Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Tɔshi la nɛmɔ diɛsɛ diele la so dia nkamba kaamɛ la Jehowa

Tɔshi la nɛmɔ diɛsɛ diele la so dia nkamba kaamɛ la Jehowa

“Tekɔ ekambi kaamɛ la Nzambi.”—1 KƆR. 3:9.

1. Ngande wayaoka Jehowa lo olimu ande, ndo dui sɔ mbotshutshuyaka dia nsala na?

JEHOWA ekɔ okambi ndo nde ngɛnangɛnaka l’olimu ande. (Osam. 135:6; Jni. 5:17) Dia nkimanyiya ditongami diande diele la lomba dia vɔ la wɔ ngɛnangɛna l’olimu awɔ, Jehowa akawasha elimu washa ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula. Ɛnyɛlɔ, nde akakambe kaamɛ la Ɔnande l’enondo l’olimu w’etongelo. (Adia Kɔlɔsayi 1:15, 16.) Bible mbutaka dia la ntondo ka nde ndja lanɛ la nkɛtɛ, Yeso akakambaka suke la Nzambi oko “ukambi a komba.”—Tuk. 8:30.

2. Awui akɔna wɛnya dia ditongami dia lo nyuma diokokamba elimu wawasha nɛmɔ ndo ɔngɛnɔngɛnɔ?

2 Oma l’etatelo polo l’ekomelo, Bible kekɔ la bɛnyɛlɔ diɛnya dia Jehowa okoshaka anande wa lo nyuma elimu wa nkamba. L’ɔkɔngɔ w’Adama nde la Eva nsala pɛkato ndo wa vɔ mbitshanyema oma lo Paradiso, Nzambi “akakitsha ondjelo wetawo vati: Okeruba, ndu yombo ya lumbi lakasikisoka lu leke l’ehutwelu ka unya l’ekambo ka Edena, dia nama mbuka k’utsha l’utamba a lumu.” (Etat. 3:24) Ɛnyɛlɔ 22:6 mbutaka dia Jehowa “akatome ondjelo ande dia ndjɛnya ekambi ande akambo wahomba salema keema edja.”

NDE KAMBAKA NDO L’ANTO

3. Etena kakinde lanɛ la nkɛtɛ, ngande wakayele Yeso ɛnyɛlɔ kaki She?

3 Etena kakinde lanɛ la nkɛtɛ oko onto la kokele, Yeso akokoya She lo nkamba l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ olimu wakawosha Jehowa. Lo ndjela ɛnyɛlɔ ka She, Yeso akasha ambeki ande olimu w’ohomba. Dia ndeka mbasha nsaki ka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’olimu wakawahombe ndjokamba, Yeso akawatɛ ate: “Lo mɛtɛ kanyotɛmi nte: Onto tshɛ longa la mbetawɔ le mi, nde ayosala akambo wasalami ndo ayosala akambo woleki wanɛ weke, nɛ dia dimi lekɔ lo tatshu le Papa.” (Jni. 14:12) Dia nkimanyiya ambeki ande dia mbeya ɔnɛ vɔ pombaka nkamba olimu ɔsɔ la shamanya, Yeso akalembetshiya ate: “Sho pombaka nkamba olimu wa Ɔnɛ lakatome etena kekeso la yanyi. Otsho wekɔ lo ndjaye, etena kele ndooko onto lakoka nkamba olimu.”—Jni. 9:4.

4-6. a) Lande na kakokaso monga la lowando lo woho wakakotsha Nɔa nde la Mɔsɛ la kɔlamelo tshɛ elimu wakawasha Jehowa? b) Lo woho akɔna wele elimu tshɛ washa Nzambi ekambi ande wekɔ la diɔtɔnganelo lam’asawɔ?

4 Edja efula la ntondo ka Yeso ndja lanɛ la nkɛtɛ, Jehowa akasha anto elimu ɛmɔtshi wakakokaka mbangɛnyangɛnya. Kaanga mbaki Adama la Eva kosala kɛnɛ kakawatɛ Jehowa, anto akina wakayosalaka akambo lo ndjela kɛnɛ kakawatɛ Nzambi. (Etat. 1:28) Nɔa akalongola ɛlɔmbwɛlɔ ka shikaa lo woho wakandahombe nsɛla waato wakahombe mbakokɛ oma lo Mvula k’elola. Nde akasale kɛnɛ kakawotɛ Jehowa la yambalo tshɛ. Tekɔ la lɔsɛnɔ ɛlɔ kɛnɛ diɛsɛ la woho wakandayele kɛnɛ tshɛ kakawotɛ Jehowa.—Etat. 6:14-16, 22; 2 Pet. 2:5.

