Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Tokake Jehowa losaka ko tayɔtshɔkwama

Tokake Jehowa losaka ko tayɔtshɔkwama

“Nyukaki [Jehowa] lusaka, ne dia ndi eli ololo.”—OSAM. 106:1.

1. Lande na kakokaso mbokaka Jehowa losaka?

JEHOWA lele Ombishi wa “woshasha tshɛ w’ɔlɔlɔ ndo wa kokele” mbakokaso mbokaka losaka. (Jak. 1:17) Oko wende Olami w’ɛkɔkɔ wa ngandji, nde kotshaka ehomba aso wa lo demba ndo wa lo nyuma. (Osam. 23:1-3) Jehowa mbele “eshamelu kasu la wulu asu,” djekoleko lo tena dieso l’ekakatanu. (Osam. 46:1) Lo mɛtɛ, tekɔ la ɛkɔkɔ efula wa mbuta l’otema ɔtɔi oko wakate omembi w’esambo lakafunde ate: “Nyukaki [Jehowa] lusaka, ne dia ndi eli ololo, ngandji kandi ka shikaa katuyalaka pundju.”—Osam. 106:1.

Divɛsa diaso dia lo ɔnɔnyi wa 2015: “Nyukaki [Jehowa] lusaka, ne dia ndi eli ololo.”—Osambu 106:1

2, 3. a) Waale akɔna wakoka monga naka sho nshisha lowando lo kɛnɛ tshɛ katosha Jehowa? b) Ambola akɔna wayangaso nsɛdingola lo sawo nɛ?

2 Lande na kele ekɔ ohomba sho mbidjaka yimba lo kɛnɛ kendana la mbokaka Jehowa losaka? Oko wakadiatatami, anto wa lo nshi y’ekomelo nyɛ wamboleka monga akanga wa lɔhɛndɛ. (2 Tim. 3:2) Anto efula bu la lowando lo kɛnɛ tshɛ kawasha Jehowa. Lam’ele vɔ sɛngiyamaka l’awui w’okanda wa lo andja ɔnɛ ndo piblisite yawɔ, miliyɔ y’anto salaka la wolo dia nyomoleka nkondja lo dihole dia ngɛnangɛna la kɛnɛ kele lawɔ. Sho lawɔ koka ndjonga la yimba ya lɔhɛndɛ shɔ. L’ɛnyɛlɔ k’ase Isariyɛlɛ wa lo nshi y’edjedja, sho koka ndjokoma ko taya bu la lowando, ndjonga la lɔhɛndɛ ndo ndjoshisha lowando lo diɔtɔnganelo di’oshinga wolo diasaso la Jehowa ndo ɛtshɔkɔ wakatakondja oma le nde.—Osam. 106:7, 11-13.

3 Tɔsɛdingole nto kɛnɛ kakoka ntomba etena kahomanaso la ehemba. Lo tena dia ngasɔ, sho koka nkɔmɔ esadi eto ndo minya yimba lo ɛtshɔkɔ wakondjaso. (Osam. 116:3) Ko ngande wakokaso monga la otema wa lowando ndo mbolama? Kakɔna kayotokimanyiya dia sho mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ oyadi etena kahomanaso la ehemba wa wolo? Tayanga nsɛdingola ambola asɔ.

‘JEHOWA LE, ANDE AKAMBO EFULA WAKAYASALE’

4. Ngande wakokaso nama otema wa lowando?

4 Naka sho nangaka monga la otema wa lowando ndo mbolama, kete sho pombaka mbeyaka ndo kanaka yimba la ɛtshɔkɔ watosha Jehowa ndo sɛdingolaka la yambalo tshɛ etsha ande wa la ngandji ka kɔlamelo. Etena kakasale omembi w’esambo ngasɔ, nde aki la diambo di’efula lo menda kɛnɛ tshɛ kakosalɛ Jehowa.—Adia Esambu 40:5; 107:43.

5. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma le ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ lo kɛnɛ kendana la monga la lowando?

