Kɔ emu nsɛm afã hɔ

Kɔ emu nsɛm afã hɔ

Dɛn Nti na Yehia Anidaso?

Dɛn Nti na Yehia Anidaso?

Dɛn Nti na Yehia Anidaso?

SƐ Daniel a na ɔyare kokoram a yɛaka ne ho asɛm dedaw no amma n’abam ammu a, anka dɛn na ɛbɛba? Anka obetumi adi kokoram no so nkonim anaa? Anka ɔte ase nnɛ? Wɔn a wɔagye anidaso ho adwene no agyinam denneennen no mpo ntumi nka saa. Eyi ma asɛntitiriw bi da adi. Ɛnsɛ sɛ yɛhaahaa yɛn ani ka anidaso ho mfaso ho asɛm. Anidaso nyɛ ɔhaw nyinaa ano aduru.

Bere a Oduruyɛfo Nathan Cherney ne CBS Dawurubɔ Adwuma no retwetwe nkɔmmɔ no, ɔkaa ahwɛyiye a ɛsɛ sɛ yɛyɛ bere a yɛne nnipa a wɔn yare mu yɛ den redi no: “Yɛahu mmarima bi a wɔkasa tia wɔn yerenom sɛ wɔannya bere annwennwen nsɛm ho kɛse, na afei nso sɛ wɔamfa adwempa ansusuw nsɛm ho.” Oduruyɛfo Cherney de kaa ho sɛ: “Wɔn a wokura saa adwene yi di mfomso susuw sɛ, sɛ́ obi yare mu bɛyɛ den anaa emu bɛgow no gyina n’adwene anaa ne nsusuwii so. Enti sɛ obi yare mu yɛ den a, na efi onii no ara. Saa nsusuwii yi nyɛ papa.”

Nokwarem no, wɔn a wɔda owupa so no reko ɔko a emu yɛ den. Enti ehia sɛ wɔn adɔfo mfa yare no ho asodi nkɔka adesoa a ɛso wɔn dedaw no ho. Ɛnde yɛnka sɛ anidaso ho nhia anaa?

Ɛnte saa koraa. Oduruyɛfo koro no ara nim sɛnea wɔhwɛ ayarefo dwudwo wɔn ma wotumi gyina wɔn yaw ano kosi awiei yiye. Na nnuruyɛfo a wɔte saa no gye di paa sɛ ayaresa a ɛte saa no ma wɔn a wɔn yare mu yɛ den paa no mpo ani gye. Adanse pii wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ anidaso betumi ayɛ saa ma aboro so.

Sɛnea Anidaso Ho Hia

Ayaresa ho sɛnkyerɛwfo, Oduruyɛfo W. Gifford-Jones, kae sɛ: “Anidaso yɛ aduru a ɛyɛ nam.” Ɔsan tĩĩ nhwehwɛmu a wɔayɛ wɔ hia a ayarefo a wɔda owupa so hia mmoa a wɔde ma wɔn no mu. Wosusuw sɛ saa mmoa yi ma ayarefo nya wɔn tebea no ho adwempa a wɔn abam mmu. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ 1989 kyerɛe sɛ ɛkyɛe ansa na ayarefo a wonyaa saa mmoa no rewu, nanso nhwehwɛmu foforo a wɔyɛɛ no nnansa yi ara no antumi ansi eyi so dua. Nhwehwɛmu ama emu ada hɔ sɛ mmoa a wɔde ma ayarefo no ma wɔn yaw ne adwennwen so tew sen wɔn a wonnya mmoa no.

Susuw nhwehwɛmu foforo bi a wɔyɛe a ɛkyerɛ sɛnea nneɛma pa ne nneɛma bɔne a wɔhwɛ kwan tumi ka komayare no ho hwɛ. Wɔhwehwɛɛ mmarima bɛboro 1,300 mu sɛ ebia wɔhwɛ nneɛma pa anaa nneɛma bɔne kwan wɔ wɔn asetra mu anaa. Nhwehwɛmu a wɔsan yɛe mfe 10 akyi no ma ɛdaa adi sɛ saa mmarima no bɛboro ɔha biara mu 12 anya komayare. Wɔn a na wonni wɔn tebea no ho adwempa no dodow bu bɔɔ wɔn a na wɔwɔ ɛho adwempa no ho. Laura Kubzansky a ɔyɛ ahoɔden ne nneyɛe ho ɔbenfo abadiakyiri wɔ Ɔmanfo Akwahosan Ho Sukuu a ɛwɔ Harvard ka sɛ: “Ná atesɛm so na wɔtaa gyina gye adwempa a obi benya no tom—nanso saa nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ komayare ho yi na ama yɛanya ayaresa mu nokwasɛm a ɛfoa asɛm no so.”

