Bul ɓil ɓe

Bul kluuri wããren wo

HADGE 42

Ndo mbo go de “gorge maa yãã jage” yawlà?

Ndo mbo go de “gorge maa yãã jage” yawlà?

“Koge re maaga a le ciŋ . . . go de gorge maa yãã jage.”—JAG. 3:17.

SIŊ 101 Œuvrons dans l’unité

KLUURI HADGE NO a

1. Wer mayse ga maapo se joŋ de gayri see naa maa yãã jag là?

 Á SEE ɓo de gayri wur maa po wo maa hoo sugi? Waŋ Dafid hay ko see ɓe doo sen ne no. Á tos Baa ga: “Joŋ ga ndi mo hay da hoo sug ti ɓo ɗala” (Siŋ. 51:​12, NWT). Dafid hay da Jeofa. Amaa de sen ɓuy á hay bay tum see ɓe gus maa hoo sug wa. Naa doo sen ne lay. Wer mayse ne? Taŋgu, naa da’ de bay hooge sug le ɓaale mõõre naa maa taŋgun wo no. Maa de ɓog no, Manhúulí tum de jãɗ nen naa ga naa mo ngiɗ faale ne Jeofa doo maaga á hay joŋn go ne pa (2 Kor. 11:3). Maa de swa’ no, naa yoo jar maaga ɗiggi maa ti tamsir maa debalan ɓil ɓaara mono, “joŋre . . . jar hãyhãy maga bay wo yãã jag Baa wa mo ti’ no” (Efe. 2:2). Naa joŋ joŋre debaŋ maa dur ɓlagge maa ti hõõgesee naa no, maa dur Manhúulí, maa dur tamsiri, nen maaga naa mo hay hoo sug ti Jeofa, lan ti jar maaga á lag ra maa koɗ naa mono.

2. Hay go “gorge maa yãã jag” da wããge ga hãylà (Jag 3:17)?

2 Jaŋ Jag 3:17. Jag wãã ga jar maaga wo de ko re wo go de “gorge maa yãã jage.” Ɗig ba mbo ti maaga sen da wããge ga hãyla ɗa. Naa mo hay yãã jag jar maaga Jeofa de lag ra ne naa peel go de jiili naa ɓuy, naa hay go gorge maa hoo sug ti ɓaara. Amaa Jeofa bay dage ga naa mo yãã jag jar maaga da wo ga naa mo hoo sug ti se wa wa—Joŋre 4:​18-20.

3. Wer mayse ga á de el nen Jeofa maaga naa mo yãã jag jar maaga ẽgre de hãge ne hara ti naa là?

3 Yããge jag Jeofa de hay joŋ go see naa gus de daŋ yããge jag jee táabay. Jeofa baa diŋ yaŋ maaga daŋ wo go (Siŋ. 19:7). Jar téebeere maaga wo de lagge ti ngeel maa peel wo de ɓlagge see. Amaa de sen ɓuy, Pan naa maa ciŋn hã ra ɓe ne pããrebe wo, ne waŋre maa ni ngomna wo, ne jar maa peel tayge wo (Jõõ. 6:20; 1 Tes. 5:12; 1 Pi. 2:​13, 14). Naa yaŋ yãã jag ɓaara no, ni naa de yããge na diŋ jag Jeofa. Naa ko maaga naa yãã jag jar maaga Jeofa de lag rage peel naa na yããge la, koh de maaga á bay mbe tum see naa gus maa yãã jag ɓaara ti wããre maaga á wãɗ wo ne naa wa mono.

