Tshɔka lɛnɛ ele awui

Nyuma k’ekila kɛdikɛdi na?

Nyuma k’ekila kɛdikɛdi na?

Okadimwelo washa Bible

 Nyuma k’ekila ekɔ wolo waki Nzambi wakamba olimu. (Mika 3:8; Luka 1:35) Nzambi tomaka nyuma kande lo woho ɔnɛ wele wolo atɔ ntshɔka dihole tshɛ dia nkotsha lolango lande.​—Osambo 104:30; 139:7.

 Lo Bible, tshɛkɛta “nyuma,” kadimɔma oma lo tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru ruʹach ndo ya lo Grɛkɛ pneuʹma. Mbala efula, tɔtɛkɛta tɔsɔ mendanaka la wolo waki Nzambi wakamba olimu, mbuta ate nyuma k’ekila. (Etatelo 1:2) Koko, Bible kambaka la tɔ nto lo toho totshikitanyi:

 Tokitshimudi tɔsɔ tshɛ mendana la ɛngɔ kahakoke anto mɛna la washo, koko oma l’etombelo wɛnama la washo. Ɔnkɔnɛ, nyuma ka Nzambi, “l’ɛnyɛlɔ ka lɔpɛpɛ, tɔ hɛnama, hakoke munandema ndo kekɔ la wolo.”​—An Expository Dictionary of New Testament Words, by W. E. Vine.

 Bible tɛkɛtaka nto dia nyuma k’ekila kaki Nzambi oko “anya” kana “mpita.” (Osambo 8:3; 19:1; Luka 11:20; ɛdika la Mateo 12:28.) Oko wakamba ɔsɛdi wa sɛlasɛla l’anya and endo la mpita yande dia nsala olimu ɔmɔtshii, mbele Nzambi akakambe la nyuma kande dia ntonga diangɔ diele oko:

Nyuma k’ekila bu onto

 Lo ntɛkɛta dia nyuma ka Nzambi oko “anya” ande, “mpita” yande kana “lomu” lande, Bible mɛnyaka dia nyuma k’ekila bu onto. (Etombelo 15:8, 10) Anya w’ɔsɛdi wa diangɔ kambaka kaamɛ la yimba yande ndola demba diande. Woho akɔ waamɛ mbNyuma k’ekila kɛdikɛdi na kaki Nzambi kambaka olimu paka lo ɛlɔmbwɛlɔ kaki Nzambi. (Luka 11:13) Bible mbɛdikaka nto nyuma ka Nzambi la ashi ndo kikakatanyaka la diangɔ diele oko mbetawɔ la ewo. Wɛdikelo ɛsɔ tshɛ mɛnyaka dia numa k’eikila bu onto.​—Isaya 44:3; Etsha 6:5; 2 Kɔrɛtɔ 6:6.

 Bible toshaka nkombo ya Jehowa Nzambi ndo l’Ɔnande, Yeso Kristo; koko ndooko dihole diatoshatɔ lokombo laki nyuma k’ekila. (Isaya 42:8; Luka 1:31) Etena kakɛnyi Okristo Stɛfano lakadiakema l’ɔtɛ wa mbetawɔ kande ɛnɛlɔ k’olongo, nde akɛnyi paka anto ahende, koko aha asato. Bible mbutaka ɔnɛ: “Koko lam’ele nde akalodiama la nyuma k’ekila, nde akende l’olongo ko akɛnyi lotombo la Nzambi ndo Yeso emadi lo lonya l’omi la Nzambi.” (Ets. 7:55) Nyuma k’ekila kaki wolo waki Nzambi wakaakimanyiya Stɛfano dia mɛna ɛnɛlɔ kɛsɔ.

Kanyi ya kɔlɔ yele l’anto lo dikambo dia nyuma k’ekila

 Kanyi ya kashi: “Nyuma k’ekila,” ekɔ onto ɔmɔtshi la lo Losato l’osanto, oko wotamidiɔ lo 1 Joani 5:7, 8 kɛsɔ mbata ɛnyɛlɔ Bible kaki Cramppon.

