Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Wakayakimɔ la lolango dia tokimanyiya la Russie

Wakayakimɔ la lolango dia tokimanyiya la Russie

LO 1991, Ɛmɛnyi wa Jehowa wa la Russie wakangɛnangɛna efula etena kakawakondja lotshungɔ la nkamba olimu awɔ wakasekɛma edja efula ndo waketawɔma le lɛɛta. L’etena kɛsɔ, anto angana ato mbakakoke nkanyiya dia lofulo l’Ɛmɛnyi wa Jehowa laki anto oko 170 000 layolodiama lo dikumi ɛlɔ kɛnɛ! L’atei w’apandjudi wa Diolelo wakakambe wolo mbaki ndo Ɛmɛnyi wa Jehowa w’oma lo wedja ekina wakonɔ la Russie dia ndjosha lonya l’olimu wa dinela dia lo nyuma. (Mat. 9:37, 38) Nyɛsɔ tɔsɛdingole kɛnɛ kakasale amɔtshi l’atei awɔ.

ANANGƐSO WAYAKIMƆ LA LOLANGO KIMANYIYAKA DIA NKEKETSHA TSHUMANELO

Ɔnɔnyi wakawakondja lotshungɔ la nsambisha lo sɛkɛ la Russie, Matthew laki la ɛnɔnyi 28 akonɔ oma la Grande-Bretagne. Lo losanganya lɔmɔtshi la woke lakasalema ɔnɔnyi akɔ, sawo dimɔtshi diakatɔtɔmiya dia tshumanelo dia lo ɛstɛ ka l’Erɔpɛ di’ekɔ l’ohomba w’ekimanyielo. Ɔtɛkɛtshi akashile ɛnyɛlɔ k’etshumanelo ka la Saint-Pétersbourg, la Russie kaki paka la okambi wakimanyiya ɔtɔi oto ndo ndooko ekumanyi. Koko, apandjudi wakalɔmbɔlaka ambeki wa Bible nkama! Matthew mbutaka ate: “L’ɔkɔngɔ wa sawo sɔ, lakakane yimba dikambo di’ase Russie, ko lakalɔmbɛ Jehowa djekoleko dikambo dia nsaki kaki la mi ka monɔ lɛkɔ.” Nde akombe yema ya falanga, akasondja diangɔ efula diaki la nde ndo akonɔ otsha la Russie lo 1992. Ngande wakateta awui lɛkɔ?

Matthew

Matthew mbutaka ate: “Ɔtɛkɛta aki tshondo y’okakatanu. Dimi komonga l’akoka wa nkɛtshanya akambo wa lo nyuma l’anto.” Okakatanu okina aki wa ntana dihole dia mbidjasɛ. “Handjeya lofulo la mbala yakamonɔka oma lo luudu lɔmɔtshi otsha lo lokina l’ɔkɔngɔ wa ntshikala nshi ngana tsho.” Kaanga mbaki wekamu ɛsɔ tshɛ, Matthew mbutaka ate: “Monɔ otsha la Russie aki yɛdikɔ yakaleke dimɛna yakamɔshi.” Nde kotshaka ate: “Lo nkamba lanɛ, lambeka dia ndeka ndjaɛkɛ le Jehowa ndo lambɛna ɛlɔmbwɛlɔ kande lo toho efula.” L’ɔkɔngɔ diko, Matthew akayɔsɔnama oko ekumanyi ndo ombatshi mboka wa laande ndo kakianɛ nde okamba lo filialɛ kele suke la Saint-Pétersbourg.

Lo 1999, Hiroo akalongola dipɔlɔmɛ lo Kalasa k’olowanyelo w’ekambi la Japon ele la 25, ko ombetsha awɔ ɔmɔtshi akookeketsha dia tokamba lo wodja okina. Hiroo akoke dia wekɔ l’ohomba efula w’ekimanyielo la Russie ko nde akatatɛ mbeka ɔtɛkɛta wa lɛkɔ. Nde akasale dui dikina nto. Nde mbutaka ate: “Lakatshu ntondo la Russie ngɔndɔ shamalo. Lam’ele tshitshi kaki efula lɛkɔ, lakatshu lo Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi dia tenda kana layekesanɛ la tshitshi.” L’ɔkɔngɔ wa nde tohokamɛ tshitshi kakɔ, nde akakalola la Japon ndo akatotatɛ nsɛna lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ dia momba yema ya dikuta dia nkalola la Russie lo pondjo.

