Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Salɛka olonganyi ayɛ akambo la dilɛmiyɛlɔ

Salɛka olonganyi ayɛ akambo la dilɛmiyɛlɔ

Awui wakimanyiya dia nkumbo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ

Salɛka olonganyi ayɛ akambo la dilɛmiyɛlɔ

Will * mbutaka ate: “Etena kakongaka Rachel la lonyangu, nde akalelaka edja efula. Etena kakatadjasɛka dia nsawola, nde akomalaka kana akatshikalaka ki aha la tɛkɛtshami. Tshɛ kakamatshaka kaki anyanya. Lakayaokaka dia lambohekɔ.”

Rachel mbutaka ate: “Etena kakakalolaka Will la ngelo, nde akatanaka lalela. Lakalangaka mbotɛ lande na kemi la lonyangu, koko nde akapembolaka ɔtɛkɛta. Nde akambutɛka ate ɔsɔ kema dui dia wolo, nyadiɔ yimba. Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakalekaka nyangiyami.”

ONDE ndo wɛ mbatoyaokaka tena dimɔ oko Will la Rachel? Vɔ akɔ ahende wakalangaka nsawola, koko mbala efula wakawanaka. Lande na?

Apami la wamato sawolaka lo toho totshikitanyi ndo wekɔ l’ehomba wotshikitanyi. Womoto nangaka nkɛnɛmɔla tokanyi tande hwe hwe ndo mbala efula. Apami efula nyangaka dia mbidja wɔladi lo nkandola ekakatanu esadi eto ndo vɔ mbewɔka londjo. Ko, ngande wakokayɛ nkandola ekakatanu ɛsɔ ndo sawolaka l’omɛyɛ kana la wadɛyɛ lo yoho ya dimɛna? Ele lo salɛka olonganyi ayɛ akambo la dilɛmiyɛlɔ.

Onto lalɛmiyana mbɔsaka anto akina la nɛmɔ ndo salaka la wolo dia nshihodia tokanyi tawɔ. Oma ko dikɛnda diayɛ, ondo wɛ akeke dia nɛmiya anto wele la lowandji lâdiko diayɛ kana wambohokɔ akambo koleka. Koko, okakatanu wonga lo diwala ele wa nɛmiya onto lɛnama dia wɛ mbɛdima la nde l’awui efula, mbuta ate olonganyi ayɛ. Linda lambotshukama aya ɛnɔnyi enanɛi mbutaka ate: “Lakeyaka dia Phil akahokamɛka onto tshɛ lakayaka dia ndjowotɛ dikambo la solo dia lotutsha ndo akayadjaka lo dihole diande. Lakakombolaka dia nde ndjadjaka lo dihole diami.” Woho akɔ wâmɛ mbele, wɛ tohokamɛka la lotutsha tshɛ ndo tosawolaka l’angɛnyi ayɛ ndo anto wahayeye la dilɛmiyɛlɔ. Ko onde wɛ nɛmiyaka olonganyi ayɛ woho akɔ wâmɛ?

Onto lahalɛmiyana tondjaka ekakatanu la ngelo ndo dui sɔ konyaka l’ewanu wa wolo. Sɔlɔmɔna nkumekanga ka lomba akate ate: “Ma di’uhumba lam’eli ki, ndeka luudu luludi too l’unatshi lam’eli lundju ololo.” (Tukedi 17:1) Bible ndakaka omi dia salɛ wadɛnde akambo la kɛnɛmɔ ndo la dilɛmiyɛlɔ. (1 Petero 3:7) “Wadi” nde lawɔ “alemiaki umendi.”—Efeso 5:33.

Ngande wakokanyu sawolaka la dilɛmiyɛlɔ tshɛ? Tɔsɛdingole alako amɔ w’ohomba watanema lo Bible.

