Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

“Emenyi ami mbenyu”

“Emenyi ami mbenyu”

‘Ɛmɛnyi ami mbenyu, mbata Jehowa.’—IS. 43:10.

1, 2. a) Kakɔna kalembetshiya monga ɔmɛnyi, ndo kakɔna kahate tita nsango ta l’andja ɔnɛ? b) Lande na kele Jehowa hendɛ le tita nsango ta l’andja ɔnɛ?

KAKƆNA kalembetshiya monga ɔmɛnyi? Diksiɔnɛrɛ dimɔtshi mbutaka ɔnɛ, ɔmɛnyi ekɔ “onto l’ɛna dui dimɔtshi ndo ladikɔndɔla woho wakadiete.” Ɛnyɛlɔ l’osomba wa Pietermaritzburg, l’Afrique du Sud, jurnalɛ mɔtshi yelamɛ nshi nyɛ ɔnɛ Ɔmɛnyi (lo Angɛlɛ) yekɔ lo tondjama ambolekana ɛnɔnyi 160. Jurnalɛ shɔ mɛtɛ kokaka la lokombo lɔsɔ nɛ dia oyango ayɔ ele, mbuta akambo shikaa woho wasalemawɔ l’ahole wotshikitanyi. Ɔnɛ lakatatɛ ntondja jurnalɛ shɔ akalake ate yayotaka “paka mɛtɛ keto.”

2 Lonyangu ko, tita nsango efula ta l’andja ɔnɛ hate mɛtɛ ndo mengesolaka akambo woleki ohomba wa l’ɔkɔndɔ w’ana w’anto. Diakɔ, diakate Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ lo ntshimbo ya omvutshi Ɛzɛkiyɛlɛ ɔnɛ: “Wedja wayeya vati: Dimi keli [Jehowa].” (Ezek. 39:7) Koko, Omboledi w’andja hendɛ le tita nsango ta l’andja ɔnɛ. Nde ekɔ la miliyɔ oko enanɛi y’Ɛmɛnyi ande watɛ anto wa lo wedja tshɛ akambo wendana la nde, akambo wakandasalɛ anto lo nshi y’edjedja ndo waasalɛnde nshi nyɛ. Olui w’Ɛmɛnyi ɛsɔ, wekɔ lo mbutɛ anto nto di’alaka waki Nzambi wendana la ɛtshɔkɔ wayondela anto lo nshi yayaye. Etena ketshaso olimu w’esambishelo lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yaso, sho mɛnyaka mɛtɛ ka lokombo lakatosha Nzambi lɔsɔ oko wɔkɔndwamidiɔ lo Isaya 43:10, ɔnɛ: ‘Ɛmɛnyi ami mbenyu, mbata  Jehowa. Nyu nyele ekambi ami wakamasɔnɔla.’

3, 4. a) Ɔnɔnyi akɔna wakatatɛ ambeki wa Bible mbelamɛ ɔnɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa, ndo woho akɔna wakawayaoke? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.) b) Ambola akɔna wayangaso nsɛdingola?

3 Ekɔ tshondo ya diɛsɛ lo woho welamɛso lo lokombo laki Jehowa ɔnɛ lele “Nkumekanga ka pondjo,” l’ata ɔnɛ: “Oso eli lukumbu lami la pundju, layumbuhoka antu wa lu lolonga la lolonga.” (1 Tim. 1:17; Etum. 3:15; ɛdika la Undaki 2:16.) Lo 1931, Ambeki wa Bible waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo woho wakawatatɛ mbelamɛ ɔnɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa ndo efula wakafunde mikanda dia mɛnya lowando lawɔ l’otshikitanu ɔsɔ. Etshumanelo kɛmɔtshi ka lo Canada akafunde ɔnɛ: “Woho wotelamɛ, lo lokombo l’oyoyo lɔsɔ, ambotokonya dia mbɔsa yɛdikɔ ya sho ndeka nsɛna lo yoho yatombola Jehowa.”

4 Ngande wakokayɛ mɛnya lowando layɛ lo diɛsɛ diele la so dia mbelamɛ lo lokombo laki Nzambi? Onde wɛ koka mbuta divɛsa diɔsami lokombo l’Ɛmɛnyi wa Jehowa?

ƐMƐNYI WA NZAMBI LO NSHI Y’EDJEDJA

5, 6. a) Lo yoho yakɔna yaki ambutshi w’ase Isariyɛlɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa? b) Naa dui dikina diakalɔmbamaka ambutshi w’ase Isariyɛlɛ dia nsala ndo lande na kele ekɔ ohomba dia ambutshi wa nshi nyɛ mbokoya ɛnyɛlɔ kɛsɔ?