Hiroo nde la Svetlana

Aya ɛnɔnyi 12 wadjasɛ Hiroo la Russie ndo nde ambokamba lo tshumanelo efula. L’etena kɛsɔ, nde aki tshɔi y’ekumanyi yakakokɛka apandjudi ndekana 100. L’etshumanelo kɛmɔtshi, lomingu tshɛ nde akashaka asawo efula wa lo Losanganya l’olimu, nde akalɔmbɔlaka Kalasa k’olimu wa teokrasi, Wekelo wa Tshoto y’Etangelo, ndo l’ahole atanu wotshikitanyi Wekelo wa dibuku. Nde akasalaka nto wembwelo efula w’ɛkɔkɔ. Etena kakaloyande washo l’ɛnɔnyi ɛsɔ, Hiroo mbutaka ate: “Laki l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula dia monga l’akoka wa nkimanyiya anangɛso l’akadiyɛso dia vɔ monga nge lo nyuma.” Ngande wele nkamba lɛnɛ ewɔ l’ohomba efula w’ekimanyielo ekɔ la shɛngiya le nde? Nde mbutaka ate: “La ntondo ka dimi monɔ la Russie, laki ekumanyi ndo ombatshi mboka, koko lamboshihodia dia lamboyoleka monga la yoho ya diɔtɔnganelo kina la Jehowa l’ɔkɔngɔ wa dimi ndja lanɛ. Lamboyeka woho wa ndeka ndjaɛkɛ le Jehowa lo toho tami tshɛ ta lo lɔsɛnɔ.” Lo 2005, Hiroo akayotshuka Svetlana, ndo vɔ wekɔ lo ntetemala nkamba oko ambatshi mboka kaamɛ.

Michael nde la Olga la Marina nde la Matthew

Matthew laki l’ɛnɔnyi 34 ndo ɔnango Michael laki l’ɛnɔnyi 28, wakaye oma la Canada. Vɔ wakatshu tembola ase Russie ko wakambiyama dia mɛna woho wakayaka anto efula lo nsanganya, koko anangɛso angana ato mbaki l’akoka wa nɔmbɔla nsanganya. Matthew mbutaka ate: “L’etshumanelo kakamatshu, anto 200 mbakɔtɔka nsanganya, koko ekumanyi ɔtɔi k’opalanga ndo okambi wakimanyiya ɔtɔi w’ɔlɔngɔlɔngɔ mbakalɔmbɔlaka nsanganya tshɛ. Lam’akamɛnyi dui sɔ, lakonge la nsaki ka monɔ lɛkɔ dia tokimanyiya anangɛso asɔ.” Nde akonɔ la Russie lo 2002.

Ɛnɔnyi ɛnɛi l’ɔkɔngɔ, Michael akonɔ la Russie ndo kombet’edja, nde akɛnyi di’ohomba w’anangɛso weke efula. Oko wakinde okambi wakimanyiya, wakawosha ɔkɛndɛ wa kambaka lo owadi, okahanyelo w’ekanda ndo wa bɛtshi dia nkɛtɛ. Wakawɔlɔmbɛ nto dia nkamba olimu watosalaka sekeletɛlɛ ka l’etshumanelo, mbishaka asawo wa lo sɛkɛ, mbishaka lonya l’okongelo wa nsanganya ya weke ndo lo wokelo wa Mbalasa ya Diolelo. Lo mɛtɛ, polo ndo ɛlɔ kɛnɛ weeke l’ohomba efula w’ekimanyielo lo tshumanelo. Kaanga mbele mɛmba ɛkɛndɛ efula bu dui dia tshitshɛ, Michael lokamba ɛlɔ kɛnɛ oko ekumanyi mbutaka ate: “Nkimanyiya anangɛso mbishakami ɔngɛnɔngɛnɔ efula. Ɔsɔ ekɔ yoho yoleki dimɛna ya nkamba la lɔsɛnɔ lami!”

