Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Jehowa ayokosukɛ

Jehowa ayokosukɛ

‘Jehowa ayowosukɛ lo mbeto kande k’ɔkɔnyi.’—OSAMBU 41:3.

ESAMBO: 23, 138

1, 2. Kakɔna kakasale Nzambi lo nshi yakafundamaka Bible, ndo kakɔna kakoka ndjambola anto amɔtshi ɛlɔ kɛnɛ etena kewɔ la hemɔ?

 NAKA wɛ ambotataka hemɔ ka wolo, kete ondo wɛ akayambola ɔnɛ: ‘Onde dimi layoka dimɛna?’ Kana mbeyaka monga ko ose nkumbo ɔmɔtshi kana ɔngɛnyi ayɛ ɔmɔtshi ekɔ la hemɔ ndo wɛ ekɔ lo ndjambola dia kana nde ayoka dimɛna nto. Ekɔ dimɛna wɛ nkombola dia wɛ la anto akina wokayɛ ngandji monga la yoonge ya dimɛna. Lo Bible, sho mbadiaka awui wendana la anto amɔtshi waki komonga la yoonge ya dimɛna ndo wakalangaka mbeya dia kana wakakoke nkɔnɔ. Ɛnyɛlɔ, nkumekanga Ahaziya k’ɔnaki Ahaba la Jezabɛlɛ, akayambolaka dia mbeya kana mpota kande kayɔkɔnɔ. Ndo l’ɔkɔngɔ diko, Bɛnɛ-Hadada, nkumekanga k’ase Suriya akayonga la hemɔ ndo akayambolaka dia kana nde ayɔkɔnɔ.—2 Khumi ya Dikanga 1:2; 8:7, 8.

2 Bible totɛka nto ɔnɛ lo nshi yakete, Jehowa akakɔnɔla lo tena dimɔtshi anto lo yoho ya dihindo ndo akakambe la amvutshi ande dia mbolola anto amɔtshi wakavu. (1 Khumi ya Dikanga 17:17-24; 2 Khumi ya Dikanga 4:17-20, 32-35) Ɛlɔ kɛnɛ, anto amɔtshi wele la hemɔ koka ndjambola dia kana Nzambi ayosala dui dimɔtshi dia mbaakimanyiya dia vɔ mboka dimɛna.

3-5. Kakɔna kakoka Jehowa nde la Yeso nsala, ndo ambola akɔna wayangaso nsɛdingola?

3 Jehowa ekɔ la wolo wa monga la shɛngiya lo yoonge y’anto. Nde akasha anto amɔtshi dilanya dia hemɔ, ɛnyɛlɔ oko Farawɔ ka lo nshi y’Abrahama ndo l’ɔkɔngɔ diko Miriyama ka kadiyɛnde la Mɔsɛ. (Etatelu 12:17; Walelu 12:9, 10; 2 Samuele 24:15) Ndo nde akasha ase Isariyɛlɛ dilanya dia ‘hemɔ ndo di’asui’ etena kakiwɔ komonga la kɔlamelo le nde. (Euhwelu k’Elembe 28:58-61) Ndo mbala nkina, Jehowa akakokɛ ekambi ande oma lo hemɔ. (Etumbelu 23:25; Euhwelu k’Elembe 7:15) Nde akakɔnɔla amɔtshi l’atei awɔ. Ɛnyɛlɔ, nde akakɔnɔla Jɔbɔ etena kakinde la hemɔ ka wolo ndo kakandakombola nyɔi.—Jobo 2:7; 3:11-13; 42:10, 16.

4 Tekɔ l’eshikikelo dia Jehowa ekɔ la wolo wa nkɔnɔla wanɛ wele la hemɔ. Yeso nde lawɔ koka nkɔnɔla hemɔ. Etena kakinde la nkɛtɛ, nde akakɔnɔla wanɛ waki la hemɔ yele oko sudi kana ekunyɛ. Nde akakɔnɔla akanga wa totshungu ndo wanɛ waki la hemɔ ka muyɛkɛ. (Adia Mateo 4:23, 24; Joani 9:1-7) Ahindo asɔ tokimanyiyaka dia sho nongamɛ l’asolo walomɔlomɔ akambo wa diambo wayosala Yeso l’andja w’oyoyo. L’etena kɛsɔ, ‘ndooko onto lodjashi lɛkɔ layota ate: Dimi lekɔ la hemɔ.’—Isaya 33:24.

5 Ko naka tekɔ la hemɔ ka wolo, onde sho koka nongamɛ dia Jehowa kana Yeso tɔkɔnɔla lo yoho ya dihindo nshi nyɛ? Ndo kakɔna kahombaso nkanyiya etena kasɔnaso yoho mɔtshi y’osakelo?