5 Mɔsɛ akayele ɛlɔmbwɛlɔ ka shikaa kakandalongola lo kɛnɛ kendana la wokelo wa tabɛrnakɛlɛ ndo nkongɛ dioho di’ɛlɔmbɛdi. (Etum. 39:32; 40:12-16) Oyadi ɛlɔ kɛnɛ, sho kondjaka wahɔ oma lo woho wakandakotsha ɔkɛndɛ ɔsɔ la kɔlamelo tshɛ. Lo woho akɔna? Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akalembetshiya di’awui wa lo Ɛlɛmbɛ asɔ waki didjidji dia “akambo w’ɛlɔlɔ wakahombe ndja.”—Hɛb. 9:1-5, 9; 10:1.

6 Elimu washa Nzambi ekambi ande tshikitanaka mbala la mbala lo ndjela woho wahomba sangwelo diande ndjakotshamaka. Koko elimu tshɛ wakambawɔ wokotombolaka Jehowa ndo wekɔ la wahɔ le anto tshɛ wele la mbetawɔ. Dui sɔ mɛtɛ mendanaka ndo l’elimu tshɛ wakasale Yeso la ntondo ka nde ndja lanɛ la nkɛtɛ ndo etena kakakinde lanɛ la nkɛtɛ. (Jni. 4:34; 17:4) Woho akɔ waamɛ mbele, kɛnɛ tshɛ kasalaso l’olimu waki Jehowa mbotombolaka. (Mat. 5:16; adia 1 Kɔrɛtɔ 15:58.) Lande na kataso ngasɔ?

TONGAKE LA EKANELO K’ƆLƆLƆ LO KƐNƐ KENDANA LA ELIMU WAKAMBƐSO JEHOWA

7, 8. a) Naa elimu ɛmɔtshi wele Akristo la diɛsɛ dia nkamba ɛlɔ kɛnɛ? b) Ngande wahombaso mbɔsa ɛlɔmbwɛlɔ kaki Jehowa?

7 Woho washa Jehowa anto wele keema kokele diɛsɛ dia vɔ nkoma ekambi kaamɛ la nde koka tambiya. (1 Kɔr. 3:9) Wanɛ waka Mbalasa ya nsanganya ya weke, Mbalasa ya Diolelo ndo mvudu ya Bɛtɛlɛ wekɔ lo mbisha lonya lo wokelo wa mɛtɛ mɛtɛ oko wakasale Nɔa ndo Mɔsɛ. Oyadi wɛ ekɔ lo mbisha lonya lo ɔlɔngɔswɛlɔ wa Mbalasa kɛmɔtshi ka Diolelo kana lo wokelo wa mbalasa kalɔmbɔla olimu wa l’andja w’otondo w’Ɛmɛnyi wa Jehowa ka la Warwick la New York, kete wɛ pombaka mbɔsa la nɛmɔ diɛsɛ diele la yɛ dia kambɛ Jehowa lo yoho shɔ. (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ wɛnya olimu watakambema.) Ɔsɔ ekɔ elimu w’ekila. Koko Akristo nɔmbamaka dia ndeka ndjasha lo wokelo wa lo nyuma. Dui sɔ, tombolaka Jehowa ndo di’ekɔ la wahɔ le akanga w’okitanyiya. (Ets. 13:47-49) Okongamelo waki Nzambi mbishaka ɛlɔmbwɛlɔ k’oshika lo woho wahomba olimu ɔsɔ kambema lo yoho ya dimɛna efula. Lo tena dimɔtshi, ɛlɔmbwɛlɔ kɛsɔ koka nembetshiya nongola ɛkɛndɛ w’eyoyo.