5 Ose Isariyɛlɛ tshɛ la lo nshi y’Isaya, aki ‘ɔmɛnyi’ wa Jehowa ndo wodja lo tshɛ kawɔ waki “ekambi” waki Nzambi. (Is. 43:10) Yoho mɔtshi yakɛnyaka ase Isariyɛlɛ dia vɔ waki ɛmɛnyi, ele lo kɔndɔlɛka anawɔ woho wakasalɛka Nzambi watshɛwɔ akambo. Ɛnyɛlɔ, etena kakandawatɛ dia vɔ salaka dambo di’Elekanelo ɔnɔnyi tshɛ, Jehowa akawatɛ ate: “Lam’ayunyumbula an’anyu vati: Okoko wana watunyutshaka etshelu kene? Ku nyu mbakaluya diui nyati: Ulambu w’elekanelu ka [Jehowa], lakalekana mvudu y’asi Isariyele lu Edjibitu one. Lam’akandadiaki asi Edjibitu, ndi akashimbela khumbu yasu.” (Etum. 12:26, 27) Ondo ambutshi asɔ wakalembetshiyaka anawɔ ɔnɛ, etena kakatshu Mɔsɛ mbala ka ntondo le Farawɔ dia tɔɔlɔmba dia nde nkimɔ ase  Isariyɛlɛ dia vɔ tshɔ tɔtɛmɔla Jehowa l’oswe, Farawɔ akokadimola ate: “Akona eli [Jehowa], ukukimi nkitanyia diui diandi la nkimo asi Isariyele dia vo ntsho.” (Etum. 5:2) Ondo anto tshɛ wakayokondjaka okadimwelo lo dimbola diaki Farawɔ sɔ l’ɔkɔngɔ w’asui dikumi nkomɛ wodja w’Edjibito ndo etena kakahande ase Isariyɛlɛ oma l’anya w’alembe w’ase Edjibito lo ndjale ka Beela. Jehowa aki ndo ekɔ Kanga-Wolo-Tshɛ. L’etena kɛsɔ, wodja w’Isariyɛlɛ wakɛnyi ɔnɛ Jehowa ekɔ Nzambi ka mɛtɛ ndo kakotsha alaka ande.

6 Ase Isariyɛlɛ waki la lowando lo woho wakawelamɛka lo lokombo laki Jehowa. Vɔ kɔkɔndɔlɛ tsho anawɔ awui wa diambo asɔ, koko vɔ wakakɔndɔlɛ ndo ase wedja waki ɛhɔmbɔ awɔ. Ase Isariyɛlɛ wakeyaka dia vɔ pombaka monga ekila lo lɔkɛwɔ lawɔ, nɛ dia Jehowa akawatɛ ɔnɛ: “Nyuyali ekila, ne dia dimi [Jehowa, Nzambi k]anyu, leko ekila.” (Lew. 19:2; Euh. 6:6, 7) Ɔsɔ mɛtɛ ekɔ wetshelo wa dimɛna efula le ambutshi tshɛ w’Akristo ɛlɔ kɛnɛ, nɛ dia wekɔ l’ɔkɛndɛ wa nkimanyiya anawɔ dia vɔ monga la lɔkɛwɔ l’ekila lakoka mbaakimanyiya dia vɔ tombola lokombo laki Nzambi.—Adia Tukedi 1:8; Ɛfɛsɔ 6:4.

Naka sho mbetsha anaso awui w’endana la Jehowa, kete dui sɔ diayotombola lokombo lande (Enda odingɔ 5, 6)

7. a) Etena kakatshikalaka ase Isariyɛlɛ la kɔlamelo le Jehowa, dui sɔ diakongaka la shɛngiya yakɔna le wedja waki suke la wɔ? b) Ɔkɛndɛ akɔna wele la wanɛ tshɛ welamɛ lo lokombo laki Nzambi?

