Tshɔka lɛnɛ ele awui

ƐLƆNGƆLƆNGƆ WEKƆ LO NDJAMBOLA

Ngande wakokami ndowanya akoka ami wa nsawola l’anto?

Ngande wakokami ndowanya akoka ami wa nsawola l’anto?

 Lande na nsawola okoko l’okoko?

 Anto amɔtshi mbutaka dia sawo di’okoko l’okoko diekɔ wolo ndo mbishaka wɔma, djekoleko etena kadiɛdikawɔ l’otomelo wa mesajɛ.

 “Nɔmbamaka dia monga la yewo y’efula etena kasawolayɛ l’onto okoko l’okoko, nɛ dia wɛ hakoke ntshikitanya kana dimola kɛnɛ kotshiyɛ.”​—Anna.

 “Ntoma mesajɛ ekɔ oko emisiɔ wambodjamaka l’eshinga, koko ntɛkɛta l’onto okoko l’okoko ekɔ oko ntɛkɛta la ntondo k’olui w’anto. Kɛnɛ kandjelɛ lo yimba etena kasawolami l’onto ele monga la yambalo di’aha ntondja ‘ɛtɛkɛta wa kɔlɔ!’”​—Jean.

 L’etena kɛnɛ kana lo nshi yayaye, wɛ ayonga l’ohomba w’akoka wa nsawola l’anto. Ɛnyɛlɔ, wɛ ayonga l’ohomba w’akoka asɔ dia nkondja angɛnyi w’eyoyo, dia nkondja ndo nama olimu w’oyoyo kana ntatɛ la diembwanelo etena kayoyonga suke dia nsala dui sɔ.

 Losango la dimɛna ele, sawo di’okoko l’okoko bu l’oyango wa nkokiya wɔma. Wɛ koka mbeka ndo mbeya kaanga naka wɛ ekɔ kanga diki.

 “Hatokoke mbewɔ ntena tshɛ dia ntɛkɛta awui wa kɔlɔ ndo nyanga l’ɔtɛ wa dikambo sɔ. Tolongamɛke dia monga kokele.”—Neal.

 Ngande wakokami ntatɛ sawo?

  •   Oka ambola. Kanyiya dui dimɔtshi diayasha anto lɔkɔ ndo nkamba la diɔ dia ntatɛ sawo. Ɛnyɛlɔ:

     “Onde wɛ eke oma la mɛngɔla atete edja?”

     “Ɔnɛ ekɔ sitɛ ka dimɛna efula. Onde wɛ ambɔtɔka lɔkɔ?”

     “Onde wɛ ambokaka dia . . . ?”

     Dia ndeka mbika epole ɔsɛkɛ lo dikambo dimɔtshi, kanyiya dui dimɔtshi dietawɔnyu nyu akɔ ahende. Ɛnyɛlɔ, onde nyu mbɔtɔka Kalasa kakɔ kaamɛ kana nyu kambaka olimu lo dihole diakɔ diamɛ? Oka ambola lo nkamba la awui wetawɔnyu nyu akɔ ahende.

     “Kana yimba lo ambola w’ohomba ndo wakombolayɛ nkondja ekadimwelo awɔ oma le anto akina.”​—Maritza.

     Ɔhɛmwɛlɔ: Ewɔ dia mpɔpa ambola lɔmpɔpa. Ndo nto, ewɔ di’aha ndjatambiya lo lɔsɛnɔ l’onto lo nkamba la ambola wele oko: “Naa dui dialeka kosha wɔma?” kana “Lande na kalekayɛ ndɔta ahɔndɔ wa bule?” Ambola wa ngasɔ koka mɛnama dia wɛ ekɔ lo ndjatambiya lo lɔsɛnɔ l’onto. Dimbola diahende koka mbela kanyi ya diɔnyɔ!

     Wɛ koka mbewɔ dia monga oko onto lampɔpa ambola lo mbishaka kanyi yayɛ hita lo dimbola diakayambodi la ntondo kana l’ɔkɔngɔ w’okadimwelo w’onto. Lo wedi okina, sala dia ɔsɔ monga sawo koko aha ɔkɔnya.

    Onde wɛ pɔpaka ambola lɔpɔpa?

     Tɔndɔ dia lo Bible: “Tokanyi ta lo otema w’onto tekɔ oko ashi wa dingunda, koko kanga shɛnɔdi mbataholaka.”​—Tokedi 20:5.

  •   Onga suke dia mpokamɛ. Otetemalelo wa sawo nemanɛka efula la dikoka diayɛ dia mpokamɛ oleki dikoka diayɛ dia ntɛkɛta.

     “Lakayadjɛ oyango wa mbeka dui dimɔtshi di’oyoyo diendana l’onto latɛkɛta la mi. L’ɔkɔngɔ diko, dimi mbohɔka kɛnɛ kombite onto akɔ dia mbeya dimbola dia dimɛna diayomoyombola mbala kayaye kayotosawola.”​—Tamara.

     Ɔhɛmwɛlɔ: Toyakiyanyake dia kɛnɛ kayoyota l’ɔkɔngɔ. Naka wɛ mpokamɛ la yambalo tshɛ, wɛ ayonga l’akoka wa nkadimola kɛnɛ kokote onto lasawola la yɛ.

     Tɔndɔ dia lo Bible: “Onto tshɛ pombaka monga suke dia mpokamɛ, ɔkɔkɛ dia ntɛkɛta.”​—Jakɔba 1:19.

  •    Ɛnya dia wɛ ndjashaka lo yoho ya mɛtɛ. Wɛ ayoleka ngɛnangɛna sawo dianyu naka wɛ ndjakiyanya efula dikambo dia onto latɛkɛta la yɛ.

     “Etena kɛnyayɛ onto okina dia wɛ ekɔ lo ndjasha lo kɛnɛ katande, sawo mongaka dimɛna efula kanga mbakoka sawo ntatɛ mbɔla lo tena dimɔtshi.”​—Marie.

     Ɔhɛmwɛlɔ: Ewɔ di’aha ndjatambiya lo lɔsɛnɔ l’onto. Mandola tsho onto ɔnɛ: “Dikɔti diayɛ dimɛna efula. L’oshinga wakayadisombe?” Yoho ya diando shɔ koka nyangiya onto!

     Tɔndɔ dia lo Bible: “Tanyendake paka wahɔ anyu hita eto, koko nyendake ndo wahɔ w’anto akina.”​—Filipɛ 2:4.

 Ngande wakokayɛ nkomiya sawo? Jordan ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔtshi mbutaka ate: “Sala dia komiya sawo la dui dimɔtshi dia dimɛna. Mbuta dui dimɔtshi diele oko ‘lakangɛnyingɛnyi sawola la yɛ’ kana ‘lambokokombolɛ lushi l’ɔlɔlɔ’ koka nkimanyiya dia nyu ndjotetemala sawo mbala kayaye.”