5 Sho koka nkondja wetshelo efula oma le ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ lo kɛnɛ kendana la monga la lowando. Nde akakanaka yimba lo ɛtshɔkɔ wakandakondjaka ndo mbala efula nde akakaloyaka Jehowa losaka omaka tshina di’otema. Pɔɔlɔ akeyaka dia nde akikɔ “ɔtɛnganyi, osoyanyi ndo ɔsɛndji.” Koko nde akakaloyaka losaka nɛ dia kaanga mbakinde otshi wa pɛkato ntondo, Nzambi la Yeso wakawoke nkɛtshi ko wakawosha diɛsɛ dia nkamba olimu w’esambishelo. (Adia 1 Timote 1:12-14.) Ndo nto, Pɔɔlɔ akandolaka efula asekande Akristo ndo mbala efula nde akokaka Jehowa losaka lo waonga awɔ w’ɛlɔlɔ ndo l’olimu awɔ wa la kɔlamelo. (Flpɛ. 1:3-5, 7; 1 Tɛs. 1:2, 3) Etena kakinde la ntondo k’ekakatanu, Pɔɔlɔ akokaka Jehowa losaka aha la ntshimbatshimba lo woho wakosukɛka anango wa lo nyuma. (Ets. 28:15; 2 Kɔr. 7:5-7) Diakɔ diele, keema dui dia diambo lo woho wakafundɛ Pɔɔlɔ asekande Akristo lo mbakeketsha ɔnɛ: “Nyɛnya dia nyekɔ la lowando . . . , [nyokeketshane] onto la wonyande la esambo wa ntombola Nzambi ndo la nkembo ya lo nyuma, nyembɛ Jehowa esambo lo etema anyu la lowando tshɛ.”—Kɔl. 3:15-17.

OKANELO WA YIMBA NDO DƆMBƐLƆ TOKIMANYIYAKA DIA MBOKAKA LOSAKA

6. Lo dui diakɔna shikaa dieyɛ la lowando le Jehowa?

6 Ngande wakokaso mbokoya ɛnyɛlɔ ka dimɛna kaki ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ lo mongaka la lowando ndo likɛnɛmɔlaka? L’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ, ekɔ ohomba sho kanaka yimba lo kɛnɛ kambotosalɛka Jehowa. (Osam. 116:12) Ngande wayoyokadimola naka vɔ kombola ɔnɛ ‘naa ɛtshɔkɔ w’oma le Jehowa weyɛ la lowando lɔkɔ?’ Onde wɛ ayota ndo diɔtɔnganelo di’oshinga wolo diasayɛ la Jehowa? Kana woho wadimanyiyamayɛ pɛkato l’ɔtɛ weyɛ la mbetawɔ l’oshinga w’etshungwelo waki Kristo? Onde wɛ ayoshila nkombo y’anangɛso l’akadiyɛso wakatshikala layɛ kaamɛ lo ntena di’ehemba wa wolo? Lo mɛtɛ, wɛ ayoshila ndo lokombo l’olonganyi ayɛ wa ngandji kana anayɛ. Naka wɛ mbɔsaka etena ka kanaka yimba lo ɛtshɔkɔ wa diambo w’oma le Jehowa Shɛso ka ngandji, kete dui sɔ diayolodia otema ayɛ la lowando ndo diayokotshutshuya dia wɛ mbookaka losaka lushi tshɛ.—Adia Osambu 92:1, 2.

7. a) Lande na kahombaso salaka alɔmbɛlɔ wa eokelo ka losaka? b) Wahɔ akɔna wayotokondja lo mɛnya lowando laso lo alɔmbɛlɔ?

7 Naka sho namaka lo timba ndo l’etema ɛtshɔkɔ wakondjaso, kete tayonga suke dia nɔmba Jehowa ndo mbookaka losaka. (Osam. 95:2; 100:4, 5) Anto efula mbɔsaka dɔmbɛlɔ oko diaaso dia nɔmba Nzambi diangɔ. Koko sho mbeyaka dia Jehowa ngɛnangɛnaka etena kokaloyaso losaka lo kɛnɛ kele laso. Bible kekɔ la bɛnyɛlɔ efula di’alɔmbɛlɔ wakasalema oma k’ɛse otema ɛnyɛlɔ, alɔmbɛlɔ wakasale Hana ndo Hɛzɛkiya. (1 Sam. 2:1-10; Is. 38:9-20) Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tokoya bɛnyɛlɔ di’ekambi waki Nzambi wa kɔlamelo ɛsɔ wakɛnya yimba ya lowando. Etena kasalaso dɔmbɛlɔ, ekɔ ohomba mbishaka Jehowa losaka lo ɛtshɔkɔ wakatakondja. (1 Tɛs. 5:17, 18) Ekɔ ɛtshɔkɔ efula waya lo nsala dui sɔ. Naka sho nsala ngasɔ kete lonyuma laso layohama, ngandji kokaso Jehowa kayofula ndo tayoleka ndjasukanya lande.—Jak. 4:8.

