Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

ASAWO WƆTƆNƐ L’ƆTƐ A DUI WA LO LOHOSO | WOHO WA NGƐNANGƐNA OLIMU AYƐ

Woho wa ngɛnangɛna olimu wa wolo

Woho wa ngɛnangɛna olimu wa wolo

Bible mbutaka ɔnɛ: “Ushasha wa Nzambi le untu tshe one: nde, no la ngenangena l’ulimu andi [tshɛ wa wolo].” (Undaki 3:13) Naka Nzambi nangaka dia sho ngɛnangɛna olimu aso, shi nde mbakoka tɛnya woho wakokaso nkondja ɔngɛnɔngɛnɔ ɔsɔ? (Isaya 48:17) Lo mɛtɛ, nde salaka dui sɔ lo tshimbo y’Ɔtɛkɛta ande Bible. Lembetɛ alako amɔtshi w’oma lo Bible wakoka kokimanyiya dia nkondja ɔngɛnɔngɛnɔ oma l’olimu ayɛ.

ONGA LA KANYI Y’ƆLƆLƆ LO DIKAMBO DI’OLIMU

Oyadi olimu wakambayɛ wekɔ wa lo yimba, w’anya kana woho okina, eya dia “lu wehu tshe w’elimu, mbatuyalaka waho.” (Tukedi 14:23) Naa wahɔ akɔ? Wahɔ ɔmɔtshi ele, nkamba olimu efula tokimanyiyaka dia nkotsha ehomba aso wa l’emunyi. Lo mɛtɛ, Nzambi tolakaka dia nkotsha ehomba wa wanɛ wɔtɛmɔla lo mɛtɛ. (Mateo 6:31, 32) Koko, nde nongamɛka dia sho nsala kɛnɛ kakokaso nsala l’etete tshɛ dia sho nsɛna lo yoho ya dimɛna.—2 Tɛsalɔnika 3:10.

Diakɔ diele, sho koka mbɔsa olimu aso oko yoho ya nkotsha oyango ɔsɔ. Olimu wekɔ yoho ya nɛmɔ yatokimanyiya dia nkotsha ɛkɛndɛ aso. Joshua lele l’ɛnɔnyi 25 mbutaka ɔnɛ: “Ndjakotshɛ ehomba ekɔ yoho mɔtshi ya ntondoya lɔsɛnɔ. Naka wɛ ekɔ l’akoka wa ndjakotshɛ ehomba ayɛ, kete olimu ayɛ wekɔ dimɛna.”

Lo mɛtɛ, nkamba olimu efula tokimanyiyaka dia ndjalɛmiya. Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, olimu wa wolo ekɔ paka olimu wa wolo. Naka sho ndjaekiya dia ntetemala nkamba olimu aso, kaanga naka vɔ mɛnamaka oko wolo, sho koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mbeya dia tekɔ lo nkotsha ɔkɛndɛ ɔmɔtshi w’ohomba efula. Tambodjaka kanyi ya ntona nkamba olimu efula otshumba. (Tukedi 26:14) L’ɔtɛ ɔsɔ mbele olimu mbelaka ɔngɛnɔngɛnɔ efula. Aaron lakatatɛkɛtshi lo sawo dietshi mbutaka ate: “Dimi ngɛnangɛnaka woho watomoyaokaka l’ɔkɔngɔ wa nkamba olimu lushi l’otondo. Kaanga mbatomɔlɛmbaka ndo mbakoka anto akina mɛna oko ndooko dui diakamasadi, dimi mbeyaka dia lakasadi dui dimɔ.”

YASHA TSHƐ L’OLIMU AYƐ

Bible tɛkɛtaka dikambo dia pami kakamba “ulimu andi la komba” ndo dia womoto “[l]atukambaka l’anya andi l’ongenongeno.” (Tukedi 22:29; 31:13) Koko, ndooko onto lakoka nkoma manamana lo nkamba olimu mbala kakɔ ɔtɔi. Anto yema tshitshɛ tsho l’atei aso mbangɛnangɛna nsala akambo wahaweye. Ondo l’ɔtɛ ɔsɔ mbele anto efula hawɔngɛnangɛna olimu awɔ, nɛ dia vɔ hawodje welo efula dia ndjalowanya lɔkɔ.

