA NZAMBI KEKINA LÂDIKO DIA JEHOWA

Ohetoheto waki la Jehu etena kakandakotsha ɔkɛndɛ ande mɛnamaka oma l’ɛtɛkɛta wakandayotɛ Jɛhɔnadaba pami ka kɔlamelo ɔnɛ: ‘Yete totshu, kele tende dia dimi haletawɔ di’anto ntɛmɔla nzambi kekina lâdiko dia Jehowa.’ Jɛhɔnadaba akadɛ lo pusupusu kaki Jehu ndo wakatshu la Samariya. Lam’akawakome lɛkɔ, Jehu ‘akasale akambo la mayɛlɛ dia nde ndjaka atɛmɔdi wa Baala.’—2 Khum. 10:15-17, 19.

Jehu akatɛ atɛmɔdi wa Baala dia nde akalangaka “nambula Bala ulambu a wuki.” (2 Khum. 10:18, 19) Nomb’ewo kɛmɔtshi akate ate: “Ɔsɔ aki mɛtɛ ɛtɛkɛta wa mayɛlɛ wakakambe la Jehu. Kânga mbele tshɛkɛta yokambi la nde lanɛ nembetshiyaka mbala efula ‘olambo,’ yɔ kambemaka nto dia ‘odiakelo’ wa waa apɔsta.” Lam’ele Jehu akalange di’atɛmɔdi wa Baala tshɛ monga laawɔ, nde akâtshumanya vɔ tshɛ lo luudu laki Baala ndo akâlɔtsha ahɔndɔ wa lânde. ‘Kam’akandashidiya nambola olambo wa lotshumba,’ Jehu akadjangɛ apami 80 waki la dihomɔ dia ta dia ndjaka atɛmɔdi wa Baala. Oma lâsɔ, nde akanyukola luudu la Baala ndo akalikonya dihole dia diɛta. Lo nsala ngasɔ, anto takawakokaka ntshɔ tɔtɛmɔla lɛkɔ nto.—2 Khum. 10:20-27.

Ekɔ mɛtɛ dia Jehu akadiake anto efula. Koko Afundelo mbutaka dia Jehu akatshungola ase Isariyɛlɛ oma l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Jezabɛlɛ nde l’ase nkumbo kande la dihonga tshɛ. Otondonga ɔnɔmbɔdi ɔmɔtshi w’ase Isariyɛlɛ akakoke nsala dui sɔ, nde lawɔ otonga onto la dihonga, lahoke wɔma ndo lele l’etete. Diksiɔnɛrɛ dimɔtshi dialembetshiya awui wa lo Bible mbutaka ɔnɛ: “Ɔsɔ aki olimu wa wolo ndo wakasalema l’etete ka mamba. Otondonga akambo kosalema ngasɔ, tshike ondo ɔtɛmwɛlɔ wa Baala totowolanyema l’Isariyɛlɛ.”

Aha la tâmu, ondo wɛ amboka dia nɔmbamaka di’Akristo nkɛnɛmɔla waonga amɔtshi waki la Jehu dia ndɔshana l’ekakatanu wahomana la wɔ. Ɛnyɛlɔ, naka tambohembama dia nsala dui dimɔtshi diatona Jehowa, sho pombaka ditona la shasikɔ, la dihonga ndo la wolo tshɛ. Hatokoke mbetawɔ kânga yema dia ntɛmɔla nzambi kekina lâdiko dia Jehowa.

TODJE WELO DIA NSƐNA LO YOHO YƆTƆNƐ L’ƐLƐMBƐ WA JEHOWA

Ekomelo k’ɔkɔndɔ ɔnɛ ekɔ tshondo y’ɔhɛmwɛlɔ le so. Jehu ‘kotshika ntɛmɔla tana ta ngɔmbɛ taki la Bɛtɛlɛ ndo la Danɛ.’ (2 Khum. 10:29) Ngande wakoka onto lele l’ohetoheto l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ ndjɔtɛmɔla dikishi?

