Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Onde Petero mbaaki papa l’Ɔrɔma ka ntondo?

Onde Petero mbaaki papa l’Ɔrɔma ka ntondo?

“Kardinalɛ Jorge Mario Bergoglio, S.J., akasɔnama oko Papa l’Ɔrɔma, mbuta ate okitɔ wa 265 waki Petero.”VATICAN INFORMATION SERVICE, OSOMBA WA VATICAN, NGƆNDƆ KA SATO 13, 2013.

“Evɛkɛ wa la Rɔmɔ ekɔ la lowandji laadiko di’ɔtɛmwɛlɔ, nɛ dia nde ekɔ okitɔ waki Petero w’osanto ɔnɛ lakalongola ɔtshɔkɔ ɔsɔ oma le Yeso Kristo.”LA PRIMAUTÉ DE L’ÉVEQUE DE ROME DANS LE TROIS PREMIERS SIÈCLES, 1903, OMA LE VINCENT ERMONI.

“Naka, onto tshɛ ayota . . . dia Papa l’Ɔrɔma keema okitɔ waki Petero ɔnɛ lakatshɔkwama lo ɔtɛmwɛlɔ ɔnɛ, kete nde ekɔ onto lahombama mpetshama [mbuta ate nde ekɔ onto lahombama mbɔsama oko onto la kɔlɔ].”—LOSANGANYA LA NTONDO LA OLUI WA WAA EVƐKƐ WA LO VATICAN, NGƆNDƆ K’ESAMBELE 18, 1870.

LE MILIYƆ y’aseka Mupɛ wa l’andja w’otondo, didjango dia lo 1870 diakɔsama lo Losanganya la ntondo la olui wa waa evɛkɛ wa lo Vatican ekɔ dietawɔ dia ɔtɛmwɛlɔ, wetshelo wele paka mbookitanyiya. Koko dimbola diambɔma dɔ nɛ: Onde ɔsɔ ekɔ wetshelo wa l’Afundelo? Ndo nto, onde papa l’Ɔrɔma François ekɔ mɛtɛ okitɔ w’ɔpɔstɔlɔ Petero? Ndo onde Petero aki papa l’Ɔrɔma ka ntondo?

“LAA DIKO DYA DIVE NƐ, LAYOKA CUNDA DYAAKIMI DY’AMBETAWI”

Didjango di’oma lo Losanganya lakɔtɔ olui wa waa evɛkɛ wa lo Vatican lo 1870 akahikama ntondo lo eokelo kawɔ ka Mateo 16:16-19 ndo ka Joani 21:15-17. Sawo dia lam’asa Yeso la Petero diadaso lo avɛsa asɔ ndo lo ɛkɔndɔ ekina wa lo Bible, mɛnyaka dia Petero aki l’ɔkɛndɛ w’ohomba efula lo ɔkɔndɔ wa Lokristo la ntondo. Lo mɛtɛ, mbala ka ntondo kakawahomana, Yeso akatatshi dia Petero ayoyonga la waonga wele oko dive lo lɔsɛnɔ lande. (Joani 1:42) Ko onde Kristo akasha Petero lowandji la laadiko?

Lo Mateo 16:17, 18, sho tanaka ɛtɛkɛta waki Yeso otsha le Petero ate: “Lambokotɛɛ nte: Petro keeyɛ [lokombo lalembetshiya “Ɛtshi ka dive”], ko laa diko dya dive nɛ, layoka Cunda dyaakimi dy’ambetawi.” * Onde Yeso akataka dia “cunda . . . dy’ambetawi” kana etshumanelo kande kayohikama laadiko dia Petero, ɔnɛ laaki onto? Onde Petero mbakahombe monga ɔtɛ wa ambeki akina tshɛ waki Yeso? Apɔstɔlɔ akina waki laawɔ lo sawo sɔ, ngande wakawashihodia ɛtɛkɛta waki Yeso? Evanjiliɔ mɛnyaka dia l’ɔkɔngɔ, lo waaso efula, vɔ wakawane dia mbeya ɔnɛ lakaleke woke l’atei awɔ. (Mateo 20:20-27; Makɔ 9:33-35; Luka 22:24-26) Naka Yeso akasha Petero lowandji, onde wakakoke mimbwana nto dia mbeya ɔnɛ lakaleke woke l’atei w’apɔstɔlɔ?