YÃÃ JAG PÃÃRE ƁO WO

4. Wer mayse ga weere maa po wo debaŋ bay wo yãã jag pããre ɓaara wo wa là?

4 Weere naa wo yoo kããrebe maaga “bay wo yãã jag pan ɓaara wo de man ɓaara” wo wa (2 Tim. 3:​1, 2). Wer mayse ga daŋge ɓaara bay hoo sug wa ne? Pããrebe maa po bay wo joŋ fẽẽre maaga á had wo ne weere ɓaara wo wa. Day weeren ɗig wo so ga sen mokay bay ti ngeel ɓe wa. Maa po ɗig wo ga, yaŋ maaga pããre saara bag wo ne saara bay wo maa joŋge nen wur maa debalan wa, ga á bay wo kayge wa, noga ga á raw wo ooge go ti wããre graŋ graŋ debaŋ. Hayga ndo yaŋ jõõ no, ndo de koge ɓe na doo sen ne lay yaw? Á de gayri see jar maa po wo debaŋ maa hoo sug ti jag liŋgi maa ni Jeofa maaga wãã ga: “Yãã wee jag pan ɓay wo de man ɓay wo, werga á diŋ joŋre ɓay ma de el peel Waŋkluu” (Efe. 6:1). Mayse kay ndo maa joŋge doo sen ne ne?

5. Doo maaga à da’ ɓil Lug 2:​46-52 ne mono, wer mayse ga yããge jag maaga Yeso yãã jag pããre ɓe wo sar debaŋ là?

5 Ndo had hooge sug yaŋ see jee maaga saɓlaŋ ɓe daŋ go mono —Yeso (1 Pi. 2:​21-24). Á hay diŋ jee táabay maaga bay de ɓlagge see wa. Pããre ɓe hay wo de ɓlagge see. Amaa Yeso hay yãã jag pããre ɓe wo, koh de maaga re hay mbe go rawge ne hara do, lan hay bay wo da’ wer ne joŋre ɓe wa mono (Laa. 20:12). Ɗig ti fẽn maaga joŋ de maaga kiŋgi Yeso hay 12 mo ɗa (Jaŋ Lug 2:​46-52). Yeso hay raw Jerusalem wer pããre ɓe wo. De maaga á fer wo le liŋ mokay, saara ko ga á bay wer saara wa ga. Á hay diŋ joŋre maa nen do Josef wo de Mari maa koge ga weere saaran mbaara yoo ngaɓan ni. De maaga Josef wo de Mari da’ wo Yeso mokay, Mari wãã ne Yeso ga á joŋ ni ga ti maaga á gwan le go Jerusalem ni mono. Yeso hay mbe maa ferge ne hara ni ga sen mokay diŋ fẽn deguri. Amaa Josef wo de Mari, “laa wo wer wããre maga á riŋ ra de ɓe mo ga.” De sen ɓuy Yeso “joŋ mbe tum yãã jag ɓaara.”

6-7. Mayse kay weere wo maaga á mo hay wo yãã jag pããre ɓaara wo là?

6 Weere wo, á de gayri see ɓay maa yãã jag pããre ɓay wo de maaga re raw we ne hara do, noga de maaga á bay wo we da’ wer ne joŋre ɓay wa no? Mayse kay ndo ne? Taŋgu, ɗig ti maaga á joŋ see ne Jeofa na joŋge la mono. Bible wãã ga ndo yaŋ yãã jag pããre ɓo wo no, “sen de cõõre jag Waŋkluu” (Kol. 3:20). Jeofa de koge ga pããre ɓo laa wo ndo tum ga. Á de koge pa ga jag liŋgi maaga á hã wo ne ndo bay wo ti ngeel ɓe tum wa. Amaa hayga de sen ɓuy ndo yaŋ yãã jag ɓaara no, ndo fruy ɓil ɓaara yaŋ go debaŋ.

7 Maa de ɓog no, ɗig ti maaga á joŋ see ne pããre ɓo wo mono. Ndo yaŋ yãã jag pããre ɓo wo no, ndo fruy ɓil ɓaara yaŋ debaŋ, lan saara joŋ yaŋ de kaŋ ɗiggi ti ɓo lay (Jõõ. 23:​22-25). Maapo ga ndo kol yaŋ go ko see ɓo see ɓaara mbaŋ debaŋ lay. Hẽn naa Alegsaŋdre ɓi sir Beljig wãã ga: “De maaga ndi le’ joŋ joŋre maaga pããre ɓi hã wo ne ndi do mokay, ndi kol see wùr go see kããra mbaŋ mbaŋ debaŋe.” b Maa de swa’ no, ɗig ti ɗeŋ maaga yããge jag ɓo maaga ndo yãã patala kay ge ndo wurpo mono. Pawlo, ɓi sir Bresil wãã ga: “Maaga ndi had yãã jag pããre ɓi wo mono, sen kay me maaga ndi mo yãã jag Jeofa, lan jag jar maaga á lag ra peel wo mono.” Wããre Baa ngaɓ wããre maa de woore wo ga ndo de hay yãã jag pããre ɓo wo ti ɓaara. Á wãã ga: “Se woo je se no, se ya’ naw je sen ne hen ciŋ ti tamsir la ni pur”—Efe. 6:​2, 3.