Ondo Jehu akafɔnyaka ɔnɛ dia diolelo di’ase Isariyɛlɛ ntshungɔ oma lo lɔhɔmbɔ l’ase Juda, waolelo asɔ ahende wakahombe nkakitɔna l’awui w’ɔtɛmwɛlɔ. Ɔnkɔnɛ, l’ɛnyɛlɔ ka nkumi ya dikanga y’edjedja ya l’Isariyɛlɛ, nde akahembe dia mbakakitola lo tetemadja ɔtɛmwɛlɔ wa yana ya ngɔmbɛ. Koko dui sɔ diakɛnya dia nde komonga la mbetawɔ le Jehowa lakôkite esɔ dia nde monga nkumekanga.

Jehowa akândola Jehu nɛ dia ‘nde akasale kɛnɛ kaki ɔlɔlɔ lo washo ande.’ Koko, Jehu kombidja yimba “dia nkendakendaka l’utema andi tshe lu elembe wa [Jehowa, Nzambi k]a Isariyele.” (2 Khum. 10:30, 31) Naka wɛ nsɛdingola awui akina wakatasadi Jehu la ntondo, kete wɛ mbeyaka mamba ndo nyanga lo mboka kɛnɛ kakandayosala l’ɔkɔngɔ diko. Dui sɔ mɛtɛ toshaka wetshelo. Hatokoke pondjo mbɔsa diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa oko dui di’anyanya. Lushi tshɛ, sho pombaka nama olowanyi aso otsha le Nzambi lo mbekaka Ɔtɛkɛta ande, lo kanaka la wɔ yimba ndo lo mbɔlɔmbaka l’otema ɔtɔi. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tosale la wolo aso tshɛ dia ntetemala nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’ɛlɛmbɛ waki Jehowa l’etema aso tshɛ.—1 Kor. 10:12.

[Kiombo ya lo lɛkɛ 4]

Ɛkɔndɔ wa l’andja ɔnɛ watɛkɛta dia Jehu

Amɔnyɔdi w’Afundelo wokoyambolaka dia kana anto watɛkɛtama lɔkɔ waki anto wa mɛtɛ mɛtɛ. Lâsɔ, onde efundelo ɛmɔtshi wa l’andja ɔnɛ tɛkɛtaka dia Jehu?

Mɔnima esato w’oma l’Asuriya w’edjedja dimolaka lokombo la nkumekanga k’Isariyɛlɛ kɛsɔ. Mɔnima ɔmɔtshi l’atei awɔ sɛmaka ɔnɛ Jehu mbakanga osato wele lɔkɔ ko kana ondo otomami ande ɔmɔtshi mboki adwe la ntondo ka nkumekanga Shalmanɛsɛrɛ II k’ase Asuriya dia mbosha olambo. Ɛtɛkɛta wofundami l’osato ɔsɔ mbutaka ɔnɛ: “Olambo waki Jehu (Ia-ú-a) y’ɔnaki Omiri (Hu-um-ri); nde akambisha fɛsa, paonyi, dɔnga dielɛwɔ saplu dia paonyi, dɔnga dia paonyi diaki l’asɔkɔ w’ɛsɔngɔ, dikɔhɔ dia paonyi di’otale, bomba ya paonyi, tɛdikɔ, danga dia nkumekanga (ndo) puruhtu y’abaya [hateye kitshimudi ya tshɛkɛta ndjo].” Jehu bu “on’a Omiri” la pɛtɛpɛtɛ, koko ase Isariyɛlɛ wakakambaka la etelo kɛsɔ dia mbelɛ nkumi ya dikanga y’Isariyɛlɛ yakayolɛ l’ɔkɔngɔ waki Omiri ondo nɛ dia Omiri aki la lokumu ndo akahike Samariya kapitalɛ k’Isariyɛlɛ.

Ndoko djembetelo yɛnya ɔnɛ ɛtɛkɛta waki nkumekanga Shalmanɛsɛrɛ II w’ɔnɛ Jehu akawosha elambo wekɔ mɛtɛ. Kânga mbediɔ ngasɔ, nde akadimola Jehu mbala shato y’etondo. Mbala ka ntondo lo mɔnima w’ave ɔmɔtshi, mbala ka hende lo lohingo lɔmɔtshi laki Shalamanɛsɛrɛ ndo mbala ka sato l’ekanda wa eohwelo wa nkumi ya dikanga y’Asuriya. Efundelo ɛsɔ shikikɛka dia Jehu yatɛkɛtama lo Bible aki onto la mɛtɛ mɛtɛ.