YAƐKƐ LE JEHOWA ETENA KEYƐ LA HEMƆ

6. Kakɔna kata Bible lo dikambo di’ahindo wakasalaka Akristo wa lo ntambe ka ntondo?

6 Lo ntambe ka ntondo, Jehowa akatshulwɛ Akristo amɔtshi nyuma kande k’ekila ndo akasha amɔtshi l’atei awɔ akoka wa nsala ahindo. (Etsha 3:2-7; 9:36-42) Ɛnyɛlɔ, vɔ wakakokaka nkɔnɔla anto ndo ntɛkɛta l’ɛtɛkɛta wotshikitanyi. (1 Kɔrɛtɔ 12:4-11) Koko l’ɔkɔngɔ diko, ahindo asɔ wakayokomɛ paka oko wakadite Bible. (1 Kɔrɛtɔ 13:8) Diakɔ diele ɛlɔ kɛnɛ, hatokoke nongamɛ dia Nzambi tɔkɔnɔla lo yoho ya dihindo sho la wanɛ wokaso ngandji.

Jehowa mbeyaka dimɛna woho wasowa ekambi ande, ndo nde hohɛ kɔlamelo yawɔ

7. Ngande wakoka ​Osambu 41:3 tokeketsha?

7 Koko naka wɛ ekɔ la hemɔ, Jehowa ayokokeketsha ndo ayokosukɛ oko wakandasalɛ ekambi ande wa lo nshi yakete. Nkumekanga Davidɛ akafunde ate: ‘Ɔnɛ latokanɛka ose wola ele la ɔtshɔkɔ. Jehowa ayowotshungola lushi l’asui. Jehowa atoolamaka, atombaka lomu lande.’ (​Osambu 41:1, 2) Lo mɛtɛ, Davidɛ konanga mbuta ɔnɛ onto ɔlɔlɔ lakasɛnaka lo nshi shɔ lakakimanyiya ose wola takandahombe pondjo mvɔ. Ko ngande wakakoke Jehowa nkimanyiya onto ɔlɔlɔ ɔsɔ? Davidɛ akalembetshiya ate: ‘Jehowa ayowosukɛ lo mbeto kande k’ɔkɔnyi. Lam’ayondonga la hemɔ, wɛ ayotshikitanya mbeto kande tshɛ lo tshɛ.’ (Osambu 41:3) Jehowa mbeyaka dimɛna woho wasowa ekambi ande, ndo nde hawaohɛ. Nde koka mbasha dihonga ndo lomba. Jehowa akasale demba di’onto lo yoho yakokadiɔ ndjakɔnɔla dɔamɛ.

8. Lo ndjela ​Osambu 41:4, Davidɛ akandalɔmbɛ Jehowa dia nde mbosalɛ etena kakinde la hemɔ ka wolo?

8 Lo ​Osambo 41, Davidɛ totɛka nto awui wendana la etena kakinde la hemɔ ka wolo, kakandakɔmɔ ndo kakinde la ekiyanu. Ekɔ oko l’etena kɛsɔ mbakalange Abisalɔma w’ɔnande nkoma nkumekanga lo dihole diande. Davidɛ aki la hemɔ wolo, diakɔ diakinde kokoka memɛ asɔlayi waki Abisalɔmɔ. Nde akeyaka ɔnɛ ekakatanu wa lo nkumbo kande waki etombelo w’oma lo pɛkato kakandasale la Batɛ-Shɛba. (2 Samuɛlɛ 12:7-14) Ko kakɔna kakandasale? Nde akalɔmbɛ ate: ‘Jehowa le, omboke kɛtshi. Ɔnkɔnɔya, nɛ dia dimi lakakosalɛ pɛkato.’ (​Osambu 41:4) Davidɛ akeyaka dia Jehowa akoodimanyiya pɛkato kande ndo nde akayaɛkɛka le Nzambi dia nkondja ekimanyielo l’etena kakinde la hemɔ. Ko onde Davidɛ akalongamɛka dihindo dimɔtshi oma le Jehowa?

9. a) Kakɔna kakasalɛ Jehowa nkumekanga Hɛzɛkiya? b) Kakɔna kakalongamɛka Davidɛ oma le Jehowa?