8. Wer mayse ga weere maa po wo debaŋ maŋ wo ga saara mo hoo sug ti pããre saara wo là?

8 Weere wo debaŋ da’ wo ga saara yaŋ yãã jag no, ren see wo de woore.Taŋgu mono, Luisa, ga ɓi sir Bresil lay, hay wii jag see ɓe ga wer mayse ga de ngar ngel po à hay bay dage ga se mo hay de telfon do wa la. Á hay wããge ne see ɓe tum ga, jar maaga kiŋgi saara diŋ sen boŋ mbaara de telfon do an molà. Day ge blam se wo da’ge ga pããre se hay wo joŋ sen diŋ maa yãã sege go jag re po wo. Á wãã patala ga de maaga se yãã jag pããre se wo mono, mopo bay go de gwa’ge see se wa, werga yaŋ maaga á baa wo ne se diŋ maaga se de sãy ɓaara ti mo dera no.” Yããge jag pããrebe wo yaŋ de gayri see mãygeman naa Elisabed, ga ɓi sir Etasuni ɗa. Á wãã ga: “De maaga pããre ɓi hã wo jag liŋgi wo we ne ndi, ga ndi bay we de ko re maaga á hã wo ra me ti ɓe wa no, ndi fer ɗig ti ti wur maaga jag liŋgi ɓaaran hay wo yãã mege go jag re po wo mono.” Monika, ɓi sir Armeni, wãã ga fẽẽren ɓo’ wo ti go tum de woore de maaga se yãã jag we, de daŋ maaga se yãã jag ga mono.

YÃÃ JAG “JAR KLUURI MAA PEEL SIR WO”

9. Jar debaŋ ɗig wo ti hooge sug ti jag liŋgi wo na ga hãylà?

9 Jar debaŋ de koge ga naa de sãy ngomna ti, lan ga naa maa yãã jag jar “kluuri [maa peel] sir” wo” (Rom. 13:1). Amaa hooge sug ti jag liŋgi maa po wo bay mbe gus do jar maa po wo yoo ɓaara wa lay, hayga á bay we nen ɓaara ti ngeel ɓe wa, noga raw ẽgre ɓaara we no. Naa ngaɓ ba targe lombo ɗa. Ɓi sir po Europe, jar debaŋ wãã ga “á mbe ti ngeel ɓe ga jar mo poɗ lombo wa, hayga jee ɓen ɗig we ga á bay wo we ti ngeel ɓe wa no.” Se diŋ wersen so ga jar maa ɓi sir sen bay wo go poɗ lombo maaga ngomna de gorge do ɓaara ɓuy wa mono.

Naa had mayse see hooge sug maa ni Josef wo de Marin là? (Ko paragraf 10-12 wo) c

10. Wer mayse ga naa hoo sug ti jag liŋgi wo, koh de maaga bay wo de cõõre jag naa wa là?

10 Bible ngaɓ ga waŋ maa ni jar téebeeren ɓo’ wo bon ne jar ti, ga wãã re ɓara diŋ Manhúulí, ga à caa ge wer ɓaara yaŋ go la mbaŋ (Siŋ. 110:​5, 6; Ekl. 8:9; Lug 4:​5, 6). Á wãã ne naa pa ga “wosela maga giŋ je maga egre de hãge ne hen we, cegaɗ go diŋ jag Baa.” Yããge jag jar kluuri maa peel sir wo ti fẽẽre maa po diŋ ɗeŋ maaga Baa de joŋge yĩw yĩw maaga ngeeln mo hay hãy hãy wa. Wersen, naa “hã [ . . . ] fen maga [naa] nen hãge ɓe go ɓuy”, doo lombo, hooge sugi, lan yããge jage (Rom. 13:​1-7). Maapo naa ko mbe jag liŋgi po doo ga á kay ga neno, bay ti ngeel ɓe wa, noga de gayri maa hoo sug ti. Amaa naa yãã jag jar kluuri sen wo diŋ werga Jeofa wii naa ga naa mo yãã jag ɓaara, hayga á bay wo we wii naa ga naa mo ɗii go ne jag liŋgi maa ni Baan wo ti wa no—Joŋre 5:29.

