Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Woho wa dimɛna wa ntshunda osombe

Woho wa dimɛna wa ntshunda osombe

NGANDE wayaokayɛ etena kakanyiyayɛ di’otshundelo w’osombe? Dui sɔ kiyanyaka anto ndo mbaotshaka wɔma. Ekɔ ngasɔ nɛ dia otshundelo w’osombe mbelaka nshi tshɛ awui efula wa kɔlɔ, ɛnyɛlɔ: Demba mongaka wɔdu, wɔɔngɔ hayokimɛ awui dimɛna ndo hemɔ yahakɔnɔ.

Koko kɛnɛ kele mɛtɛ ele, aha anto tshɛ mbatshunda woho ɔtɔi. Amɔtshi wekɔ yema dimɛna lo demba ndo lo yimba lo nshi yawɔ y’esombe. Woho wambohama awui w’aseka enganga ambokimanyiya anto amɔtshi dia vɔ saka waa hemɔ yahakɔnɔ kana nkitshakitsha etombelo ayɔ. Diakɔ diele, lo wedja ɛmɔtshi anto efula wekɔ lo nsɛna edja ndo la yoonge ya dimɛna.

Koko, oyadi wɛ ekɔ lo diɛnɛ l’ekakatanu wendana la lotshundu kana bu, anto efula kombolaka ntshunda osombe lo yoho ya dimɛna. Ngande wakoka dui sɔ salema? Lo wedi ɔmɔtshi, nsala ngasɔ nemanɛka la dionga diaso, lolango laso ndo l’akoka aso wa ndjaɔtɔnganyiya la yoho ya lɔsɛnɔ y’oyoyo shɔ. Dia tokimanyiya lo awui asɔ, nyɛsɔ tɔsɛdingole woho wakokaso nkamba la atɔndɔ amɔtshi wa lo Bible wa wɔdu ndo w’ohomba.

EYA ELELO AYƐ: “Yimba yatuyalaka kame la kanga ndjakitshakitsha.” (Tukedi 11:2) Lo divɛsa nɛ, ‘akanga wa ndjakitshakitsha’ koka mendana la esombe wetawɔ dia vɔ hawoyokoka nsala kɛnɛ kakawasalaka. Charles lele l’ɛnɔnyi 93 ladjasɛ la Brésil mbutaka mɛtɛ etena katande ɔnɛ: “Naka wɛ nsɛna edja, kete wɛ ayotshunda osombe. Ndooko kakokayɛ nsala ko wɛ nkalola ɔlɔngɔlɔngɔ.”

Koko, mbeya elelo ayɛ halembetshiya pondjo monga la kanyi ya kɔlɔ y’ɔnɛ “lam’ele lekɔ osombe, ndooko kakokami nsala nto.” Kanyi ya shɔ koka nshishɛ onto waasaso ande. Tukedi 24:10 mbutaka ɔnɛ: “Naka we ayokomo lu lushi la pa, wulu aye [wayonga] tshitshe.” Lo dihole dia nkɔmɔ, onto leya elelo ande mɛnyaka dia nde ekɔ la lomba, mɛnaka akambo la sso di’ɔlɔlɔ ndo salaka la wolo dia nsala kɛnɛ kakokande nsala.

Corrado lele l’ɛnɔnyi 77, ladjasɛ l’Italie mbutaka ɔnɛ: “Etena katayatshunde osombe, ekɔ ohomba nsala akambo ɔkɔkɛ ɔkɔkɛ.” Lo mɛtɛ, ekɔ ohomba nsala etshikitanu ɛmɔtshi etena katatshunde onto osombe. Corrado nde la wadɛnde wakonge la wɛdimo lo kɛnɛ kendana la osalelo wa ntumu ya la ngelo. Vɔ wakayelaka ekongelo kakawemɛ dia mbewɔ ndjɔlɛmba efula l’ekomelo ka lushi. Marian lele l’ɛnɔnyi 81 ladjasɛ la Brésil, nde lawɔ aya laanga lambɛlɛ okonda. Nde mbutaka ate: “Dimi salaka la wolo dia nkɛndakɛnda dimɛ. Dimi momuyaka yema l’ɔkɔngɔ wa nsala lotumu tshɛ. Dia dimi mbadia kana mpokamɛ mishiki, dimi mbidjasɛka kana mbishamaka. Dimi mbetawɔka dia handjokoka nsala kɛnɛ kakamasalaka.”