7 Etena kakatshikalaka ase Isariyɛlɛ la kɔlamelo, vɔ wakeyanyaka lokombo laki Nzambi. Diakɔ diakawawatɛ ɔnɛ: “Wedja tshe wa la kete wayena vati: Nyu nyambetama lu lukumbu la [Jehowa], ku vo wayunyuka woma.” (Euh. 28:10) Lonyangu ko, ɔkɔndɔ mɛnyaka di’ase Isariyɛlɛ wakeyamaka oko anto wele bu la kɔlamelo. Mbala ko mbala, vɔ wakakalolɛka mbekelo kawɔ ka tɛmɔlaka dikishi diakasalema oma le ana w’anto. Koko l’ɛnyɛlɔ ka tozambizambi t’ase Kanana takawatɛmɔlaka, vɔ wakakome akanga wa ngala wakalambolaka anawɔ ndo wakasoyaka ase wola. Ɔkɔndɔ ɔsɔ toshaka wetshelo wa sho tshikalaka nshi tshɛ ekila lo mbokoyaka Jehowa, Ɔnɛ loleki tshɛ ekila lelamɛso lo lokombo lande.

“ENDA, DIMI LAYANGA NTSHA DIKAMBU DI’UYUYU”

8. Ɔkɛndɛ akɔna wakasha Jehowa Isaya ndo ngande wakayaokaka Isaya?

8 Edja efula la ntondo, Jehowa akatewoyisha dia nde ayotshungola wodja w’Isariyɛlɛ oma lo lɔhɔmbɔ ndo ɔnɛ vɔ wakahombe monga ɛmɛnyi wa dui sɔ. (Is. 43:19) Totshapita tosamalo t’oma l’etatelo ka dibuku di’Isaya, tekɔ la ɛhɛmwɛlɔ wendana l’elanyelo ka Jɛrusalɛma ndo k’esomba waki suke la yɔ. Jehowa ɔnɛ lasɛdingola etema akatɛ Isaya dia nde ntetemala mbewola anto, kaanga mbakawakoke monga la wendjudi. Isaya akanyangaka ndo akakombolaka dia mbeya polo l’etena kakɔna kayotetemala anto nsala kɔlɔ. Nzambi akookadimola ɔnɛ: “Edja ndu esumba wambulanyema, wambuyala aha la antu; edja ndu mvudu yambuyala aha la untu; edja ndu kete yambuyala shenga tshu.”—Adia Isaya 6:8-11.

9. a) Etena kakɔna kakayokotshamaka prɔfɛsiya kakasha Isaya kendana la Jɛrusalɛma? b) Naa ɔhɛmwɛlɔ wahombaso mbidja yimba lɔkɔ ɛlɔ kɛnɛ?

9 Isaya akalongola ɔkɛndɛ ɔsɔ l’ɔnɔnyi w’ekomelo wakolɛka nkumekanga Uziya, mbuta ate oya lo 778 N.T.D. Nde akatetemala mbewoya prɔfɛsiya l’edja k’ɛnɔnyi oko 46, mbuta ate polo l’ɔkɔngɔ wa 732 N.T.D., etena kakolɛka nkumekanga Hezekiya. Isaya akewoya prɔfɛsiya shɔ ɛnɔnyi oko 125 la ntondo ka Jɛrusalɛma ndjolanyema lo 607 N.T.D. Mbokɛmaka dia ɛnɔnyi efula la ntondo, Jehowa akatewoyisha wodja ande kɛnɛ kayoyakomɛ. Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa ekɔ lo mbewoya ekambi ande awui wayosalema la ntondo. Aya ɛnɔnyi oko 135 wele Tshoto y’Etangelo yekɔ lo mpɛmɔla ambadi ayɔ ɔnɛ keema edja, Satana hotetemala nɔmbɔla nkɛtɛ kɛnɛ, koko Yeso  Kristo mbayanga ntatɛ kilɔmbɔla l’edja k’ɛnɔnyi kinunu.—Ɛny. 20:1-3, 6.

10, 11. Naa prɔfɛsiya kakasha Isaya kakayɛnaka ase Isariyɛlɛ okotshamelo atɔ la Babilɔna?

10 Ase Juda amɔtshi waki l’okitanyiya waketawɔ mindama lo lɔhɔmbɔ oma le ase Babilɔna wakake etena kakalanyema Jɛrusalɛma. (Jer. 27:11, 12) Ɛnɔnyi 70 l’ɔkɔngɔ, ekambi waki Nzambi wakɛnyi okotshamelo wa prɔfɛsiya ka diambo kakataka ɔnɛ: “Okone mbata [Jehowa], utshungudi anyu, l’Ekila l’Isariyele, ati: lu dikambu dianyu, mbamumutuma utunyi la Babilona, ku dimi layâlembia. Dielu di’ongenongeno di’asi Kaladiya diayukadimo dielu dia lunyangu.”—Is. 43:14.