Naa ɛtshɔkɔ w’oma le Jehowa weyɛ la lowando lɔkɔ? (Enda odingɔ 6, 7)

8. Kakɔna kakoka ndjotokonya dia sho ndjoshisha lowando lele laso lo kɛnɛ tshɛ kakatosalɛ Jehowa?

8 Lande na kahombaso nsɛna diaha sho nshisha lowando lo ɛlɔlɔ wa Jehowa? Sho pombaka nsala ngasɔ nɛ dia takahowɔ yimba ya lɔhɛndɛ. Ɛnyɛlɔ, ambutshi aso wa ntondo, mbuta ate Adama la Eva wakikɔ lo ekambɔ ka dimɛna lo paradiso. Ehomba awɔ tshɛ wakakotshamaka ndo vɔ waki la elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo lo wɔladi. (Etat. 1:28) Koko vɔ komonga la lowando lo ɛtshɔkɔ waki lawɔ. La lokaki tshɛ, vɔ wakakombola nyomokondja diangɔ dikina nto. Etombelo waki la dui sɔ ele, vɔ wakayoshisha oseka ɛngɔ tshɛ. (Etat. 3:6, 7, 17-19) Oko wodingamiso l’anto wa l’andja ɔnɛ wele bu la lowando, sho lawɔ koka ndjoshisha lowando lo kɛnɛ tshɛ kakatosalɛ Jehowa. Sho koka ndjotatɛ mbɔsa diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa oko ɛngɔ k’anyanya. Sho mbeyaka ndjoshisha lowando laso lo diɛsɛ diele laso dia monga lo nkumbo k’onto l’ɔnango ka l’andja w’otondo. Sho mbeyaka ndjoyatambiya tshavu lo akambo wa l’andja ɔnɛ wayanga mbeta keema edja. (1 Jni. 2:15-17) Dia sho mbewɔ dui dia kɔlɔ dia ngasɔ, sho pombaka kanaka yimba lo ɛtshɔkɔ wele laso ndo kaloyaka Jehowa losaka mbala la mbala lo diɛsɛ diele laso dia monga ekambi ande.—Adia Osambu 27:4.

ETENA KESO LA NTONDO K’EHEMBA

9. Etena kahomanaso la ehemba wa wolo, lande na kahombaso kanaka yimba lo ɛtshɔkɔ wele laso?

9 Naka sho monga l’otema wa lowando, kete dui sɔ koka tokimanyiya dia sho ndɔshana la ehemba wa wolo. Sho mbeyaka ndjɔkɔmɔ naka tambohomana la tena dia wolo dia lo lɔsɛnɔ la shashimoya. Ɛnyɛlɔ etena kashisha olonganyi aso kɔlamelo, etena kandama ɔmɔtshi la hemɔ ka wolo, nyɔi ka lakiso la ngandji kana etena kadiɛnɛso la etombelo wa kɔlɔ w’oma lo mpokoso yaya oma lo diangɔ diakatongama. Lo tena dia ngasɔ, tayokeketshama naka sho kanaka yimba lo ɛtshɔkɔ wele laso. Tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ di’akambo wakakomɛ anto amɔtshi.

10. Wahɔ akɔna wakakondja Irina lo mbadiaka ɛtshɔkɔ wakondjande?

10 Irina *, lele ombatshi mboka wa pondjo lo Amerique du nord akatshukana la ekumanyi kɛmɔtshi kakayoshishaka kɔlamelo ko mbonya yimba nde l’ana tshɛ. Kakɔna kakakimanyiya Irina dia nde ntetemala kambɛ Jehowa la kɔlamelo? Nde mbutaka ate: “Lekɔ la lowando le Jehowa lo woho wankokɛnde. Lam’ele lushi tshɛ dimi mbadiaka ɛtshɔkɔ wakondjami, dimi mɛnaka dia ekɔ diɛsɛ dia mbeyama ndo nangema oma le Jehowa ɔnɛ lele Okokedi ndo Shɛso lele l’olongo. Dimi mbeyaka dia nde hankalɛki pondjo.” Kaanga mbele Irina akatenyanya tena dia wolo lo lɔsɛnɔ, ɔngɛnɔngɛnɔ ande wekɔ lo ntetemala mbokimanyiya ndo nde ekɔ kiɔkɔ y’ekeketshelo le anto akina.