8 Ekambi waki Jehowa wa kɔlamelo wokongaka suke dia ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka teokrasi. (Adia Hɛbɛru 13:7, 17.) L’etatelo, mbeyaka monga ko hatoshihodia lande na kahombaso nkotsha ɔkɛndɛ aso lo yoho yatɔlɔmbawɔ. Koko sho mbeyaka ɛlɔlɔ waya lo mbetawɔ nkamba kaamɛ la Jehowa lo kɛnɛ kendana la etshikitanu wasalande.

9. Naa ɛnyɛlɔ ka dimɛna kasha dikumanyi ase etshumanelo?

9 Woho walɔmbɔla dikumanyi tshumanelo mɛnyaka dia vɔ wekɔ la nsaki k’efula ka nkotsha lolango laki Jehowa. (2 Kɔr. 1:24; 1 Tɛs. 5:12, 13) Vɔ mɛnyaka dia vɔ nangaka nkamba olimu wa wolo ndo ndjela etshikitanu tshɛ wasalema. Vɔ mbetawɔka dia ndjela toho t’eyoyo tahomba olimu w’esambishelo ka Diolelo diaki Nzambi diakashikikɛma salema. Kaanga mbele anto amɔtshi mengengaka ntondo dia nsambisha lo telefɔnɛ, l’abongo ndo lo sɛkɛ, vɔ ndjokondjaka etombelo w’ɛlɔlɔ. Ɛnyɛlɔ l’Allemagne, ambatshi mboka anɛi wakɔshi yɛdikɔ ya nsambisha l’ɛtshi ka nkɛtɛ k’amundji w’okanda kele apandjudi kokidjaka yimba. Michael mbutaka ate: “Aya ɛnɔnyi efula wahatayasha lo yoho y’esambishelo shɔ, diakɔ diele takatatɛ mbatɛ asolo. Ondo Jehowa akeye dui sɔ, diakɔ diakandasale dia sho nkondja etombelo w’ɛlɔlɔ lushi lɔmɔtshi la pindju ndo hatohɛki lushi lɔsɔ pondjo. Taki l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo woho wakatayele ɛlɔmbwɛlɔ kaki lo Olimu aso wa Diolelo ndo woho wakatayaɛkɛ l’osukɔ waki Jehowa.” Onde wɛ kombolaka dia ndjasha lo toho t’esambishelo t’eyoyo tasalema l’ɛtshi kanyu ka nkɛtɛ?

10. Etshikitanu akɔna wambosala okongamelo waki Jehowa lo ɛnɔnyi weke kambeta ɛnɛ?

10 Okongamelo waki Jehowa salaka etshikitanu mbala la mbala. Lo ɛnɔnyi weke kambeta ɛnɛ, Bɛtɛlɛ mɔtshi yakasanganyema la nkina. Dui sɔ diakakonya anangɛso l’akadiyɛso wakakambaka lo Bɛtɛlɛ shɔ dia nsala etshikitanu, ndo vɔ wakayɛnaka ɛlɔlɔ waki la dui sɔ paka l’ɔkɔngɔ. (Und. 7:8) Anangɛso l’akadiyɛso asɔ wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo woho washawɔ lonya l’ɔkɔndɔ wa nshi nyɛ w’ekambi waki Jehowa.

11-13. Ekakatanu akɔna wakahomana l’ase Bɛtɛlɛ amɔtshi l’ɔtɛ wakasale okongamelo etshikitanu ɛmɔtshi?

11 Sho koka nkondja wetshelo w’ohomba efula oma le anangɛso waki lo Bɛtɛlɛ yakasanganyema shɔ. Etena kakasanganyema Bɛtɛlɛ shɔ, ko anangɛso l’akadiyɛso amɔtshi wambokamba l’edja k’ɛnɔnyi akumi lo Bɛtɛlɛ shɔ. Wakalɔmbɛ atshukanyi amɔtshi wakakambaka lo Bɛtɛlɛ ka tshitshɛ ka l’Amérique central dia vɔ ntshɔ lo Bɛtɛlɛ ka la Mexique kakaleke Bɛtɛlɛ kawɔ woke suke la mbala 30. Rogelio mbutaka ate: “Ntshika ase nkumbo ndo angɛnyi komonga yana ya dikambo.” Juan, ɔnangɛso okina lakawalɔmbɛ dia monɔ otsha la Mexique mbutaka ate: “Ɔsɔ aki oko onto lambotɔ mbala ka hende lahomba nyomoyanga angɛnyi w’eyoyo. Dui sɔ nɔmbaka dia ndjaɔtɔnganyiya la mbekelo y’eyoyo.”