11 Jehowa akakotsha prɔfɛsiya kɛsɔ lo yoho ya diambo. L’otsho ɔmɔtshi wa Ngɔndɔ ka dikumi 539 N.T.D., nkumekanga k’ase Babilɔna nde l’ɛlɔhɛ ande wakasalaka fɛtɛ dikambo dia tozambizambi tawɔ ndo wakanɔka waanu lo akɔhɔ wakawatova lo tɛmpɛlɔ ka Jehowa ka la Jɛrusalɛma. Koko l’otsho akɔ waamɛ, nkumekanga Kurɔ l’alembe ande wakawaɔtwɛ la ta ko wakalɛndja diolelo dia Babilɔna. Lo 538 kana 537 N.T.D., Kurɔ akatɛ ase Juda dia vɔ nkalola la Jɛrusalɛma dia nyomotohika tɛmpɛlɔ ka Nzambi. Isaya akatewoyisha awui asɔ tshɛ mbidja ndo daka diaki Jehowa di’ɔnɛ nde ayokokɛ ndo ayokotsha ehomba w’ekambi ande wayoyatshumoya etena kakawakawola oya la Jɛrusalɛma. Nzambi akawaelɛ ɔnɛ: “Wudja wakamayatungela dia vo [dianganya] lutumbu lami.” (Is. 43:21; 44:26-28) Etena kakawakawola oma lo lɔhɔmbɔ ndo kakawanyomoyohika tɛmpɛlɔ ka Jehowa la Jɛrusalɛma, vɔ wakakome ɛmɛnyi lo mɛna ɔnɛ Jehowa ekɔ Nzambi ka mɛtɛ ndo nde kotshaka alaka ande nshi tshɛ.

12, 13. a) Waa na wakayoyalaka l’atei w’ase Isariyɛlɛ dia kawoya ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ? b) Diɛsɛ diakɔna diayonga la “ɛkɔkɔ ekina” oko wasukɛwɔ “Isariyɛlɛ waki Nzambi,” ndo elongamelo kakɔna kele la wɔ?

12 Nunu di’anto waki komonga ase Isariyɛlɛ wa lootɔ wakayoyalaka l’atei w’ase Isariyɛlɛ wakayotɔ nto asɔ ndo l’ɔkɔngɔ diko, ase wedja wakayokomaka ambetawudi w’ase Juda. (Ez. 2:58, 64, 65; Esta 8:17) Ɛlɔ kɛnɛ, “olui a woke,” mbuta ate “ɛkɔkɔ ekina” waki Yeso wekɔ lo nsukɛ Akristo w’akitami wanɛ wakenga “Isariyɛlɛ waki Nzambi.” (Ɛny. 7:9, 10; Jni. 10:16; Ngal. 6:16) Olui a woke vɔ lawɔ wekɔ la diɛsɛ dia mbelamɛ ɔnɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa.

13 Lo ɛlɔmbwɛlɔ ka Kristo k’ɛnɔnyi kinunu, olui a woke wayokondja diɛsɛ dia laande dia nembetshiya wanɛ wayolɔma kɛnɛ kakalembetshiyaka monga Ɔmɛnyi wa Jehowa lo nshi y’ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo. Koko dia sho ndjokondja diɛsɛ sɔ,  paka sho nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ la lokombo laso ndo ntetemala ntshikala ekila. Oyadi welo akɔna wayotodja dia nsala dui sɔ, sho pombaka nɔmbaka Jehowa lushi tshɛ dia nde todimanyiya pɛkato yaso teya dia tekɔ atshi wa pɛkato ndo sho pombaka mbeya ɔnɛ, mbelamɛ lo lokombo laki Nzambi l’ekila ekɔ diɛsɛ dia woke.—Adia 1 Joani 1:8, 9.

KƐNƐ KALEMBETSHIYA LOKOMBO LA NZAMBI

14. Kakɔna kalembetshiya lokombo Jehowa?

14 Dia sho ndeka mboka diɛsɛ diele la so dia mbelamɛ lo lokombo laki Nzambi, ekɔ ohomba sho mbeya kɛnɛ kalembetshiya lokombo lakɔ. Lokombo l’ekila laki Nzambi, “Jehowa” ndja oma lo vɛrbɛ ya lo Hɛbɛru yakoka nembetshiya ɔnɛ nsala dui dimɔtshi ndo lɔ koka kadimɔma ɔnɛ “ndjaala.” Ɔnkɔnɛ, lokombo Jehowa nembetshiyaka ɔnɛ “Nde salaka dia ndjaala.” Elembetshiyelo ɛsɔ, mɛnyaka dia Jehowa ekɔ Otungi w’andja w’otondo ndo diangɔ tshɛ diele lɔkɔ ndo ɔnɛ Nde kotshaka alaka ande tshɛ. Oko wɛnamadiɔ lo kɛnɛ kasalande, etena kɔsa Jehowa yɛdikɔ ya nsala dui dimɔtshi ndooko lakoka mboshimba oyadi Satana.