11. Kakɔna kakakimanyiya Kyung-sook dia nde ndɔshana la hemɔ kaki lande?

11 Kyung-sook, ladjasɛ lo Asie akakambe olimu w’ombatshi mboka nde la omɛnde l’edja kolekanyi ɛnɔnyi 20. La shashimoya, wakatowoshola la kansɛrɛ ka lo asasa kaya edja efula ndo wakawotɛ ɔnɛ ambootshikalɛ oma lo ngɔndɔ shato polo lo shamalo ya nde nsɛna. Kaanga mbakawatenyanya tena dia wolo nde la omɛnde ndo mbakawahomana la ekakatanu wa weke ndo wa totshitshɛ, vɔ koshisha elongamelo ɔnɛ wayonga la yonge ya dimɛna. Nde mbutaka ate: “Hemɔ kakampeke wolo efula, lakoke dia handjoyaoka oko onto ndo lakandama la wɔma w’efula.” Kakɔna kakakimanyiya Kyung-sook dia nde ndɔshana la ehemba wa ngasɔ? Nde mbutaka ate: “Otsho tshɛ la ntondo ka dimi ntshɔ tolala lakatshɔka lo tshuku dia luudu ko dimi tɔlɔmba la dui dia wolo lo akambo atanu wakamongi la lowando lushi longo. Oma laasɔ lakayaokaka dia lambokeketshama ndo dui sɔ diakantshutshuyaka dia mboka Jehowa ngandji.” Wahɔ akɔna wakakondja Kyung-sook oma lo alɔmbɛlɔ wakandasalaka l’otsho asɔ? Nde mbutaka ate: “Dui sɔ diakankimanyiya dia dimi nshikikɛ dia Jehowa ekɔ lo tosukɛ lo tena dia wolo ndo ɛtshɔkɔ wakondjaso ndeka ehemba wahomana laso la fwa.”

Nde la John y’ɔnango lakahande, (Enda odingɔ 13)

12. Kakɔna kakakimanyiya Jason dia nde ntana ekeketshelo l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka wadɛnde?

12 Jason lakamba lo Bɛtɛlɛ kɛmɔtshi ka lo Afrikɛ akakambe olimu wa lo tena tshɛ l’edja kolekanyi ɛnɔnyi 30. Nde mbutaka ate: “Ambeta ɛnɔnyi esambele wamomovusha wadɛmi ndo haleye lushi layoshila kandji kele lami. Dimi mongaka la paa efula l’asolo etena kohɔmi woho wakandalɔshanaka la hemɔ ka kansɛrɛ.” Kakɔna kakakimanyiya Jason dia nde ndɔshana la ekakatanu ɛsɔ? Nde mbutaka ate: “Lushi lɔmɔtshi, lakohɔka etena k’ɔngɛnɔngɛnɔ kakatetsha dimi la wadɛmi kaamɛ ko lakoke Jehowa losaka lo dɔmbɛlɔ lo woho wakamohɔ dui sɔ. Lakakeketshama ndo oma laasɔ, lakatatɛ mbisha Jehowa losaka mbala la mbala lo tena di’ɛngɛnɔngɛnɔ diohɔmi. Lowando mbakankimanyiya dia dimi ntshikitanya ɛnɛlɔ kami k’akambo. Polo ndo nshi nyɛ, lekɔ la kandji lo woho wakamashisha wadɛmi, koko etena kokami Jehowa losaka lo woho wakimi la womoto a lokombo ndo lo diɛsɛ diaki lami dia mbokambɛ kaamɛ la onto lakawokaka ngandji efula, dui sɔ akalɔngɔsɔla ɛnɛlɔ kami k’akambo.”