12 Ase Bɛtɛlɛ w’oma lo bɛtshi dia nkɛtɛ dia l’Europe wanɛ wakalɔmbama dia monɔ otsha l’Allemagne wakahomana vɔ lawɔ la ekakatanu. Amɔtshi wakonɔ oma la Suisse wakatshike akona awɔ w’amɛna (Alpes) ndo akina wakonɔ oma la Autriche wakashisha diɛsɛ dia monga lo nkumbo ka Bɛtɛlɛ ka tshitshɛ.

13 Wanɛ wonɔ otsha lo wedja ekina koka todjasɛ lo mvudu kina, tokamba l’anangɛso l’akadiyɛso wahaweye ndo ondo teka woho wa nkamba elimu wotshikitanyi. Kɛsɔ nembetshiyaka ntshikitanya etshumanelo ndo nsambisha lo ɛtshi ka nkɛtɛ k’oyoyo ondo l’ɔtɛkɛta okina. Nsala etshikitanu wa ngasɔ bu dui dia wɔdu, koko ase Bɛtɛlɛ efula waketawɔ nsala dui sɔ. Lande na?

14, 15. a) Ngande wakɛnya ase Bɛtɛlɛ efula ɔnɛ vɔ mbɔsaka la nɛmɔ diɛsɛ diele la wɔ dia nkamba kaamɛ la Jehowa oyadi olimu akɔna tshɛ? b) Lo woho akɔna wele vɔ wekɔ bɛnyɛlɔ di’amɛna le so?

14 Grethel mbutaka ate: “Laketawɔ ntshɔ lɛnɛ akawatome nɛ dia ngasɔ mbakamakoke mɛnya Jehowa dia dimi mbookaka ngandji ndeka wodja wakimi, luudu lakamadjasɛka kana diɛsɛ diaki lami.” Dayska mbutaka ate: “Etena kakameye dia Jehowa mbakanɔmbɛ dia dimi monɔ, laketawɔ dui sɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ.” André nde la Gabriela mbutaka ɔnɛ: “Dui sɔ diakatosha diaaso dia sho kambɛ Jehowa lo mbetsha nsaki yaso l’ɔkɔngɔ. Takate shate ‘naka okongamelo waki Jehowa ambosala etshikitanu, kete ekɔ dimɛna efula mbaetawɔ lo dihole dia mbaatona.’”

Diɛsɛ diaso dioleki woke ele dia nkamba olimu waki Jehowa

15 Etena kasanganyema waa Bɛtɛlɛ, vɔ nɔmbaka ase Bɛtɛlɛ amɔtshi dia ntshɔ tokamba oko ambatshi mboka. Kɛsɔ mbakakomɛ ase Bɛtɛlɛ efula etena kakasanganyema Bɛtɛlɛ ka la Danemark, ka la Norvège ndo ka la Suède dia kenga Bɛtɛlɛ ka la Scandinavie. L’atei awɔ mbaki Florian nde la Anja wanɛ wakate ɔnɛ: “Sho mbɔsaka diɛsɛ diaso di’olimu di’oyoyo oko diaaso diakokaso ngɛnangɛna lo tena dia wolo. Sho mɛnaka dia ekɔ tshondo ya wahɔ dia Jehowa nkamba la so oyadi dihole diakɔna tshɛ diokambɛso. Sho koka mbuta l’otema ɔtɔi ɔnɛ tambɔtshɔkwama efula.” Kaanga mbele aha sho tshɛ mbele l’akoka wa nsala etshikitanu wa ngasɔ, onde hatokoke mbokoya yimba ya ndjahombia y’anangɛso l’akadiyɛso asɔ waketawɔ dia mbetsha wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo? (Is. 6:8) Jehowa okotshɔkɔlaka nshi tshɛ wanɛ wɔsa la nɛmɔ diɛsɛ diele la wɔ dia nkamba kaamɛ lande oyadi olimu akɔna tshɛ.