Matthew akayotshuka Marina, ndo Michael akayotshuka Olga. Vɔ akɔ ahende la wadɛwɔ ndo anto akina efula wakayakimɔ la lolango wekɔ lo ntetemala nkimanyiya dia tshumanelo mpama.

AKADIYƐSO WELE L’OHETOHETO MBISHAKA LONYA L’OLIMU WA DINELA

Tatyana

Lo 1994, etena kaki kadiyɛso Tatyana l’ɛnɔnyi 16, ambatshi mboka wa laande asamalo wakaye oma la République Tchèque, Pologne, ndo Slovaquie dia ndjokamba l’etshumanelo kawɔ la Ukraine. Nde mbaohɔka la ngandji tshɛ ɔnɛ: “Vɔ waki ambatshi mboka waki l’ohetoheto, la ngandji, wakadjaka anto lo demba ndo wakeyaka Bible dimɛna.” Nde akɛnyi woho wakatshɔkɔla Jehowa yimba yawɔ ya ndjahombia ndo nde akayota ate, ‘dimi nangaka monga oko vɔ.’

Oko wakandakeketshama oma l’ɛnyɛlɔ k’ambatshi mboka, lo nshi ya vakashi, Tatyana akayotatɛ ntshɔ lo bɛtshi dia nkɛtɛ di’etale dia la Ukraine ndo Bélarus lɛnɛ aki Ɛmɛnyi wa Jehowa watasambishaka. Nde akangɛnangɛnaka otshwelo ande dia tosambisha ko akayoyakongɛ dia mpamia olimu ande lo monɔ otsha la Russie. Nde akatshu ntondo lɛkɔ lo tshanda mɔtshi dia tenda kadiyɛso kɛmɔtshi kakonɔ lɛkɔ oma lo wodja okina ndo dia toyanga olimu wakoka ndjookimanyiya dia kambaka oko ombatshi mboka. L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, lo 2000, nde akayonɔ la Russie. Onde wonwelo ɔsɔ wakonge l’ekakatanu?

Tatyana mbutaka ate: “Lam’ele dimi komonga l’akuta efula wa monga la luudu lami hita, lakahombe futaka luudu lo lokombo l’anto akina. Yoho ya lɔsɛnɔ shɔ komonga wɔdu lemi. Aki tena dimɔtshi diakamakombolaka nkalola otsha la kaso. Koko, Jehowa akakimanyiyaka tena tshɛ dia mɛna wahɔ wakamakokaka nkondja lo ntetemala nkamba olimu ami.” Ɛlɔ kɛnɛ, Tatyana ekɔ lo nkamba oko misiɔnɛrɛ la Russie. Nde komiyaka ate: “Ɛnɔnyi tshɛ wakametsha lo wodja okina, akambisha diewo di’efula ndo lakakondja angɛnyi efula. Laadiko dia laasɔ, ɛnɔnyi ɛsɔ tshɛ wakakeketsha mbetawɔ kami.”

Masako

Masako lakaye oma la Japon, leke kodikotshaka ɛnɔnyi 50 l’ɛmɔtshi, akakombolaka edja efula dia nkamba oko misiɔnɛrɛ, koko ekakatanu wendana la yoonge wakawodjɛka wekamu. Etena kakayolowanaka yoonge ya kadiyɛso kɛsɔ yema, nde akayɔsa yɛdikɔ ya monɔ la Russie dia tosha lonya l’olimu wa dinela. Kaanga mbele aki okakatanu dia ntana dihole dia mbidjasɛ ndo olimu wa shikaa, nde akatatɛ mbetsha anto ɔtɛkɛta w’ase Japon ndo solanɛ mvudu dia mbokimanyiya dia nkamba olimu w’ombatshi mboka. Kakɔna kakawokimanyiya dia ntetemala l’olimu ande w’esambishelo?