15. Lo yoho yakɔna yakɛnya Jehowa lonto lande lo ndjela kɛnɛ kalembetshiya lokombo lande? (Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Lokombo lele la kitshimudi y’ohomba.”)

15 Etena kakandasɔnɛ Mɔsɛ dia ntondja wodja ande oma l’Edjibito, Jehowa akɛnya lonto lande lo nkamba la vɛrbɛ mɔtshi yakoka dia nembetshiya lokombo lande ndo nde akakambe la okitɔ wa ntondo wa l’ɔtɔi. Bible mbutaka ɔnɛ: ‘Ko Nzambi akatɛ Mɔsɛ ate: ‘Dimi layoyala kɛnɛ kayomɔsɔna dia ndjaala.’ Nde akakotsha ate: Kotote ase Isariyɛlɛ wate: ‘Dimi layoyala kontomi le nyu.’’ (Etum. 3:14) Mbokɛmaka dia Jehowa ndjaalaka kɛnɛ kalangande ndjaala l’oseka dui tshɛ, l’oyango wa nkotsha sangwelo diande. Lo kɛnɛ kendana l’ase Isariyɛlɛ, nde akɛnya dia nde ekɔ Otshungudi, Okokedi, Ɔnɔmbɔdi ndo Ɔnɛ lakotsha ehomba awɔ wa lo demba ndo wa lo nyuma.

WOHO WA MƐNYA LOWANDO LASO

16, 17. a) Ngande wakokaso mɛnya lowando laso lo diɛsɛ diele laso dia mbelamɛ lo lokombo laki Nzambi? b) Dimbola diakɔna diayotɔsɛdingola lo sawo diayela?

16 Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa ekɔ lo ntetemala nsala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la lokombo lande lo tokotshɛ ehomba aso wa lo nyuma ndo wa lo demba. Kitshimudi ya lokombo laki Nzambi hendana tsho la kɛnɛ kasɔnande dia ndjaala. Yɔ mendanaka ndo la kɛnɛ tshɛ kasalande lo elimu tshɛ wakamba Ɛmɛnyi ande l’okotshamelo wa sangwelo diande. Naka sho nkana yimba lo dui sɔ, kete tayotshutshuyama dia nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ la lokombo lande. Ɛnyɛlɔ, ɔnangɛso Kåre laki l’ɛnɔnyi 84 lakadjasɛka la Norvège laketsha ɛnɔnyi oko 70 l’olimu w’esambishelo l’ohetoheto tshɛ akate ate: “Dimi mbɔsaka dia ekɔ tshondo ya diɛsɛ dia kambɛ Jehowa lele Nkumekanga ka pondjo ndo monga l’atei w’ekambi ande welamɛ lo lokombo lande l’ekila. Ekɔ ntshondo ya diɛsɛ dia nsambisha anto akina awui wa mɛtɛ w’oma lo Bible ndo mɛna woho wongawɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo washihodiawɔ akambo akɔ. Ɛnyɛlɔ, dimi mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula etena katɛmi anto akina kɛnɛ kakasale oshinga w’etshungwelo wa Kristo ndo ɔnɛ dui sɔ mbakoka mbasha lɔsɛnɔ la pondjo lo andja wa wɔladi ndo wa losembwe.”

17 Koko lo bɛtshi dimɔtshi dia nkɛtɛ, ekɔ ponda mbɔtɔ lo yisho ya ntɛdi dia ntana anto wetawɔ mbeka akambo wa mɛtɛ wendana la Nzambi. Ko onde l’ɛnyɛlɔ kaki Kåre, wɛ mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula etena kahomanayɛ l’onto ɔmɔtshi l’etawɔ kohokamɛ ko mbosambisha awui wa mɛtɛ wendana la Jehowa? Ko ngande wakokaso monga Ɛmɛnyi wa Jehowa ko l’etena kakɔ kaamɛ monga ndo ɛmɛnyi waki Yeso? Dimbola sɔ mbayotɔkɛtshanya lo sawo diayela.