Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

AMBOLA W’OMA LE AMBADI ASO . . .

Lande na kele nkombo y’anto amɔtshi watɛkɛtama lo Bible hayoolama lɔkɔ?

Lande na kele nkombo y’anto amɔtshi watɛkɛtama lo Bible hayoolama lɔkɔ?

Lo dibuku dia lo Bible dia Ruta, pami kɛmɔtshi kakatone mbɔsa okitɔ lo ndjela Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ mbelamɛka ɔnɛ osekami. (Ruta 4:1-12) Onde laasɔ sho koka mbuta ɔnɛ anto tshɛ watɛkɛtama lo Bible wele nkombo yawɔ hayotanema lɔkɔ waki anto wa kɔlɔ kana waki komonga ohomba?

Keema. Nyɛsɔ tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ dimɔtshi. Etena kakandayalɔngɔsɔlaka dia nsala dambo di’Elekanelo l’ambeki ande, Yeso akawatɛ dia vɔ ‘ntshɔ l’osomba laka shishadjɛndɛ (laka pami kɛmɔtshi)’ dia vɔ tɔlɔngɔsɔma dia dambo diakɔ. (Mateo 26:18) Ko onde sho koka mbuta ɔnɛ onto lakawelɛ lo divɛsa nɛ ɔnɛ “shishadjɛndɛ” aki onto la kɔlɔ kana laki komonga ohomba l’ɔtɛ wahawodi lokombo lande? Ndooko, nɛ dia ‘pami kɛsɔ’ aki ombeki wa Yeso. Lokombo lande koshilama nɛ dia lɔ komonga ohomba l’ɔkɔndɔ ɔnɛ.

Laadiko dia laasɔ, Bible mbolaka nkombo y’anto efula wakasalaka awui wa kɔlɔ, koko tɔ tɛkɛtaka nto di’anto efula wa kɔlamelo wele nkombo yawɔ hayoolami. Ɛnyɛlɔ, lokombo laki Eva womoto la ntondo mbeyamaka dimɛna. Koko, lokaki ndo ohindodi ande mbakayokonya Adama dia nsala pɛkato kamboyonga l’etombelo wa kɔlɔ efula le so. (Rɔmɔ 5:12) Lo wedi okina, lokombo la wadi aki Nɔa halotanema lo Bible, koko nde aki la yimba ya ndjahombia ndo akasukɛ omɛnde l’olimu w’ohomba efula l’okitanyiya tshɛ. Ɔnkɔnɛ, hatohombe mbuta ɔnɛ woho wahoolami lokombo lande lo Bible mɛnyaka dia nde komonga ohomba kana ɔnɛ nde kombetawɔmaka le Nzambi.

Bible tɛkɛtaka di’anto akina wele nkombo yawɔ hayoolami, koko Jehowa akakambe la wɔ dia nkotsha asangwelo ande. Ɛnyɛlɔ, yana ya yimato y’ose Isariyɛlɛ yaki lo lɔhɔmbɔ lo luudu laki Namana owandji w’alembe w’ase Asuriya. La dihonga tshɛ, nde akatɛ wadi aki Namana awui amɔtshi wendana la omvutshi waki Jehowa waki l’Isariyɛlɛ. Dui sɔ diakayokimanyiya dia dihindo dia woke salema. (2 Khumi ya Dikanga 5:1-14) Osekaseka w’ɔnaki Jafɛta shushi ya l’Isariyɛlɛ nde lawɔ akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna kendana la mbetawɔ. Nde aketawɔ diaha ntshukama ndo mbota l’oyango wa nkotsha dɔkɔlɔkɔ diakatshike she la ntondo ka Nzambi. (Embadi 11:30-40) Woho akɔ waamɛ mbele, ekɔ anto amɔtshi wakafunde esambo ndekana 40 wele nkombo yawɔ hayoolami lo Bible ndo ekɔ amvutshi akina waki la kɔlamelo lo ɛkɛndɛ awɔ wa weke.​—1 Khumi ya Dikanga 20:37-43.

Ondo ɛnyɛlɔ kakoka ndeka taambiya ele ka andjelo wa kɔlamelo. L’atei wa miliyɔ nkama y’andjelo, ekɔ paka andjelo ahende ato mboola Bible nkombo yawɔ, ondjelo Ngabriyɛlɛ nde la Mikayɛlɛ. (Danyele 7:10; Luka 1:19; Judɛ 9) Nkombo ya andjelo akina tshɛ hayoolama lo Bible. Ɛnyɛlɔ, ondjelo ɔmɔtshi akambɔma oma le Manɔa ka she Samisɔna ɔnɛ: “Na lukumbu laye, keli katukolemia lam’ayushidiyama diui diaye?” Nde akookadimola ate: “Okoko wana wamumbulaye lukumbu?” L’okitshakitsha tshɛ, ondjelo ɔsɔ akatone dia nongola kɛnɛmɔ kele paka Nzambi mbahomba kilongola.​—Embadi 13:17, 18.

Bible halembetshiya lande na kele nkombo y’anto amɔtshi watɛkɛtama lɔkɔ mbolamaka ko kina hayoolama. Koko sho koka nkondja wetshelo efula oma le ekambi waki Nzambi waki la kɔlamelo, koko wakatone dia ndjayangɛ lotombo kana kɛnɛmɔ.