“Lekɔ la lowando efula nɛ dia Jehowa mbele Nzambi kami.”—Sheryl

13. Kakɔna kakakimanyiya Sheryl dia nde mbikikɛ nyɔi k’ase nkumbo kande suke la tshɛ?

13 Etena kakafufe lɔpɛpɛ la wolo lelɛwɔ supertyphon Haiyan la Philippines lo 2013, Sheryl laki la ɛnɔnyi 13 l’etena kɛsɔ akashisha suke la ɛngɔ kande tshɛ. Nde mbutaka ate: “Lakashisha luudu ndo lakashisha suke l’ase nkumbo kami tshɛ.” She, nyango ndo anango asato wakavu la lɔpɛpɛ lɔsɔ. Kakɔna kakakimanyiya Sheryl dia nde mbikikɛ dui sɔ aha la nkɔmɔ amboleka? Nde aki la otema wa lowando ndo akeyaka ɛtshɔkɔ wakandakondja. Nde kotshaka ate: “Lakɛnaka woho wakayaka anangɛso l’akadiyɛso la diangɔ ndo la ekeketshelo dia ndjosha wanɛ waki lo dihombo. Lakeyaka di’anangɛso wa l’andja w’otondo wakasalaka alɔmbɛlɔ lo dikambo diami.” Nde kotshaka ate: “Lekɔ la lowando efula nɛ dia Jehowa mbele Nzambi kami. Nde okotoshaka kɛnɛ kele laso ohomba.” Lo mɛtɛ, naka sho monga la lowando lo ɛtshɔkɔ wele laso, kete hatotoleka nkɔmɔ. Monga la otema wa lowando tokimanyiyaka dia sho ntshikala nge oyadi tena dia wolo diakɔna diakoka tokomɛ.—Ɛf. 5:20; adia Filipɛ 4:6, 7

“DIMI LAYONGENANGENA LE [JEHOWA]”

14. Elongamelo kakɔna ka shikaa kele laso? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.)

14 Ɔkɔndɔ mɛnyaka dia ekambi waki Jehowa wokongaka la lowando lo ɛtshɔkɔ wakondjawɔ. Ɛnyɛlɔ, l’ɔkɔngɔ wa vɔ ntshungɔ oma le Farawɔ l’alembe ande lo Ndjale ka Bela, ase Isariyɛlɛ wakɛnya ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ lo memba esambo wa lotombo ndo lo mboka Jehowa losaka. (Etum. 15:1-21) Ɛlɔ kɛnɛ, l’atei wa ɛtshɔkɔ wakongɛso mbele ndo elongamelo ka shikaa kele laso k’ɔnɛ tayotshungɔ oma lo ɛngɔ tshɛ kakoka tosha paa ndo lɔkɔnyɔ. (Osam. 37:9-11; Is. 25:8; 33:24) Ohokanyiya woho wayotoyaoka etena kayolanya Jehowa atunyi ande tshɛ ndo kayondotɔtshiya lo andja w’oyoyo wa wɔladi ndo wa losembwe. Ɔsɔ mɛtɛ ayonga lushi la mboka losaka.—Ɛny. 20:1-3; 21:3, 4

15. Kakɔna kamboyoyashikikɛ dia nsala lo 2015?

15 Tayokondja ɛtshɔkɔ wa lo nyuma waheyama mbadia oma le Jehowa lo ɔnɔnyi ɔnɛ wa 2015. Ekɔ mɛtɛ dia sho koka mpomana la ehemba ɛmɔtshi. Koko oyadi kɛnɛ tshɛ kakoka tokomɛ, sho mbeyaka dia Jehowa hatokalɛki pondjo. (Euh. 31:8; Osam. 9:9, 10) Nde ayotetemala tosha kɛnɛ tshɛ keso l’ohomba dia sho mbokambɛ la kɔlamelo. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ sho tshɛ toyashikikɛ dia ntetemala monga la yimba yele oko nyɛ yaki la ɔprɔfɛta Habakuka lakate ate: “Kuyanga etamba wa fingu hawutundja alembo, kana elua ndjala l’ekodi wa vinyo, kuyanga ekambelu ka mbeli huluwana, dikambo hadiutundja mbu ya nde ntu; kuyanga ekoko wayutundjama uma lu lukumbu, la ngombe huyala ntu l’ekutu. Dimi layongenangena le [Jehowa], layongenangena utamanya le [Nzambi k]a panda kami.” (Hab. 3:17, 18) Diakɔ diele, lo ɔnɔnyi ɔnɛ, nyɛsɔ sho tshɛ tɛnya ɔngɛnɔngɛnɔ aso lo ɛtshɔkɔ wakondjaso ndo toyele ɛtɛkɛta watanema lo divɛsa diaso di’ɔnɔnyi wa 2015 wata ɔnɛ: “Nyukaki [Jehowa] lusaka, ne dia ndi eli ololo.”—Osam. 106:1.

^ od. 10 Nkombo mɔtshi ya lo sawo nɛ yakatshikitanyema.