Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Ambola W’oma Le Ambadi Aso . . .

Kakɔna kele kɔlɔ lo kɛnɛ kendana la mbekelo ya Nɔɛlɛ?

Kakɔna kele kɔlɔ lo kɛnɛ kendana la mbekelo ya Nɔɛlɛ?

Aya edja efula kele Nɔɛlɛ ekɔ lo mbɔsama oko fɛtɛ k’Akristo dia mbohɔ eotwelo ka Yeso. Koko mbekelo efula yasalema lo fɛtɛ kɛsɔ, tokonyaka dia sho ndjambola ɔnɛ: Ngande wakawayokoma lo kiɔtɔnganyiya la eotwelo ka Yeso?

L’ɔtɛ wa dui dimɔtshi, mbuta ate shimu yendana la Père Noël. Woho wɔsa anto lushi lɔsɔ oko lushi l’ɔngɛnɔngɛnɔ, lɔlɛdu la wɛma, atama wa beela, ahɔndɔ wa beela wa Père Noël mbeyamaka oko piblisite ka dimɛna efula ka Nɔɛlɛ kakasalema lo dikambo dia kɔmpanyi kendana l’awui wa wanu l’Amɛrikɛ wa lo Nɔrdɛ lo 1931. L’ɛnɔnyi wa 1950, ase Brésil amɔtshi wakahembe dia mpɛnya Père Noël la onto lakiwɔ ɔmɔtshi la lɔfɔnya, mbuta ate Papa opalanga k’ase Inde. Etombelo akɔna wakonge la dui sɔ? Carlos Fantinati, ombetsha wa lo kalasa y’adidi mbutaka dia Père Noël kɔnɛndja tsho Papa opalanga k’ase Inde koko “akalɛndja ndo Yeso ya dikɛnda ndo akayokoma onyimpala weyama wa fɛtɛ ka Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25.” Ko onde paka toshimu tele oko shimu ya Père Noël toto mbele kɔlɔ lo dikambo dia Nɔɛlɛ? Dia sho nkondja okadimwelo, nyɛsɔ tokalole lo Lokristo la ntondo.

Dibuku dimɔtshi (Encyclopedia Britannica) mbutaka dia “lo ntambe hiende y’etatelo ka Lokristo akikɔ ɔlɔshanelo wa wolo dia mbeya nshi ya eotwelo ka wanɛ wakavu lo wahɔ w’anto, ɛnyɛlɔ Yeso.” Lande na? Akristo mbɔsaka fɛtɛ ka lushi la eotwelo oko mbekelo k’apanganu, dui diahombawɔ vɔ tshɛ mbewɔ. Lo mɛtɛ, ndooko dihole diɛnya datɛ diakotɔ Yeso diakoka tanema lo Bible.

Kaanga kele Akristo wa ntondo kombetawɔka mbekelo ya salaka fɛtɛ ya eotwelo, ɛnɔnyi ndekana 300 l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Yeso, ɔtɛmwɛlɔ w’aseka Mupɛ wakahɔhɔla fɛtɛ ka Nɔɛlɛ. Ɔtɛmwɛlɔ wakalange nkeketsha lowandji lawɔ lo minya wekamu ɔmɔtshi wa woke mbuta ate woho wele ɛtɛmwɛlɔ w’apanganu w’ase Rɔmɔ wakalangemaka le anto efula ndo fɛtɛ kawɔ ka solstice d’hiver. Dibuku diaki Penne Restad dielɛwɔ Fɛtɛ ka Nɔɛlɛ l’Amɛrikɛ (Ang.) mbutaka dia ɔnɔnyi tshɛ, oma lo Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 17 polo Ngɔndɔ ka ntondo 1, “ase Rɔmɔ efula wakasalaka fɛtɛ, wakakɛnyaka tɔkɛnyɔ, wakangɛnangɛnaka, wakatetetaka lo toshinga ndo wakayashaka lo waa fɛtɛ nkina dia mbisha tozambizambi tawɔ nɛmɔ.” Ndo lo Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25, ase Rɔmɔ wakasalaka fɛtɛ ka eotwelo ka jambizambi ya Wonya yahalɛndjama. Lo mpɔhɔla dia fɛtɛ ka Nɔɛlɛ salema lushi lɔsɔ, ɔtɛmwɛlɔ wakalɔmbɛ di’ase Rɔmɔ efula salaka fɛtɛ ka eotwelo ka Yeso lo dihole dia eotwelo ka wonya. Dibuku diaki Gerry Bowler dielɛwɔ Santa Claus, a Biography, mbutaka dia ase Rɔmɔ wakatetemalaka ngɛnangɛna la fɛtɛ yawɔ yakasalemaka l’atei atei wa eleko ka tshitshi.” Lo mɛtɛ, vɔ “wakatetemala nsɔhanya nshi y’eyoyo shɔ la mbekelo yawɔ y’edjedja.”

Ɔnkɔnɛ, ambokɛma hwe dia, kɛnɛ koleki kɔlɔ lo kɛnɛ kendana la fɛtɛ ka Nɔɛlɛ ele tɔ ndja oma lo tɔkɔkɔ ta kɔlɔ. Lo dibuku diande Bataille pour Noël (Ang.) Stephen Nissenbaum mbutaka lo dikambo dia fɛtɛ ka Nɔɛlɛ ɔnɛ tɔ kekɔ “tsho fɛtɛ k’apanganu kɛnama oko fɛtɛ k’Akristo.” Ɔnkɔnɛ, fɛtɛ ka Nɔɛlɛ mɔnyɔlaka Nzambi ndo Ɔnande Yeso Kristo. Onde ɔsɔ ekɔ tsho dui di’anyanya? Bible mimbolaka ɔnɛ: “Diɔtɔnganelo diakɔna diele lam’asa akambo w’ɛlɔlɔ la akambo wa kɔlɔ? Kana losambi lakɔna lele lam’asa osase la wodjima?” (2 Kɔrɛtɔ 6:14) L’ɛnyɛlɔ ka osongo wakole la dikoto, fɛtɛ ka Nɔɛlɛ kekɔ dikoto, mbuta ate ‘hakoke nsembɔ.’Undaki 1:15.