Lo mbohɔ ɛnɔnyi ndekana 14 wakandakambe la Russie, Masako mbutaka ate: “Ɔngɛnɔngɛnɔ wakamakondja l’esambishelo mbifɛka ekakatanu tshɛ wakahomana la mi. Nsambisha l’ahole wewɔ l’ohomba efula w’apandjudi wa Diolelo mbishaka onto wolo ndo ɔngɛnɔngɛnɔ lo lɔsɛnɔ.” Kadiyɛso kɛsɔ kotshaka ɔnɛ: “Le mi, woho wambomokondja mbo ya ndɛ, ahɔndɔ ndo dihole dia ndala l’edja k’ɛnɔnyi efula, ekɔ tshondo ya dihindo diambosalɛ Jehowa nshi nyɛ.” Laadiko dia nkamba lɛnɛ ewɔ l’ohomba efula w’ekimanyielo la Russie, Masako akasha lonya l’olimu wa dinelo nto la Kirghizistan. Ndo nto, kadiyɛso kɛsɔ akakimanyiya elui wasala nsanganya lo Angɛlɛ, lo Chine, ndo lo Ouïgour. Shi nyɛ nde ekɔ lo nkamba oko ombatshi mboka la Saint-Pétersbourg.

NKUMBO SUKƐKA NDO KONDJAKA ƐTSHƆKƆ

Inga and Mikhail

L’ɔtɛ w’ekakatanu wendana l’ekondjelo, mbala efula nkumbo efula monɔka otsha lo wedja ekina dia toyanga lɔsɛnɔ. Koko, l’ɛnyɛlɔ ka Abrahama nde la Sara wa lo nshi y’edjedja, nkumbo mɔtshi monɔka lo wedja ekina dia mbesa eyango wa lo nyuma. (Etat. 12:1-9) Tende ɛnyɛlɔ kaki Mikhail nde la Inga, atshukanyi w’oma la Ukraine wakonɔ la Russie lo 2003. Kombet’edja vɔ wakatane anto wakatayangaka akambo wa mɛtɛ wa lo Bible.

Mikhail mbutaka ate: “Lushi lɔmɔtshi takatasambishaka lo dihole dimɔtshi di’ahatasambishaka Ɛmɛnyi wa Jehowa. Opalanga ɔmɔtshi akadihola lokuke ko akatombola ate: ‘Nyu nyekɔ lo tasambisha?’ Etena kakatakadimola shate eelo, nde akate ate: ‘Lakeyaka dia nyayoya lushi lɔmɔtshi. Ɛtɛkɛta wa Yeso hawokoke mbeta pa ko hawokotshami.’ Oma laasɔ, pami kakɔ akashile ɛtɛkɛta wa lo Mateo 24:14.” Mikhail kotshaka ate: “Lo ngelo kakɔ, takatotana olui ɔmɔtshi wa wamato wa l’ɔtɛmwɛlɔ wa Baptist, waki la mposa k’akambo wa mɛtɛ. Vɔ waki la dibuku Loseno la pondjo, ndo vɔ wakakambaka la diɔ dia mbeka Bible lo wikɛndɛ tshɛ. Takawakadimola ambola awɔ l’edja ka wenya efula wa tango, takembe esambo wa Diolelo kaamɛ la wɔ ndo takale yangɔ kaamɛ. Wembwelo ɔsɔ waki wembwelo ɔmɔtshi wakaleke dimɛna wahamohɛki.” Mikhail nde la Inga shikikɛka dia ntshɔ tokamba lɛnɛ ewɔ l’ohomba efula w’apandjudi wa Diolelo akawakimanyiya dia ndeka ndjasukanya la Jehowa, mfudia ngandji kokawɔ anto ndo nkondja ɛtshɔkɔ efula lo lɔsɛnɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, vɔ wekɔ lo nkamba olimu wa l’otshimbedi.