 Kɛnɛ kele mɛtɛ: Ekadimwwelo ka Bible kaki Crampon mbidjaka lo 1 Joani 5:7, 8 tɔtɛkɛta tɔnɛ “l’olongo ekɔ Papa, Ɔtɛkɛa, ndo nyuma k’ekila: ndo vɔ akɔ asato wekɔ ɔtɔi. Ndo ekɔ asato wasambisha la nkɛtɛ.” Koko, anyanginyangi wakayoshola di’ɛtɛkɛta ɛsɔ kofundama oma le ɔpɔstɔlɔ Joani ndo vɔ bu ɛtɛkɛta wa lo Bible. Prɔfɛsɛrɛ Bruce M. Metzger akafunde ate: “Tɔtɛkɛta tɔsɔ tekɔ kasha ndo tɔ hatohombe ntanema lo Daka di’oyoyon.”​—A Textual Commentary on the Greek New Testament.

 Kanyi ya kashi: Lo Bible nyuma k’ekila mɛnyaka oko onto ndo dui sɔ mɛnyaka dia tɔ kekɔ onto.

 Kɛnɛ kele mɛtɛ: Lo ntena dimɔtshi nyuma k’ekila mɛnyamaka oko onto l’Afundelo, koko dui sɔ hadiɛnya dia nyuma k’ekila kekɔ onto. Lo ntena dimɔtshi, kaanga lomba, nyɔi ndo pɛkato mɛnyamaka oko anto. (Tokedi 1:20; Rɔmɔ 5:17, 21) Ɛnyɛlɔ, vɔ mbuta lo dikambo dia lomba dia lɔ lekɔ la “etsha” ndo la “ana,” ndo lo dikambo dia pɛkato ɔnɛ tɔ kɔshaka anto, ndjakaka ndo salaka awui l’ɔkɔmiya.​—Mateo 11:19; Luka 7:35; Rɔmɔ 7:8, 11.

 Woho akɔ waamɛ mbele, etena kakashile ɔpɔstɔlɔ Joani, nde akatɛkɛta dia nyuma k’ekila oko onto lo kielɛ “okimanyedi” wayosha tolembetelo, wayɔlɔmbɔla, wayɔtɛkɛta, wayoka, wayota awui, wayotombola ndowkayolongola., Nde akakambe l’okitɔ wa lopami oko “nde”etena kakandatɛkɛtaka dia “okimanyedi” ɔsɔ. (Joani 16:7-15) Nde akasale ngasɔ nɛ dia tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakadimɔma ɔnɛ “okimanyedi” (pa·raʹkle·tos) ekɔ ya lopami ndo dui sɔ nɔmbaka dia nkamba l’okitɔ wa lopami lo ndjela ɛlɛmbɛ wa gramatika wa lo Grɛkɛ. Etena kakatɛkɛta Joani dia nyuma k’ekila lo nkamba l’okitɔ wele bu lopami ka womoto pneu’ma, ndo akakambe la “tɔ,” okitɔ wele bu wa lopami ka womoto.​—Joani 14:16, 17.

 Kanyi ya kashi: Batizama lo lokombo la nyuma k’ekila mɛnyaka dia tɔ kekɔ onto.

 Kɛnɛ kele mɛtɛ: Bible kambaka ntena dimɔtshi la “lokombo” dia nembetshiya wolo kana lowandji. (Eohwelo 18:5, 19-22; Ɛsta 8:10) Ekɔ oko woho wakambatɔ l’etelo ka l’Angɛlɛ k’ɔnɛ “lo lokombo l’ɔlɛmbɛ,” etelo kahɛnya dia laasɔ ɔlɛmbɛ waya onto. Onto labatizama “lo lokombo la” nyuma k’e kila mbetawɔka wolo ndo ɔkɛndɛ wele la nyuma k’ekila l’okotshamelo wa lolango laki Nzambi.​—Mateo 28:19.

 Kashi: Apɔstɔlɔ wa Yeso ndo ambeki akina wa lo ntambe ka ntondo waketawɔka dia nyuma k’ekila kekɔ onto.

 Mɛtɛ: Bible hate ngasɔ ndo ɔkɔndɔ hawote ngasɔ. Dibuku dimɔtshi (Encyclopædia Britannica) mbutaka ɔnɛ: “Olembetshiyelo w’ɔnɛ Nyuma k’Ekila kekɔ onto ɔmɔtshi lotshikitanyi la lo lozambi . . . yakaye oma lo Losanganya lakasalema la Constantinople lo 381.” Dui sɔ diakasalema ɛnɔnyi ndekana 250 l’ɔkɔngɔ w’ɔpɔstɔlɔ w’ekomelo mvɔ.