Onga la wɛdimo

ONGA LA WƐDIMO: “Wamato [pombaka] ndjalɛnga la ɔlɔtɔ wa kɔmba, wele la wɛdimo ndo la yimba y’ɔlɔlɔ.” (1 Timɔte 2:9) Etelo k’ɔnɛ: “Ɔlɔtɔ wa kɔmba” mbelaka kanyi ya wɛdimo ndo ndɔta dimɛna. Barbara lele l’ɛnɔnyi 74, ladjasɛ la Canada mbutaka ate: “Dimi salaka la wolo dia monga kɔmba ndo pudipudi. Dimi halange mɛnama epakapaka l’ɔtɛ w’ɔnɛ ‘lekɔ osombe,’ halange dui sɔ.” Fern lele l’ɛnɔnyi 91 ladjasɛ la Brésil mbutaka ate: “Dimi sombaka ahɔndɔ amɔtshi w’eyoyo l’oyango wa dimi ndjaoka dimɛna.” Ko, kakɔna kakokaso mbuta lo kɛnɛ kendana l’esombe w’apami? Antônio lele l’ɛnɔnyi 73, ladjasɛ la Brésil mbutaka ɔnɛ: “Dimi salaka la wolo dia mɛnama kɔmba lo ndɔta ahɔndɔ wa pudipudi ndo w’eyoyo.” Lo kɛnɛ kendana la pudipudi kande ka demba, nde kotshaka ɔnɛ: “Dimi mbɔkaka ndo minyaka ndɛdu lushi tshɛ.”

Lo wedi okina, ekɔ ohomba mbewɔ ndjakiyanya lo kɛnɛ kendana la ɛnamelo kayɛ ka demba polo ndo wɛ ndjonga ko aya bu la “yimba y’ɔlɔlɔ.” Bok-im lele l’ɛnɔnyi 69, ladjasɛ la Corée du Sud, ekɔ la wɛdimo lo kɛnɛ kendana l’ahɔndɔ w’eyoyo. Nde mbutaka ate: “Dimi mbeyaka dia handjokoka ndɔta ahɔndɔ wakamalɔtaka nshi yakimi osekaseka.”

Ɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ

ƐNA AKAMBO LA SSO DI’ƆLƆLƆ: “Nshi y’omenyi fono tshe yatuyalaka kolo. Keli one leli la utema w’ongenongeno, atuyalaka la dambu diahashili.” (Tukedi 15:15) Etena katayatshunde osombe, wɛ mbeyaka monga la tokanyi ta kɔlɔ etena kohɔyɛ wolo waki la yɛ lo nshi y’ɔlɔngɔlɔngɔ ndo akambo efula wakiyɛ l’akoka wa nsala. Dui sɔ diekɔ mɛtɛ. Koko, nsala la wolo dia mbahemɛ tokanyi ta kɔlɔ tɔsɔ. Kanyiya kɛnɛ kakete mbeyaka kokonya dia wɛ monga la ɔkɛtshi ndo ntɛwɔ lo kɛnɛ kekeyɛ l’akoka wa nsala. Joseph lele l’ɛnɔnyi 79, ladjasɛ la Canada mɛnaka akambo la sso di’ɔlɔlɔ, nde mbutaka ɔnɛ: “Dimi salaka la wolo dia nsala akambo wemi l’akoka wa nsala ndo handjokanyiya akambo wakamasalaka ntondo, koko laya bu l’akoka wa mbasala nshi nyɛ.”

Wadielo ndo wekelo koka kokimanyiya nto dia wɛ mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ ndo ndjihola wɔɔngɔ ayɛ la akambo w’eyoyo. Ɔnkɔnɛ, lo yɛdikɔ yakoka, nkamba suke lo waaso tshɛ watanema dia mbadia ndo mbeka awui w’eyoyo. Ernesto lele l’ɛnɔnyi 74, ladjasɛ la Philippines, tshɔka lo bibliɔtɛkɛ ndo nyangaka abuku wele ohomba dia mbadia. Nde mbutaka ɔnɛ: “Polo ɛlɔ, lekɔ lo ntetemala monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mɛngɔla lo atshuku wa wodja diɛsɛ la wadielo w’abuku.” Lennart lele l’ɛnɔnyi 75, ladjasɛ la Suède salaka la wolo dia mbeka ɔtɛkɛta w’oyoyo.

Onga la lokaho

ONGA LA LOKAHO: “Nyonge la mbekelo ka nkaha, ko wayonyokahɛ.” (Luka 6:38) Onga la mbekelo ka kahanaka l’anto akina wenya ndo diangɔ diele layɛ. Kɛsɔ ayokokimanyiya dia wɛ monga la ekokelo ndo ɔngɛnɔngɛnɔ. Hosa lele l’ɛnɔnyi 85, ladjasɛ la Brésil salaka la wolo dia nkimanyiya anto akina kaanga mbele nde hayokoka nsala awui amɔtshi l’ɔtɛ wa yoonge yande ya demba. Nde mbutaka ate: “Dimi mbelɛka angɛnyi wele la hemɔ kana wanɛ wambɔkɔmɔ ndo dimi mbafundɛka mikanda. Mbala mɔtshi, dimi mbatomɛka yema ya weshasha. Dimi nangaka nto nkatɛ yangɔ ya ndɛ kana yangɔ y’osadi dikambo dia wanɛ wele la hemɔ.”

Katshi atshɔ akalola mbende ɔlɔ. Jan lele l’ɛnɔnyi 66, ladjasɛ la Suède mbutaka ate: “Etena kokayɛ anto akina ngandji vɔ lawɔ wayokoka ngandji. Lo mɛtɛ, onto lele la lokaho nyangaka waaso wa monga l’osalosalo ndo salaka di’anto akina monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ.”