11-12. Doo maaga à da’ ɓil Lug 2:​1-6 ne mono, Josef wo de Mari joŋ wo joŋge maa hoo sug ti jag liŋgi maaga hay de gayri see ɓaara là, day se ɓo’ ti go na ɓo’ge là? (Ko foton lay)

11 Naa da’ hadge see saɓlaŋ Josef wo de Mari, ga hay wo gorge maa yãã jag jar kluuri maa peel sir wo no, koh de maaga á hay bay mbe see ɓaara gus maa joŋge wa mono (Jaŋ Lug 2:​1-6). De maaga Mari hay de ɓiili few kaawa’ mono, jee kluu maa peel sirn hã jag liŋgi po maaga hay de gayri debaŋ. Waŋ sir Rom, Auguste, ga kee jar maa ɓi sir no. Josef wo de Mari hay raw wo Betlehem, seele sen hay nen klewmeder 150, ti ngeel maa de farge ciŋ pa. Seele sen hay bay gus wa, debaŋ ɓe ne Mari. Maapo jiili ɓaara de hay caa go, ga hayga á biŋ we go ti faage no, saara joŋ joŋge là. Jiili ɓaara hay mbe go maa caage ti mbarga ɓaara no, werga á hay wo gor Mesi. Day sen hay joŋ ga á mo yãã wo jag jee kluu sir wa?

12 Josef wo de Mari men wo hẽẽne po maaga hay joŋ rage maŋ jag ɓaara go hoo sug ti jag liŋgi sen ga. Jeofa ɓo’ bosa’ ne hara ti wer yããge jag ɓaara no. Mari day go Betlehem jam, biŋ mbarga ɓen go de woore, lan kay ti bagge jag profesi po maa ɓil Bible go lay!—Mis. 5:2.

13. Naa yaŋ yãã jag no, se yãã hẽẽre naa wo go na yããge là?

13 Maaga naa yãã jag jar kluuri maa peel sir wo we no, sen kay naa, kay jar lan wo lay. Sen joŋ na joŋge ne? Taŋgu ɗa, naa yãã go jag re maaga da’ jar maaga bay wo hoo sug ti jag liŋgin wo wa mono (Rom. 13:4). Maaga naa yaŋ hoo sug ti jar kluuri maa peel sirn wo no, saara ɗig ga sedeewa Jeofa wo diŋ jar maa de deele. Ko ba ɗa, kiŋgi go wara puri, ɓi sir Nijeriya, soode laa wo ɓil tiŋ-Baa sedewaa Jeofa wo de maaga à de joŋ taygeti, maa kiɗ jar maaga bay wo dayge poɗ lombo wo wa mono. Jee kluu sooden wo, wii ne hara ga á mo see wo go. Á wãã ne hara ga: “Sedeewa poɗ wo lombo tum tum tu.” Maaga ndo yaŋ hoo sug ti jag liŋgin wo no, ndo de kayge maaga à mo hay wããge ti sedeewa Jeofa wo de woore. Hãã hunla, keege sen yãã hẽẽre naa wo go—Mat. 5:16.

14. Mayse kay mãygeman naa po maaga á mo hay yãã jag jar kluuri maaga ẽgre de hãge ne hara là?

14 Amaa, naa bay maa yãã jag jar kluuri maa peel sirn wo tum wa. Johana, mãygeman naa po ɓi sir Etazuni wãã ga: “Á de gayri see ɓi debaŋ maaga ndi mo yãã jage, werga jar kluuri maa peel sirn hay joŋ wo jar maa liŋni wùr wo de gur debaŋ.” Amaa Johana dur debaŋ maaga se mo coo ɗiggi se no. Taŋgu, á men jaŋ wããre maa ti Interned, maaga gẽẽ wo ɗiggi maa de baywoore ne hẽn ɓil ti jar kluuri maa peel sirn wo go (Jõõ. 20:3). Maa de ɓog no, á tos Jeofa ga á mo kay se, maaga se mo kaŋ ɗiggi se diŋ ti ɓe, amaa bay ga à mo coo waŋre maa ti sirn wo wa (Siŋ. 9:​9, 10). Maa de swa’ no, á jaŋ artikle maa ɓil kefder naa maaga wãã wo ga naa mo maŋ ti ɓaŋ wa mono (Jaŋ 17:16). Johana wãã patala ga, hooge sug wo de yããge jag jar kluuri maa peel sirn wo, kay se maa da’ “jam maaga tee ɓe bay wa.”