9 Ekɔ mɛtɛ dia lo ntena dimɔtshi Nzambi akɔshi yɛdikɔ ya nkɔnɔla anto. Ɛnyɛlɔ, etena kaki nkumekanga Hɛzɛkiya l’asa eko la nyɔi, Jehowa akɔkɔnɔla. Hɛzɛkiya akayɔsɛnaka ɛnɔnyi 15 l’ɔkɔngɔ wa laasɔ. (2 Khumi ya Dikanga 20:1-6) Koko, Davidɛ konongamɛ dihindo dimɔtshi. Koko, nde akalongamɛka dia Nzambi ayowokimanyiya oko wakandakokaka nkimanyiya ‘ɔnɛ latokanɛka ose wola.’ Davidɛ aki la diɔtɔnganelo dia dimɛna lam’asande la Jehowa, ɔnkɔnɛ nde akakoke nɔmba Jehowa dia mbookeketsha ndo mbookokɛ l’etena kakinde la hemɔ. Nde akalɔmbɛ nto dia kana nde akakoke kɔlɔngana ndo akakoke mboka dimɛna. Sho koka nɔmba Jehowa dia tokimanyiya woho akɔ waamɛ.—​Osambu 103:3.

10. Kakɔna kakakomɛ Tɔrɔfimo nde la Epafrodito, ndo dikambo sɔ toshaka wetshelo akɔna?

10 Lo ntambe ka ntondo, aha Akristo tshɛ mbakawakɔnɔla lo yoho ya dihindo kaanga mbaki ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ la anto akina la akoka wa nkɔnɔla anto waki la hemɔ. (Adia Etsha 14:8-10.) Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akakɔnɔla she aki Pubiliyo laki la demba dja ndo la hemɔ kɛmɔtshi ka wolo kasambemɛ. Pɔɔlɔ “akasale dɔmbɛlɔ, akawahɛ anya ndo akɔkɔnɔla.” (Etsha 28:8) Koko, aha onto tshɛ lakandeyaka mbakandakɔnɔla. Tɔrɔfimo ɔngɛnyi ɔmɔtshi wa Pɔɔlɔ akatshu la nde lo lɔkɛndɔ lɔmɔtshi la misiɔnɛrɛ. (Etsha 20:3-5, 22; 21:29) Etena kakandama Tɔrɔfimo la hemɔ, Pɔɔlɔ kombɔkɔnɔla. Ɔnkɔnɛ, Tɔrɔfimo kotetemala la lɔkɛndɔ lande nde la Pɔɔlɔ, ndo nde akatshikala la Milɛtɔ dia sakemɛ. (2 Timɔte 4:20) Epafrodito ɔngɛnyi okina waki Pɔɔlɔ, akandama la hemɔ ndo akahande kwɛlɛlɛ. Koko, Bible hɛnya dia Pɔɔlɔ akɔɔkɔnɔla.—Filipɛ 2:25-27, 30.

ALAKO AKƆNA WAHOMBAYƐ MBETAWƆ?

11, 12. Kakɔna keyaso lo dikambo dia Luka ndo ngande wakandakoke nkimanyiya Pɔɔlɔ?

11 Luka aki dɔkɔtɛlɛ ndo nde akande nkɛndɔ kaamɛ la Pɔɔlɔ. (Etsha 16:10-12; 20:5, 6; Kɔlɔsayi 4:14) Ondo nde akakimanyiya Pɔɔlɔ ndo anto akina etena kakiwɔ la hemɔ lo nkɛndɔ yawɔ ya misiɔnɛrɛ. (Ngalatiya 4:13) Oko wakadite Yeso, “anto wele la hemɔ” mbele l’ohomba wa dɔkɔtɛlɛ.—Luka 5:31.

Sho pombaka monga la yewo etena katosha onto ɔmɔtshi dako lo kɛnɛ kendana la yoonge yaso

12 Luka komonga onto ɔmɔtshi lakashanaka alako wendana la yoonge. Nde akɔtɔ kalasa dia monga dɔkɔtɛlɛ. Bible hate dihole kana etena kakɔtɔ Luka kalasa kɛsɔ. Koko tɔ mbutaka dia Pɔɔlɔ akatomɛ ase Kɔlɔsayi mɔyɔ w’oma le Luka. Ɔnkɔnɛ, mbeyaka monga ko Luka akɔtɔ kalasa k’aseka enganga la Laodikiya, osomba ɔmɔtshi waki suke la Kɔlɔsayi. Ndo nto, etena kakafunde Luka Evanjiliɔ ande la dibuku di’Etsha, nde akakambe la ɛtɛkɛta wa shikaa w’aseka enganga. Lam’ele nde aki dɔkɔtɛlɛ, nde akafunde ɛkɔndɔ efula wendana la waaso wakakɔnɔla Yeso anto.