Naka olonganyi ayɛ ekɔ la dui dimɔ dia mbuta

Okakatanu: Anto efula nangaka ntɛkɛta efula lo dihole dia mpokamɛ. Onde ndo wɛ mbele ngasɔ? Bible mbutaka dia onto “latukadimulaka diui ntundu ndi atuki dikambu,” ekɔ kanga enginya. (Tukedi 18:13) Ɔnkɔnɛ, hokamɛka la ntondo ka wɛ ntɛkɛta. Lande na? Kara lambotshukama aya ɛnɔnyi 26 mbutaka ate: “Dimi kɔngɛnangɛnaka woho wakataloyaka omɛmi akambo lo dihole dia nde mbakandola mbala kakɔ ɔtɔi. Nde kombetawɔka kana konyangaka dia mbeya lande na kakatumbi okakatanu. Lakakombolaka dia nde pokamɛmi ndo nshihodia okiyanu ami.”

Lo wedi okina, apami la wamato amɔ mengengaka dia nkɛnɛmɔla tokanyi tawɔ ndo momalaka etena kawatɛ elonganyi awɔ dia vɔ mbuta akambo wele la wɔ. Lorrie leke ka tshukama akayoshola dia etena k’otale kaketaka la ntondo k’omɛnde ndjɔkɛnɛmɔlɛ tokanyi tande. Nde mbutaka ate: “Laki la solo dia lotutsha ndo lakakongɛka edja ndo ndamɛ ambɔkɛnɛmɔlɛ tokanyi tande.”

Woho wa nkandola okakatanu ɔsɔ: Naka wɛ l’olonganyi ayɛ nangaka sawola dui dimɔ diahanyasange lolemi, tondjadiɔ etena kenyu ki dia nyu dikɛtshanya. Ko kayotota naka olonganyi ayɛ halange ntɛkɛta? Eya dia “esangweyu l’utema w’untu eli uku ashi wa dingunda. Keli kanga yimba ayukiduwula.” (Tukedi 20:5) Naka wɛ duwola ashi la kati oma lo difuku di’ashi ko wɛ kitondja esadi eto la wolo, kete ashi efula wayotshulɔ. Woho akɔ wâmɛ mbele, naka wɛ ntɛtɛ dia paka olonganyi ayɛ koshwɛ tokanyi tande, nde mbeyaka ndjaswɛlɛ ndo hanyotosawola dimɛna. Lo dihole dia nsala ngasɔ, okande dimbola l’ɔkɔmi ndo la dilɛmiɛlɔ tshɛ ndo onga la solo dia lotutsha naka olonganyi ayɛ halange kotɛ tokanyi tele la nde esadi eto oko wakombolayɛ.

Etena katɛkɛta olonganyi ayɛ, ‘onga esadi dia mpokamɛ, ɔkɔkɛ dia ntɛkɛta ndo tokake kɛlɛ esadi.’ (Jakoba 1:19) Ompokami w’ɔlɔlɔ hahokamɛ tsho kɛnɛ kata onto, koko salaka la wolo dia nshihodia kɛnɛ kotshutshuyisha dia ntɛkɛta. Etena katɛkɛta olonganyi ayɛ, nsala tshɛ dia nshihodia tokanyi tande. Woho wahokamɛyɛ, mbeyaka mɛnya olonganyi ayɛ polo lo yɛdikɔ yɔlɛmiyayɛ kana yahayɔlɛmiya.

Yeso akatetsha woho wa mpokamɛ. Ɛnyɛlɔ, etena kakaye pami kɛmɔ kaki la hemɔ oya le nde dia nde ndjôkimanyiya, Yeso kombokimanyiya mbala kakɔ ɔtɔi. Ntondotondo, nde akôhokamɛ la yambalo tshɛ. Oma lâsɔ, nde aketawɔ dia kɛnɛ kakandoke munanda otema ande. L’ekomelo, nde akakɔnɔla pami kakɔ. (Mako 1:40-42) Etena katɛkɛta olonganyi ayɛ, nsala woho akɔ wâmɛ. Tohɛke di’olonganyi ayɛ ekɔ lo nkombola dia wɛ mbohokamɛ la kɛtshi tshɛ, koko aha dia wɛ mbokandolɛ okakatanu akɔ mbala kakɔ ɔtɔi. Ɔnkɔnɛ, hokamɛnde dimɛna. Etawɔ dia kɛnɛ kayondokotɛ munanda otema ayɛ. Oma lâsɔ, mbahombayɛ ndjôkotshɛ ehomba ande. Lo nsala ngasɔ, wɛ ayɛnya dia wɛ mbɔlɛmiyaka.