HOO SUG TI JAG LIŊGI MAAGA TAYGE MAA NI JEOFAN HÃ RA MONO

15. Wer mayse ga maapo se joŋ de gayri see naa maa yãã jag liŋgi maaga tayge maa ni Jeofan hã ra ne naa là?

15 Jeofa wii naa ga naa mo “yãɗ jag jar ɓay ma pel ɓay koɗ wegen” ti tayge wo no (Heb. 13:17). Yeso Waŋ naa bay de ɓlagge see wa, amaa werpiiri maaga á de hoo rage maa wãã wããre naa wo de ɓlagge see. Maapo yããge jag ɓaara joŋ se naa gus ga, debaŋ de maaga á wii wo naa we ga naa mo joŋ mopo maaga naa bay de sãy joŋge ɓe ti wa we no. À hã jag liŋgi po ne apotre Piyer ga hooge sug ti ɓe hay joŋ see ɓe de gayri taŋgu. Jee peele Baa wãã ne hẽn ga á mo re nayre po wo. Jag liŋgi maa ni Moyis hay wããge ga nayre sen bay wo go de fããge wa. Piyer dog wããge ga se re ra ga, bay ɓaale boŋ wa, amaa ɓaala swa’a (Joŋre 10:​9-16) Wer mayne? Werga jag liŋgi maa defayn hay bay nen ɓe ti ngeel ɓe wa. Á hay go de hadge joŋ fẽẽre sar de maa se no. Hayga á hay we de gayri see Piyer maa yãã jag jee peele Baa maaga bay de ɓlagge see wa no, á joŋ ge de gayri se naa maa yãã jag jar téebeere maaga wo de ɓlagge see na gemay pa!

16. Koh de maaga Pol hay mbe de koge ga yaŋ maaga à hay baa ne se bay ti ngeel ɓe wa mono, á joŋ joŋge là (Joŋre 21:​23, 24, 26)?

16 Apotre Pol hay go tum gorge maa “yãã jage,” koh de maaga á hay mbe da’ jag liŋgi po wo ga se hay ko rage bay ti ngeel ɓe wa. Krétiyẽ maaga wo diŋ jar jwif hay wo laa wããre maa de bay woore ti Pole—ga á had jar ga “á mo see wo wer hadge jar jwif wo wa,” lan ga á bay hoo sug ti jag liŋgi maa ni Moyisn wa (Joŋre 21:21). Jar kluuri maa peel taygen wii wo Pol ga á mo hoo jar po wo wer ɓe 4, mo wo de ɓaara ɓil tiŋ-Baa, mo poor wo see ɓaara go maa ɓo’ nen ga á de hoo sug ti jag liŋgin wo no. Pol hay go de koge ga krétiyẽ bay wo maa hoo sug ti jag liŋgi maa ni Moyis wa so. Á hay bay de joŋ mopo de ɓlagge wa lay. Amaa Pol yãã jag deparday tu. Á “raw hoo jar se ma naa wo, raw wo por see ɓaara go de kããra de ele” (Jaŋ Joŋre 21:​23, 24, 26). Yããge jag Poln joŋ ga jag hẽẽreben mo hay wo de tayge—Rom. 14:​19, 21.