Ngande wakashihodia Petero ndamɛ ɛtɛkɛta waki Yeso? Lam’ele Petero aki ose Isariyɛlɛ, nde akakoke mbeya prɔfɛsiya efula ya lo Hɛbɛru yendana la ‘dive’ kana ‘dive dia tshuku.’ (Isaya 8:13, 14; 28:16; Zekariya 3:9) Etena kakandayofundaka dia prɔfɛsiya kɛmɔtshi l’atei ayɔ lo mukanda ande otsha le asekande ambetawudi, Petero akalembetshiya dia ‘dive dia tshuku’ diakatama lo prɔfɛsiya aki Nkumadiɔndjɔ Yeso Kristo, Mɛsiya. Petero akakambe la tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ pe’tra (tshɛkɛta yakɔ yaamɛ yatanaso lo ɛtɛkɛta waki Yeso wele lo Mateo 16:18) lo dikambo dia Kristo ndamɛ.—1 Petero 2:4-8.

Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akikɔ ombeki okina wa kɔlamelo waki Yeso. Onde Pɔɔlɔ aketawɔ dia Yeso akasha Petero lowandji? Lo mbeya dihole diaki la Petero lo etshumanelo k’Akristo ka lo ntambe ka ntondo, Pɔɔlɔ akafunde dia Petero akikɔ l’atei wa ‘wanɛ wakɔsamaka oko dikundji.’ Le Pɔɔlɔ, akikɔ ‘dikundji’ efula. (Ngalatiya 2:9) Laadiko dia laasɔ, otondonga Petero akasɔnama oma le Yeso oko ɔtɛ w’etshumanelo, ngande wakandakoke tsho mbɔsama, mbuta ate fɔnyama oma le asekande ambetawudi oko ekundji?

Etena kakandafunde lo kɛnɛ kendana la wandja amɔtshi waki Petero, Pɔɔlɔ akate akambo hwe hwe, koko la dilɛmiɛlɔ tshɛ ate: “Lakawanya lo sɛkɛ, dikambo nde aaki lo minja.” (Ngalatiya 2:11-14) Pɔɔlɔ kɔfɔnya dia Kristo akake ɔtɛmwɛlɔ ande kana etshumanelo kande laadiko dia Petero kana laadiko di’onto okina lele keema kokele. Lo wedi okina, nde aketawɔka dia etshumanelo kakahikama le Yeso Kristo lele etshina. Le Pɔɔlɔ, “Kristo kaki dive.”—1 Kɔrɛtɔ 3:9-11; 10:4.

“PETRO KEEYƐ . . .”

Ko laasɔ, ngande wahombaso nshihodia ɛtɛkɛta waki Yeso w’ɔnɛ: “Petro keeyɛ, ko laa diko dya dive nɛ, layoka Cunda dyaakimi dy’ambetawi”? Dia nshihodia dimɛna dimɛna, sho pombaka mbadia ɔkɔndɔ akɔ. Lo dikambo diakɔna diakatɛkɛtaka Yeso nde la Petero? Yeso aki oma la mboka ambeki ande dimbola ɔnɛ: “Nyu atanyu, eemi?” Aha la mengenga, Petero akookadimola ate: “Kristo keeyɛ, Ɔna [Nzambi k]asɛna.” L’ɔtɛ wa dui sɔ mbele, Yeso akandola Petero ndo oma laasɔ nde akakotsha dia nde ayohika “Cunda . . . dy’ambetawi” kana etshumanelo kande laadiko dia “dive” dioleki wolo, dive diele Petero akɛnya mbetawɔ le diɔ, mbuta ate Yeso ndamɛ.Mateo 16:15-18.