HEMBA NSALA NGANƐ: Mbala kekina kayotatɛ olonganyi ayɛ kotɛ awui wele la nde, tôkadimolake mbala kakɔ ɔtɔi. Konga edja ndo nde amboshidiya la ntɛkɛta ndo wɛ amboshihodia kɛnɛ kotshinde. Oma lâsɔ, mbolande wate: “Onde wɛ akɛnyi mɛtɛ dia lakakohokame?”

Etena keyɛ la dui dia mbuta

Okakatanu: Linda lakatatɛkɛtshi dikambo dia nde la diko mbutaka ate: “Tɔkɛnyɔ ta lo televiziɔ mɛnyaka dia ekɔ dimɛna otshukanyi ntɛkɛta kɔlɔ dikambo di’olonganyi ande kana mbɔtɛnga.” Anto amɔ wakole lo nkumbo yatondjanɛwɔ ɛtɛkɛta waha la dilɛmiyɛlɔ. L’ɔkɔngɔ diko, etena kayowotshukanaka, vɔ ndjongaka l’okakatanu dia mbewɔ ɛtɛkɛta wa ngasɔ lo nkumbo yawɔ. Ivy ladjasɛ lo wodja wa Canada mbutaka ate: “Lakole lo dihole diatondjanɛwɔ ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, dia mindjo ndo diɔlanɛwɔ nkombo ya kɔlɔ.”

Woho wa nkandola okakatanu ɔsɔ: Etena kasawolayɛ l’anto akina awui wendana l’olonganyi ayɛ, tɛwɔ “paka aui w’ololo, weya mbudia antu uku ahumbawo, ne dia nfudiya wane wuka ngandji ka mamba.” (Efeso 4:29) Ntɛkɛta awui wendana l’olonganyi ayɛ lo yoho yayotshutshuya anto akina dia vɔ mbɔlɛmiya.

Oyadi etena keyɛ wɛ l’olonganyi ayɛ ato, ewɔ mbekelo ka kambaka l’ɛtɛkɛta wa kɔlɔ kana mbelɛ lokombo la kɔlɔ. Lo Isariyɛlɛ w’edjedja, Mikalɛ akomalɛ nkumekanga Davidi k’omɛnde. Nde akawɔnyɔla lo mbuta dia nde ambosala akambo oko “fumbo sonyi.” Ɛtɛkɛta ande wakanyangiya Davidi ndo vɔ kɔngɛnyangɛnya Nzambi. (2 Samuele 6:20-23) Wetshelo akɔna wakondjaso? Etena katɛkɛtayɛ l’olonganyi ayɛ, sɔna l’ɔkɔmi tshɛ ɛtɛkɛta wa wɛ ntondja. (Kolosai 4:6) Phil, lambotshukana aya ɛnɔnyi enanɛi aketawɔ dia nde la wadɛnde wekekɔ l’awui amɔ wahawasange lolemi. Nde akalembetɛ dia lo tena dimɔ, ɛtɛkɛta wakandatondjaka wakafukutanyaka awui. Nde mbutaka ate: “Lakayoshihodiaka dia ‘nyanga dia nyinga’ etena katomba owanu ekɔ wetshelo a wenya. Lakayɛnaka dia dui dioleki ohomba ndo diele la wahɔ ele nkeketsha diɔtɔnganelo diele lam’asaso.”

Wadi aki odo ɔmɔ l’osombe la lo nshi y’edjedja akakeketsha wadi w’anande dia vɔ monga la “ki untu l’untu lu luudu l’umi layutshukana la ndi.” (Ruta 1:9) Naka wadi l’omi nɛmiyana, kete ngelo kawɔ kayonga dihole dia “ki.”