Oksana, Aleksey, ndo Yury

Lo 2007, Yury nde la Oksana, atshukanyi w’oma la Ukraine, weke kodikotshaka ɛnɔnyi 30 l’ɛmɔtshi nshi nyɛ ndo Aleksey ɔnawɔ la pami, laya l’ɛnɔnyi 13, wakatshu tembola Bɛtɛlɛ ka la Russie. Lɛkɔ, vɔ wakatɛna lo kartɛ ka Russie dia ekɔ bɛtshi dia nkɛtɛ efula dia weke diahatatomama onto dia tosambisha. Oksana mbutaka ate: “Kam’akatɛnyi kartɛ kɛsɔ, takayoleka nshihodia dia ohomba w’apandjudi wa Diolelo wekekɔ efula. Kɛsɔ akatokimanyiya dia nɔngɔswama lo yimba dia monɔ otsha la Russie.” Kakɔna kakawakimanyiya nto? Yury mbutaka ate: “Mbadia asawo w’oma l’ekanda aso, ɛnyɛlɔ sawo diata ɔnɛ: ‘Onde wɛ kokaka tosha lonya lo wodja okina?’ akatokimanyiya efula. * Takatshu dia tenda ngelo ya la Russie yakatɔlɔmbɛ Bɛtɛlɛ dia todjasɛ ndo dia toyanga luudu la olimu wa nkamba lɛkɔ.” Lo 2008, vɔ wakonɔ otsha la Russie.

Oma l’etatelo aki dui dia wolo dia ntana olimu ndo mbala efula vɔ wakononɔka oma lo luudu lɔnɛ otsha lo lokina. Yury mbutaka ate: “Mbala efula takalɔmbaka diaha sho nkɔmɔ ndo oma laasɔ takatetemala nkamba olimu w’esambishelo tendɛɛ le Jehowa dia nde tosukɛ. Sho mbohɔka woho wakatosukɛ Jehowa etena kakatetshaka wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo. Olimu ɔsɔ wakakeketsha nkumbo kaso.” (Mat. 6:22, 33) Ko ngande wele ntshɔ dia tokamba lɛnɛ ewɔ l’ohomba efula w’ekimanyielo akonge la shɛngiya le Aleksey? Oksana mbutaka ate: “Dui sɔ mbakaleke mbeetɛ onto l’oshika. Nde akayakimɔ le Jehowa ndo akabatizama ele l’ɛnɔnyi divwa. Menda woho wakiwɔ l’ohomba efula w’apandjudi wa Diolelo akootshutshuya dia nkamba oko ombatshi mboka wa tshanda lo nshi ya vakashi tshɛ. Tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula lo menda ngandji ndo ohetoheto wele la nde l’olimu w’esambishelo.” Ɛlɔ kɛnɛ, Yury nde la Oksana wokamba oko ambatshi mboka wa laande.

“LONYANGU ƆTƆI LELE LAMI”

Oko wele etombelo w’oma l’olimu w’ekambi wa dinela wambɛnama hwe, monɔ lo ahole akina dia mpamia olimu ayɛ kɔlɔmbaka dia wɛ ndjaɛkɛ tshɛ le Jehowa. Laadiko dia laasɔ, wanɛ wakamba lɛnɛ ewɔ l’ohomba efula w’ekimanyielo pomanaka l’ekakatanu lo bɛtshi diawɔ dia nkɛtɛ di’eyoyo, koko vɔ nkondjaka nto ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula waya oma lo mbewoya lokumu l’ɔlɔlɔ le anto wetawɔ losango la Diolelo. Onde wɛ hakoke ntshɔ dia tosha lonya l’otshumanyelo wa diangɔ dia dinelo lo dihole diekewɔ l’ohomba efula w’apandjudi wa Diolelo? Naka wɛ ambɔsa yɛdikɔ ya nsala dui sɔ, kete wɛ ayoyaoka esadi eto oko Yury, lakate lo dikambo dia yɛdikɔ yande ya tokamba lɛnɛ ewɔ l’ohomba efula w’ekimanyielo ate: “Lonyangu ɔtɔi lele lami ele woho wakimi kotatɛ olimu ɔsɔ kɔɔlɔmɔ.”

^ od. 20 Enda Tshoto y’Etangelo, Ngɔndɔ ka dikumi 15, 1999, lɛkɛ 23-27 lo Falase.