Lo mɛtɛ, onto koka mbeka dia ndeka nanga oseka olimu tshɛ, naka nde monga la kanyi y’ɔlɔlɔ lo dikambo diawɔ, mbuta ate naka nde ndjasha dimɛna dia mbeka woho wa nkamba olimu akɔ. William lele l’ɛnɔnyi 24 akate ate: “Etena kayashayɛ tshɛ dia nkamba olimu efula ndo kɛnayɛ etombelo w’oma lɔkɔ, dui sɔ mbishaka ɔngɛnɔngɛnɔ wa mamba. Wɛ hakoke pondjo monga l’ɔlɔ wa ngasɔ naka wɛ hakambe olimu efula kana kambaka lo yoho ya lahahɛ tsho.”

DJA YIMBA LO WAHƆ WAKONDJA ANTO AKINA OMA L’OLIMU AYƐ

Ewɔ dia kanaka yimba etshaka wenya paka lo lofulo la falanga layoyofutama. Lo dihole dia nsala ngasɔ, yaoka ambola anɛ: ‘Lande na kele olimu ɔnɛ ohomba? Kakɔna kakoka ntomba naka halokambe olimu akɔ kana halowokambe lo yoho ya dimɛna? Ngande wakondja anto akina wahɔ oma l’olimu ami?’

Dimbola di’ekomelo mbahombaso ndeka nkana yimba la diɔ, nɛ di’olimu ndekaka mbisha ɔngɛnɔngɛnɔ etena kɛnaso wahɔ wakondja anto akina oma lɔkɔ. Diakɔ diakate Yeso ate: “Ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbisha ndeka wa nongola.” (Etsha 20:35) Laadiko dia wanɛ wakondja wahɔ mbala kakɔ ɔtɔi oma l’olimu aso wa l’etete, ɛnyɛlɔ kidiya ndo ewandji aso w’olimu, ekɔ nto anto akina wakondja wahɔ. L’atei w’anto asɔ mbele ndo ase nkumbo kaso ndo anto akina wele lo dihombo.

Ase nkumbo kaso. Etena kakamba papa ka nkumbo olimu efula dia nkotsha ehomba w’ase nkumbo kande, nde kondjaka wahɔ l’awui ahende. Dui dia ntondo ele, nde mongaka l’eshikikelo ɔnɛ vɔ wekɔ lo nkondja diangɔ dia l’emunyi diele ohomba lo lɔsɛnɔ: mbo ya ndɛ, ahɔndɔ ndo luudu la mbidjasɛ. Lo nsala ngasɔ mbakotshande ɔkɛndɛ wakawosha Nzambi wa “kotsha ehomba w’ase nkumbo kande.” (1 Timɔte 5:8) Dui dia hende ele, papa ka nkumbo mbishaka wetshelo lo monga ɛnyɛlɔ k’onto lɛnya ohomba wa nkamba olimu efula. Shane lakatatɛkɛtshi lo sawo dietshi mbutaka ate: “Papa aki ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ k’onto lele l’ekanelo ka dimɛna lo dikambo di’olimu. Nde aki la losembwe, akakambaka olimu efula lɔsɛnɔ lande l’otondo, etena koleki otale oko ɔsɛdi w’abaya. Diɛsɛ l’ɛnyɛlɔ kande, mbakameye ohomba wa nkamba olimu w’anya ndo nsɛla diangɔ diahomba nkimanyiya anto akina.”

Wanɛ wele lo dihombo. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akalake Akristo ɔnɛ onto “akambe olimu w’efula . . . dia nde monga la yangɔ ya nkahana l’onto lele lo dihombo.” (Efɛsɔ 4:28) Lo mɛtɛ, etena kakambaso olimu efula dia ndjakotshɛ ehomba aso ndo wa nkumbo kaso, sho koka nkimanyiya anto akina wele bu l’ekondjelo k’efula. (Tukedi 3:27) Ɔnkɔnɛ, nkamba olimu efula tokimanyiyaka dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula waya lo mbisha.

SALA KƐNƐ KOLEKI KƐNƐ KAKƆLƆMBAWƆ

Lo nyango Dako dia lo dikona, Yeso akate ate: “Naka onto lele la lowandji ambolanga ntshɔ la yɛ la wolo kilɔmɛtrɛ ɔtɔi, kotshu la nde kilɔmɛtrɛ hiende.” (Mateo 5:41) Ngande wakokayɛ nkamba la tɔndɔ di’oma l’ɛtɛkɛta ɛsɔ l’olimu ayɛ? Lo dihole dia nkamba olimu yema tshitshɛ, sala kɛnɛ koleki kɛnɛ kakɔlɔmbawɔ. Yadjɛ eyango; sala la wolo dia nkamba olimu ayɛ lo yoho yoleki dimɛna kana yoleki kɛnɛ kakɔlɔmbawɔ. Yadjɛ oyango wa mbeya kaanga towuiwui ta totshitshɛ tendana l’olimu ayɛ.