TƆNGƐNANGƐNAKE LA DIƐSƐ DIELE LA SO DIA NKAMBA KAAMƐ LA JEHOWA

16. a) Kakɔna katɔlɔmba Ngalatiya 6:4 dia sho nsala? b) Naa diɛsɛ dioleki woke diakoka onto tshɛ nkondja?

16 Mbala efula, anto wele keema kokele ndjaɛdikaka l’anto akina, koko Bible tɔlɔmbaka dia sho mbika washo lo kɛnɛ keso l’akoka wa nsala. (Adia Ngalatiya 6:4.) Efula ka l’atei aso bu l’ɛkɛndɛ wa laande l’okongamelo. Ndo nto, aha anto tshɛ mbakoka monga ambatshi mboka, waa misiɔnɛrɛ kana ase nkumbo ka Bɛtɛlɛ. Ɔsɔ mɛtɛ ekɔ waɛsɛ w’amɛna efula. Koko hatohombe mbohɛ ɔnɛ diɛsɛ dioleki woke diakoka onto tshɛ la l’atei aso monga la diɔ ele nkoma okambi kaamɛ la Jehowa lo ntshimbo y’esambishelo. Ɔsɔ ekɔ diɛsɛ diahombaso mbɔsaka la nɛmɔ.

17. Kakɔna kayotetemalaka salema edja tshɛ kakatasɛnɛ lo andja waki Satana, ndo lande na kahatahombe ndeka nkɔmɔ?

17 Edja tshɛ kakatatetemala nsɛna lo andja waki Satana ɔnɛ, akoka aso wa ndjasha efula l’olimu waki Jehowa koka monga l’elelo. Sho mbeyaka mpomba akoka wa nkotsha ehomba wa lo nkumbo, ntata hemɔ kana akambo akina tokomɛ lo lɔsɛnɔ. Koko awui asɔ hawohombe tɔtɛwɔla amboleka. Wɛ hahombe mɔnyɔla akoka ayɛ wa nkamba kaamɛ la Nzambi lo nsambisha lokombo lande ndo mbeyanya Diolelo diande lo diaaso tshɛ diakondjayɛ. Kɛnɛ koleki tshɛ ohomba ele, wɛ ekɔ lo nkamba kaamɛ la Nzambi lo ndjela akoka ayɛ ndo wɛ ekɔ lo mbɔlɔmba dia nde ntshɔkɔla ananyɔ wele l’akoka wa nsala kɛnɛ keyɛ bu l’akoka wa nsala. Eya dia onto tshɛ latombola lokombo laki Nzambi ekɔ la nɛmɔ lo washo ande.

18. Kakɔna kahombaso mbetsha l’ɔkɔngɔ, ndo lande na?

18 Kaanga mbeso anto wele keema kokele, Jehowa nangaka nkamba la so oko ekambi kaamɛ la nde. Diakɔ diele, sho mbɔsaka la nɛmɔ diɛsɛ diele la so dia nkamba kaamɛ la Nzambi l’etena k’ekomelo kɛnɛ. Ɔnkɔnɛ, sho pombaka mbetsha wahɔ aso hita l’ɔkɔngɔ teya dia l’andja w’oyoyo Jehowa ayosala dia sho ngɛnangɛnaka la “lɔsɛnɔ la pondjo,” lɛnɛ ayototonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la wɔladi.—1 Tim. 6:18, 19.

Onde wɛ mbɔsaka la nɛmɔ diɛsɛ diele la yɛ dia kambɛ Jehowa? (Enda odingɔ 16-18)

19. Kakɔna katolakiya Jehowa lo nshi yayaye?

19 Oko wayaso suke la mbɔtɔ l’andja w’oyoyo, ekɔ ohomba sho nkana yimba la kɛnɛ kakatɛ Mɔsɛ ase Isariyɛlɛ yema tshitshɛ la ntondo ka vɔ mbɔtɔ lo Nkɛtɛ ya daka ate: “[Jehowa, Nzambi k]anyu, ayunyongonya otekoya lu elimu tshe w’anya anyu.” (Euh. 30:9) L’ɔkɔngɔ wa ta dia Armangɛdɔna, wanɛ tshɛ wakamba kaamɛ la Nzambi wayokita nkɛtɛ yakandalake. Oma laasɔ, tayokondja olimu w’oyoyo wa mbetɛ nkɛtɛ kɛnɛ paradiso ka dimɛna efula.