13. Kakɔna kahombaso mbohɔ la ntondo ka mbisha kana mbetawɔ dako dimɔtshi diendana la yoonge?

13 Ɛlɔ kɛnɛ, ndooko ɔnangɛso lakoka nsala ahindo ndo tɔkɔnɔla. Koko lam’ele vɔ nangaka tokimanyiya, amɔtshi mbeyaka tosha dako oyadi kaanga l’etena keso hataalɔmbi diɔ. Lo mɛtɛ, alako amɔtshi bu waale. Ɛnyɛlɔ, Pɔɔlɔ akalake Timɔte dia nde nɔka yema ya wanu. Timɔte aki la paa ya l’otema, ondo l’ɔtɛ wakandanɔ ashi wa mindo. a (Enda nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi.) (Adia 1 Timɔte 5:23.) Koko, sho pombaka monga la yewo. Ɔnangɛso ɔmɔtshi mbeyaka nyanga tetawoya dia sho mbɔsa woho ɔmɔtshi w’okanga kana dikɛmɔ dimɔtshi kana dia sho ndɛ diangɔ dimɔtshi kana mbewɔ mbo ya ndɛ mɔtshi. Nde mbeyaka totɛ ɔnɛ okanga akɔ wakakimanyiya anto amɔtshi wa lo nkumbo kande wanɛ waki la hemɔ ka woho akɔ waamɛ. Koko, kɛsɔ halembetshiya ɔnɛ okanga akɔ wayotokimanyiya ndo sho lawɔ. Sho pombaka mbohɔ dia oyadi kaanga anto efula wekɔ lo nkamba l’okanga ɔmɔtshi kana la osakelo ɔmɔtshi, vɔ koka monga la etombelo efula wa kɔlɔ.—Adia Tukedi 27:12.

ONGA LA EKANELO K’ƆLƆLƆ

14, 15. a) Weho akɔna w’anto wahombaso mbewɔ? b) Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo Tukedi 14:15?

14 Sho tshɛ kombolaka monga la yoonge ya dimɛna dia sho mbeya ngɛnangɛna la lɔsɛnɔ ndo ndjasha efula l’olimu wa Jehowa. Koko lam’ele sho bu kokele, sho hatokoke mbewɔ elando tshɛ. Etena keso la hemɔ, vɔ koka tɛɛnya weho w’esakelo efula, koko sho tekɔ la lotshungɔ la nsɔna wɔnɛ wahombaso mbetawɔ. Lonyangu ko, anto amɔtshi kana kɔmpanyi mɔtshi mbeyaka mbuta dia wambotana osakelo ɔmɔtshi wayokoka nkɔnɔla hemɔ kaso. Vɔ mbeyaka mbuta ngasɔ l’ɔtɛ wakombolawɔ nkondja falanga efula. Vɔ mbeyaka mbuta dia anto efula wakakambe la osakelo akɔ ko wakoke dimɛna. Ndo naka tekɔ la hemɔ, sho mbeyaka nomɔlomɔ dia nkamba la oseka ɛngɔ tshɛ kakoka tokimanyiya dia sho mboka dimɛna ndo nsɛna edja. Koko hatohombe mbohɛ dako dia l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi diata ɔnɛ: “Kanga enginya atetawoka aui tshe wata antu. Keli kanga ewu atushishimaka mbuka katandatshu.”—Tukedi 14:15.

Sho pombaka nkamba l’ekanelo k’ɔlɔlɔ ndo monga la yewo lo kɛnɛ ketawɔso

15 Naka tekɔ la yewo kana la lomba, kete tayonga la shɛnɔdi lo kɛnɛ ketawɔso, djekoleko naka onto akɔ konongola olowanyelo w’aseka enganga. Sho pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Nde mbutaka dia vitaminɛ kapanda, kana otamba kapanda ndo olelo kapanda wakakimanyiya anto amɔtshi, ko onde dimi koka monga la eshikikelo dia ekanga ɛsɔ wakaakimanyiya mɛtɛ? Ko oyadi ekanga akɔ wakakimanyiya anto akina, ngande wayomeya dia wayokimanyiya dimi lawɔ? Onde dimi pombaka nyomosala eyangelo ndo nsawola l’onto ɔmɔtshi lakeke dimɛna dikambo dia hemɔ katatami?’—Euhwelu k’Elembe 17:6.