Ngande wahombaso nshihodia ɛtɛkɛta waki Yeso w’ɔnɛ: “Petro keeyɛ, ko laa diko dya dive nɛ, layoka Cunda dyaakimi dy’ambetawi”?

Lo mbetawɔ awui asɔ, efula ka waa “Mɔpɛrɛ” wakafunde dia dive diele lo Mateo 16:18 ekɔ Kristo. Ɛnyɛlɔ, Augustin akafunde lo ntambe ka tanu ate: “Nkumadiɔndjɔ akate ate: ‘Laa diko dya dive nɛ, layoka Cunda dyaakimi dy’ambetawi,’ nɛ dia Petero akawotɛ ate: ‘Kristo keeyɛ, Ɔna [Nzambi k]asɛna.’ Diakɔ diele, lo dive dia woke nɛ, diakanyashola pɛkato yanyu, lɔkɔ mbayomohika Cunda dy’ambetawi.” Augustin akate mbala la mbala dia “Dive (Petra) aki Kristo.”

Augustin ndo anto akina wotɔsama oko anto wa kɔlɔ naka vɔ mbalombosha lo ndjela dietawɔ di’aseka Mupɛ dia nshi nyɛ. Lo mɛtɛ, lo ndjela Ulrich Luz, ombewi wa teoloji w’ose Suisse, woho wasukɛ anto efula kanyi shɔ l’atei wa ambewi wa Bible ɛlɔ kɛnɛ, wotokoka manyema oko anto wa kɔlɔ lo ndjela didjango diakadjama lo Losanganya lakɔtɔ olui wa waa evɛkɛ wa lo Vatican lo 1870.

ONDE PAPA L’ƆRƆMA MBELE OKITƆ WAKI PETERO?

Titrɛ ka “papa l’Ɔrɔma” kombeyama oma le ɔpɔstɔlɔ Petero. Lo mɛtɛ, polo lo ntambe ka divwa, evɛkɛ efula waaki koomonga ase Rɔmɔ wakakambaka la titrɛ kɛsɔ dikambo diawɔ vɔamɛ. Kaanga kediɔ ngasɔ, vɔ kondekaka nkamba la tshɛkɛta shɔ oko titrɛ keyama polo l’ekomelo ka ntambe 11. Laadiko dia laasɔ, ndooko Okristo wa lo ntambe ka ntondo lakafɔnya dia lowandji lakashama le Petero ko ndjeta le ekitɔ ande. Martin Hengel, nomb’ewo k’ose Allemagne akasha lokanyi l’ekomelo lo mbuta dia “ndooko djembetelo ya l’ɔkɔndɔ kana y’awui wa teoloji yɛnya dia papa l’Ɔrɔma akalongola ‘lowandji.’”

Kɛnɛ kakokaso nembetɛ lo tshena pe: Onde Petero mbaaki papa l’Ɔrɔma ka ntondo? Onde nde aki la ekitɔ? Onde wetshelo w’aseka Mupɛ wendana la papa l’Ɔrɔma ntomba oma l’Afundelo? Okadimwelo wa shikaa wa ambola asɔ tshɛ ekɔ ɔnɛ ndooko. Aha la taamu, kɛnɛ keyama ele Yeso akahike ɔtɛmwɛlɔ ande, etshumanelo kande ka mɛtɛ le nde ndamɛ. (Ɛfɛsɔ 2:20) Diakɔ diele, ɔmɔmɔ la l’atei asɔ koka ndjambola dimbola di’ohomba nɛ: Onde dimi lambotana etshumanelo ka mɛtɛ kɛsɔ?

^ od. 8 Avɛsa tshɛ wa lo sawo nɛ, mbɔsama oma lo Bible k’aseka Mupɛ ka Dyookaneelo Dy’oyooyo, kana Bible k’oyoyo k’ase Amɛrikɛ (Ang.), Bible kakamba lawɔ lo sitɛ k’Ɛtɛrnɛtɛ ka lo Vatican.