ONGA LA ANGƐNYI: “One latuyatulaka uma le antu akina, atuyangaka paka lulangu landi lutu, atutshanaka la akanga a yimba tshe.” (Tukedi 18:1) Kaanga mbele ekɔ tena dimɔtshi diakombolayɛ monga wɛmɛ, ekɔ ohomba mbewɔ ndjaanganyaka l’anto. Innocent lele l’ɛnɔnyi 72, ladjasɛ la Nigéria ngɛnangɛnaka monga kaamɛ l’angɛnyi ande. Nde mbutaka ɔnɛ: “Dimi ngɛnangɛnaka mbɔtɔ lɔngɛnyi l’anto wa lo nɔnga tshɛ.” Börje lele l’ɛnɔnyi 85, ladjasɛ la Suède mbutaka ɔnɛ: “Dimi salaka la wolo dia monga la le ɛlɔngɔlɔngɔ. Yoho yawɔ ya lɔsɛnɔ kimanyiyakami dia dimi nyomoyaoka letei k’otema oko lekekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ.” Ɔsa yɛdikɔ ya mbelɛka angɛnyi ayɛ mbala la mbala. Han-sik lele l’ɛnɔnyi 72, ladjasɛ la Corée du Sud mbutaka ɔnɛ: “Dimi la wadɛmi nangaka mbelɛ angɛnyi wa lo nɔnga tshɛ, mbuta ate esombe ndo wanɛ wele l’ɛnɔnyi dikumi l’ɛmɔtshi l’oyango wa sho ndjonga kaamɛ kana wa sho ndjɔlɛ yangɔ ya ndɛ.”

Onga la angɛnyi

Angɛnyi sawolaka dimɛna lam’asawɔ. Ko lam’ele sawo nɔmbaka di’anto tshɛ ntɛkɛta, ekɔ ohomba wɛ pokamɛka anto akina. Ekɔ ohomba ndjasha le anto akina. Helena lele l’ɛnɔnyi 71, ladjasɛ la Mozambique mbutaka ɔnɛ: “Dimi mongaka l’angɛnyi ndo dimi mbɔsaka anto akina la nɛmɔ. Dimi pokamɛka kɛnɛ katawɔ l’oyango wa dimi mbeya kɛnɛ kakanyiyawɔ ndo kalangawɔ.” José lele l’ɛnɔnyi 73, ladjasɛ la Brésil mbutaka ɔnɛ: “Anto ngɛnangɛnaka mbidjasɛ la le wanɛ waahokamɛ, mbuta ate wanɛ wawaɛnya kɛtshi ndo wayasha le wɔ, wanɛ wawaandola l’etena kahombama ndo wanɛ wasala tɔsɛkɛsɛkɛ.”

Etena kashayɛ tokanyi, sala la wolo dia ‘sɔhanya ɛtɛkɛta ayɛ la lɛɛhɔ.’ (Kɔlɔsayi 4:6) Onga la ekanelo k’ɔlɔlɔ ndo keketshaka anto akina.

ONGA LA LOWANDO: “Nyɛnya dia nyekɔ la lowando.” (Kɔlɔsayi 3:15) Etena kalongolayɛ ekimanyelo, ɛnya dia wɛ ekɔ la lowando. Ɛtɛkɛta wa lowando kimanyiyaka dia monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna. Marie-Paule lele l’ɛnɔnyi 74, ladjasɛ la Canada mbutaka ɔnɛ: “Atete edja kakatonɔ dimi l’omɛmi oma lo luudu la tshitshɛ otsha lo luudu la woke. Taki l’angɛnyi dikumi l’ɛmɔtshi wakatokimanyiyaka. Sho kokoka mbakaloya losaka tsho. Takaatomɛ kartɛ yakataafundɛ onto l’onto ɔnɛ losaka ndo takete amɔtshi l’atei awɔ dia ndjɔlɛ yangɔ kaamɛ.” Jae-won lele l’ɛnɔnyi 76, ladjasɛ la Corée du Sud mongaka la lowando lo woho wawɛmbawɔ otsha lo Mbalasa ka Diolelo. Nde mbutaka ɔnɛ: “Lekɔ la lowando lo ekimanyelo kɛsɔ tshɛ diakɔ diele dimi kimɔka yema ya dikuta dia vɔ nsomba yema y’esasɛ. Mbala mɔtshi, dimi nɔngɔsɔlaka yema ya weshasha ko mfunda laadiko ɔnɛ losaka.”

Laadiko di’awui asɔ tshɛ, ekɔ ohomba monga la lowando lo lɔsɛnɔ lele la yɛ. Sɔlɔmɔna laki nkumekanga ka lomba akate ɔnɛ: “Fo kasena ndeka tambwe kambuvo ololo.” (Undaki 9:4) Lo mɛtɛ, onto koka ntshunda osombe lo yoho ya dimɛna naka nde monga la dionga dia dimɛna ndo monga la lolango la ndjaɔtɔnganyiya la yoho ya lɔsɛnɔ shɔ.

Onga la lowando