16. Kakɔna kahombaso nsɛdingola etena kɔsaso tɛdikɔ lo dikambo dia yoonge yaso?

16 Etena kasɔnaso ɛgzamɛ kana osakelo ɔmɔtshi wahombaso mbetawɔ, ekɔ ohomba sho monga la “yimba y’ɔlɔlɔ” kana monga l’ekanelo k’ɔlɔlɔ. (Tito 2:12) Dui sɔ diekɔ ohomba efula djekoleko naka ɛgzamɛ kana osakelo akɔ heyama ɔtɛ l’ekolo. Onde onto lotshweso le nde nembetshiyaka etombelo wele l’ɛgzamɛ kana l’osakelo akɔ? Onde elembetshielo ande manemaka fundo? Onde enganga efula mbetawɔka dia ɛgzamɛ kana osakelo akɔ kokaka nkɔnɔla anto? (Tukedi 22:29) Onto ɔmɔtshi mbeyaka totɛ ɔnɛ okanga ɔmɔtshi w’oyoyo wamboshɔma lo dihole dimɔtshi di’etale ndo adɔkɔtɛlɛ wateye ndooko dui lo kɛnɛ kendana l’okanga akɔ. Ko, onde ekɔ awui amɔtshi wa mɛtɛ wɛnya di’okanga ɔsɔ kɔnɔlaka? Anto amɔtshi mbeyaka totɛ dia tosakɛ lo tosha yangɔ mɔtshi lo woshɛshɛ kana lo nkamba la wolo ɔmɔtshi waheyama. Dui sɔ koka monga waale w’efula. Tohɔ dia Nzambi tɔhɛmɔlaka diaha sho nkamba l’ɛdiɛngɛ kana la wolo wa maji.—Euhwelu k’Elembe 18:10-12; Isaya 1:13.

‘KANYOTSHIKALE LA WOLO’

17. Naa nsaki ka dimɛna kele la so?

17 Ase olui-walɔmbɔla wa lo ntambe ka ntondo wakatomɛ anangɛso wa lo tshumanelo mukanda dia mbaewoya akambo amɔtshi wakawahombe mbewɔ. L’ekomelo ka mukanda akɔ olui-walɔmbɔla wakafunde ɔnɛ: ‘Naka nyu ndjalama dimɛna l’akambo asɔ, kete nyayonga dimɛna. Kanyotshikale la wolo.’ (Etsha 15:29) Kaanga mbele yema y’ɛtɛkɛta w’ekomelo ɛsɔ aki tsho yoho kina ya ndakana l’anto, vɔ toholaka dia kema kɔlɔ nkombola monga la yoonge ya dimɛna.

18, 19. Kakɔna kakokaso kongɛɛ l’asolo walomɔlomɔ l’andja w’oyoyo?

18 Lam’ele sho bu kokele, hatokoke mbewɔ oseka olando tshɛ. L’etena keso la hemɔ hatokoke nongamɛ dia Jehowa tɔkɔnɔla lo yoho ya dihindo. Koko, sho koka kongɛɛ l’asolo walomɔlomɔ, etena kayotɔkɔnɔla Nzambi tshɛ lo tshɛ. Lo Ɛnyɛlɔ 22:1, 2, ɔpɔstɔlɔ Joani akatɛkɛta dikambo dia “ashi wa lɔsɛnɔ” ndo dikambo dia “esongo wa lɔsɛnɔ” wayɔkɔnɔla onto tshɛ. Ashi kana esongo ɛsɔ hawendana l’ekanga ɛmɔtshi w’esongo wakokaso mbɔsa ɛlɔ kɛnɛ kana wayototɔsa l’andja w’oyoyo dia tɔkɔnɔla. Koko, vɔ mendanaka la kɛnɛ tshɛ kayosala Jehowa nde la Yeso dia sho monga l’akoka wa nsɛna pondjo pondjo.—Isaya 35:5, 6.

19 Tekɔ lo kongɛɛ l’asolo walomɔlomɔ etena ka diambo kɛsɔ. Koko ɛlɔ kɛnɛ, tekɔ l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa nangaka oseka onto tshɛ la l’atei aso ndo ɔnɛ nde shihodiaka woho wayaokaso etena kasowaso. L’ɛnyɛlɔ ka Davidɛ, tekɔ l’eshikikelo ɔnɛ naka tambondama la hemɔ, Jehowa hotokalɛ. Nde ayokokɛka nshi tshɛ wanɛ wele la kɔlamelo le nde.—​Osambu 41:12.

a Dibuku dimɔtshi (The Origins and Ancient History of Wine) mbutaka ɔnɛ ambewi wa siansɛ wakashola dia mikrɔbɛ washa hemɔ ka tifɔyidɛ ndo mikrɔbɛ ekina wa wolo mvɔka esadi eto etena kahomanawɔ la wanu wa wolo.