Naka wɛ nkamba olimu oleki yoho yakɔlɔmbawɔ, kete wɛ ayoleka ngɛnangɛna olimu ayɛ. Lande na? Nɛ dia mbeyaka kɛnɛ kahombayɛ nsala ndo kahayahombe nsala. Wɛ ekɔ lo nkamba oleki kɛnɛ kakɔlɔmbawɔ nɛ dia wɛ nangaka, koko aha l’ɔtɛ wakotshutshuya onto ɔmɔtshi dia nkamba. (Filɛmɔna 14) Lo kɛnɛ kendana la dui sɔ, toohɔ tɔndɔ diele lo Tukedi 12:24 diata ɔnɛ: “Lunya la kanga kolamelu layulela antu. Keli kanga nende ayudjama l’ulimu a wulu.” Lo mɛtɛ, anto angana ato l’atei aso mbayodjama lo lɔhɔmbɔ la mɛtɛ mɛtɛ kana l’olimu wa wolo. Kanga nɛndɛ ndjaokaka dia nde ekɔ lo lɔhɔmbɔ ndo nde mongaka nshi tshɛ kanga djɔmbɔ. Koko, onto lakamba olimu oleki kɛnɛ kɔlɔmbawɔ kambaka efula nɛ dia ndaamɛ mbasɔna ndo mbakombola mɛmba wotsho wa lɔsɛnɔ lande. Nde mbeyaka kɛnɛ kahombande nsala ndo kahandahombe nsala.

DJA OLIMU LO DIHOLE DIAWƆ

Nkamba olimu efula ekɔ dimɛna, koko tatohɛke dia ekɔ awui akina woleki olimu ohomba lo lɔsɛnɔ. Lo mɛtɛ, Bible tokeketshaka dia nkamba olimu l’etete. (Tukedi 13:4) Koko, tɔ hatokeketsha dia nkamba olimu lo tshambandeko. Undaki 4:6 mbutaka ɔnɛ: “Ambuleka ololo lunya ndjala too la mumuya, uleki anya ahendi ndjala too l’ulimu, uku untu latatshanya lopepe.” Kakɔna kalembetshiya dui sɔ? Ondo onto lakamba olimu lo tshambandeko hakoke pondjo ngɛnangɛna l’elowa w’oma l’olimu ande wa wolo, naka wenya ndo wolo ande shilaka tshɛ lɔkɔ. Lo mɛtɛ, olimu ande mbeyaka ndjokoma dui di’anyanya oko “untu latatshanya lopepe.”

Bible koka tokimanyiya dia monga la wɛdimo lo dikambo di’olimu. Kaanga mbatatɔ dia sho pombaka ndjasha tshɛ l’olimu, tɔ tolakaka nto dia “nshikikɛ akambo woleki ohomba.” (Filipɛ 1:10) Naa akambo woleki ohomba asɔ? Akambo asɔ mendanaka la mbetsha wenya kaamɛ la nkumbo ndo l’angɛnyi aso. Kɛnɛ koleki tshɛ ohomba ele akambo wa lo nyuma, ɛnyɛlɔ mbadia Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo nkana yimba la wɔ.

Anto wele la wɛdimo lo nsɛnɔ yawɔ ndekaka ngɛnangɛna elimu awɔ. William lakatatɛkɛtshi la diko mbutaka ɔnɛ: “Owandji ami ɔmɔtshi w’olimu w’edjedja ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna k’onto lele la wɛdimo lo dikambo di’olimu. Nde kambaka olimu efula ndo nde ekɔ la diɔtɔnganelo dia dimɛna la kidiya yande l’ɔtɛ w’olimu ande wa dimɛna. Koko, l’ekomelo ka lushi l’ɔkɔngɔ wa nde nshidiya olimu ande, nde mimɔka la wonya dia ndjoyasha le nkumbo kande ndo l’awui wa l’ɔtɛmwɛlɔ ande. Onde wɛ mbeyaka etombelo wakondjande? Nde ekɔ onto ɔmɔtshi l’atei w’anto woleki monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ weyami.”