17. Naa had maayse see saɓlaŋ maa ni Estefanin là?

17 Ti sir po hẽẽrebe maa peel hay maŋ wo ɗiggi po. Se joŋ de gayri see mãygemanbe po à ɗen Estefani, maa hoo sug ti ɗiggi se no. Á wo de war ɓe hay wo joŋ joŋre de fruygi debaŋ ti tayge maa klee maaga à wãã ni diŋ jag maa ti sir waare. Day ge jar maa peel ti filiyal dwas wo tayge se maa kleen go, à ya’ ra ti tayge maaga à wãã ni diŋ jag ɓaara. Á wãã ga: “Á hay sõõ ɓil ɓi debaŋ . Ndi hay bay yããge ga tayge maa ti jag maa ni wùrn de sãy kayge ti debaŋ de daŋ lan wa.” De sen mbe ɓuy, á hoo mbe sug ti ɗiggi se no. Á wãã ga: “Blam ndi wo go koge so ɗiggi sen hay diŋ ɗiggi maa ti faage ɓe. Wùr kol diŋ pããre jar maaga jar maa liŋni ɓaara bay wo sedeewa Jeofa wa mono. Ndi had wããre Baa ne mãygeman naa po maaga hay woo do go ti wããre Baa, ga à fer kayge ɓe. Palata ndi da’ wur maa frug nen wããre Baa boŋ ɓi debaŋ.” Á wãã pa ga: “Ɗiggi ɓi de suuli debaŋ, werga ndi de koge ga ndi dur maa hoo sug ti jag liŋgi no.”

18. Maaga naa yaŋ yãã jag no, da’ge maa wer ɓen diŋ maylà?

18 Naa mbe de kããge maaga naa had yãã jage. Yeso “had [ . . . ] yãã jag”, bay diŋ nen ngeel maa gus wa, amaa wer “bon maga á joŋ mo deŋ” no (Heb. 5:8). Doo Yeso ne lay, naa had yããge jag nen ngeel maa de gayri wo. De maaga COVID-19 tĩĩ wer mono, à hay wii naa ga naa mo men joŋ taygeti wo go ti tiŋ-Baa wo, lan naa mo men sii wããre Baa maa jag-tiŋ jag-tiŋn go. Hooge sug ti jag liŋgi sen hay de gayri see ɓo yaw? Amaa yããge jag ɓon yãã mo go, kay maaga jag jar maa ti tayge mo hay de laage, lan co jag Jeofa. Naa go patala de bag jag see naa ɗawa maa yãã jag ti wur maa de hãã debaŋ no!—Job 36:11.

19. Wer mayse ga ndo da ga ndo mo hay yãã jag là?

19 Naa laa ga yããge jag de bosa’ wer debaŋ. Day naa yãã jag Jeofa diŋ werga naa da ne, lan werga naa da fruy ɓil ɓe (1 Jaŋ 5:3). Naa kãã maa poɗ Jeofa ti fẽẽre maaga á joŋ ne naa ti boŋ ga hase (Siŋ. 116:12). Amaa naa mbe de kããge maaga naa yãã jag ɓe, lan jag jar maa peel maaga wããge re naa de hãge ne hara do mono. Hayga naa yaŋ hoo sug no, ni naa de ɓo’ nen go ga naa de ko re. Day jar maaga wo de ko re fruy wo ɓil Jeofa—Jõõ. 27:11.

SIŊ 89 L’obéissance est bénie

a À de gayri see naa maa yãã jag werga naa diŋ jar teebeere maa de ɓlagge see, koh de maaga jee maa hã jag liŋgin ne naa mo hay ba de kããge maa hããge ɓe. Hadge sen la wãã diŋ ti bosa’ maaga de gor jar maaga yãã wo jag pããre ɓaara wo, “jar kluuri maa peel sir wo”, lan jar maa peel sedeewa Jeofa wo no.

b Maa ko ɗeŋ maaga ndo wãã ɗiggi ɓo ne pããre ɓo ti jag liŋgi maaga bay wo de cõõre jag ɓo wa mono, ko artikle “Comment parler à mes parents des règles qu’ils me fixent ?” ɓil jw.org

c NAAGE WER FOTO WO: Josef wo de Mari hoo wo sug ti jag liŋgi maaga Sesar hã mono, raw yer ɗuu ɓaara ɓi sir Betlehem. Wara lay mono, sedeewa Jeofa hoo wo sug ti jag liŋgi maa ti faage wo no, poɗ wo lombo maaga à de gorge do ɓaara mono, lan hoo wo sug ti jag liŋgi maaga “jar kluuri sir” hã wo ga ceege mo baa naa wa mono.