HEMBA NSALA NGANƐ: Tshungola etena wɛ l’olonganyi ayɛ nkɛtshanya kâmɛ alako wele lanɛ l’ɛse. Mbolande wate: “Etena katɛkɛtami awui wendana la yɛ la ntondo k’anto, onde dimi kɔlɛmiyaka kana kɔnyɔlaka? Etshikitanu akɔna wakokami nsala dia ndjâlowanya?” Hokamɛ olonganyi ayɛ la yambalo tshɛ etena kakotɛnde tokanyi tande. Hemba nkamba l’alako wayondokosha.

Etawɔ etshikitanu wele l’olonganyi ayɛ

Okakatanu: Atshukanyi amɔ w’eyoyo wakayakese lo mbuta ɔnɛ woho wata Bible ɔnɛ “dimba otoi” nembetshiyaka di’atshukanyi wayonga la tokanyi kana la lonto lâmɛ. (Mateu 19:5) Koko, vɔ ndjɛnaka esadi eto dia wakayakese. Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa vɔ tshukana, etshikitanu wele lam’asawɔ ndjâkonyaka l’ewanu. Linda mbutaka ate: “Otshikitanu ɔmɔ wa woke wele l’asami la Phil ele nde haleke ndjakiyanya woho wayakiyanyami. Tena dimɔ, naka lekɔ lo ndjakiyanya dia dui dimɔ nde hatodjaka yimba. Dui sɔ ndjokonyaka dia dimi momala nɛ dia mɛnamaka dia nde ekɔ la wendjudi.”

Woho wa nkandola okakatanu ɔsɔ: Yaɔsa woho weyɛ mɛtɛ ndo ɔsa olonganyi ayɛ woho wende ndo lɛmiya kɛnɛ kanyotshikitanya. Ɛnyɛlɔ: Washo ayɛ kambaka olimu lo yoho yotshikitanyi l’atuyi ayɛ; vɔ kambaka kâmɛ dia wɛ mbeya nkɛndakɛnda. Adrienne lambotshukama suke l’ɛnɔnyi akumi asato mbutaka ate: “Edja tshɛ kele tokanyi taso hɔnyɔla Ɔtɛkɛta wa Nzambi, dimi l’omɛmi mbetawɔka di’onto l’onto monga la tokanyi totshikitanyi la t’osekande. Lâdiko dia tshɛ, tambotshukanaka ndo sho ntshikitana.”

Naka olonganyi ayɛ ekɔ la tokanyi totshikitanyi la tayɛ kana salaka awui lo yoho yotshikitanyi la yɛ, todjake yimba paka dia wahɔ ayɛ hita. Dja yimba ndo lo tokanyi tande. (Filipi 2:4) Kyle k’omi aki Adrienne mbutaka ate: “Mbala efula, dimi koshihodiɛka ndo kombetawɔka tokanyi ta wadɛmi l’awui efula. Koko, lakohɔka dia dimi mbôkaka ngandji efula oleki tokanyi tami. Etena kende l’ɔngɛnɔngɛnɔ, dimi lawɔ ngɛnangɛnaka.”

HEMBA NSALA NGANƐ: Sala listɛ lɛnya woho wele tokanyi ndo woho wasala olonganyi ayɛ akambo koleka. (Filipi 2:3)

Dilɛmiyɛlɔ ekɔ sapi k’ohomba efula dia diwala nomba ndo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Linda mbutaka ate: “Dilɛmiyɛlɔ kimanyiyaka di’atshukanyi monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la lotui tshitshi lo diwala diawɔ. Ekɔ mɛtɛ ɔlɔlɔ di’atshukanyi nsala la wolo dia nɛmiyanaka.”

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

^ od. 3 Nkombo yakatshikitanyema.

YAMBOLA ƆNƐ . . .

▪ Ngande wele otshikitanu wele l’olonganyi ami kimanyiyaka dia diwala diaso monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ?

▪ Lande na kele ekɔ ohomba mbetawɔ kɛnɛ kalanga olonganyi ami naka tɔ halɔshana l’atɔndɔ wa lo Bible?