Nhwehwɛmu bi ama ada adi sɛ sɛ wɔyɛ ayarefo a wɔte nka sɛ wonni ahoɔden no oprehyɛn a wɔn ho ntɔ wɔn ntɛm, nanso wɔn a wɔte nka sɛ wɔwɔ ahoɔden no de nte saa. Wɔkyerɛ sɛ adwempa a obi nya boa no ma mpo onyin kyɛ! Wɔyɛɛ sɛnea onyin ho adwempa anaa adwene a ɛnteɛ a mpanyimfo benya no ka wɔn no mu nhwehwɛmu. Bere a wɔde nsɛm ntiantia bi a ɛka sɛnea onyin ma obi nya nyansa ne osuahu pii no kyerɛɛ mpanyimfo bi no, ɛmaa wonyaa ahoɔden soronko de nantewee a na ɛyɛ nwonwa. Nokwarem no, ahoɔden a wonyae no te sɛ nea na wɔde nnawɔtwe 12 ateɛteɛ wɔn apɔw mu!

Adɛn nti na su bi te sɛ anidaso ne nneɛma ho adwempa tumi ma obi nya apɔwmuden? Ebia nyansahufo ne nnuruyɛfo ntumi nhuu sɛnea nipadua ne adwene te no mu yiye a ɛbɛma wɔasi wɔn bo abua asɛm no pefee. Nea animdefo a wɔhwehwɛ nsɛm yi mu no betumi ayɛ ara ne sɛ wobegyina wɔn nimdeɛ ne wɔn suahu so abɔ wɔn tirim akyerɛkyerɛ mu. Sɛ nhwɛso no, amemene mu yare ho ɔbenfo bi hyɛɛ nkuran sɛ: “Eye sɛ obi ani begye na wanya anidaso. Ɛyɛ tebea pa a esiesie nipadua no na ɛmma obi nhaw pii. Ɛyɛ biribi a nkurɔfo betumi ayɛ de ahwɛ wɔn ho so yiye.”

Ebia eyi bɛyɛ ade foforo koraa ama nnuruyɛfo ne nyansahufo binom de, nanso ɛnte saa wɔ wɔn a wosua Bible no fam koraa. Bɛyɛ mfe 3,000 ni, honhom kaa Ɔhene Salomo ma ɔkyerɛwee sɛ: “Anigye koma ma ahoɔden, na honhom a abotow yow nnompe mu.” (Mmebusɛm 17:22) Hyɛ sɛnea ɔkaa asɛm no maa ɛfatae no nsow. Wanka sɛ anigye koma betumi asa yare biara na mmom ɔkaa no tiawa sɛ ‘ɛma ahoɔden.’

Ɛfata sɛ yebisa sɛ, Sɛ anidaso yɛ aduru a, anka oduruyɛfo bɛn na ɔremfa mma ayarefo? Afei, wɔ apɔwmuden akyi no, anidaso so wɔ mfaso foforo nso.

Sɛnea Nneɛma Ho Adwempa ne Abasamtu Ka W’asetra

Nhwehwɛmufo ahu sɛ wɔn a wɔwɔ nneɛma ho adwempa no nya so mfaso pii. Ɛma wotumi bɔ mmɔden wɔ sukuu mu, adwuma mu, ne agodi mu mpo. Mfatoho ne sɛ, wɔyɛɛ nhwehwɛmu bi wɔ mmaa agodikuw bi mu. Wɔn a wɔkyerɛ agodi no de nea mmaa no betumi ayɛ wɔ agodi mu no too gua. Saa bere no ara mu no, wɔtoo wɔn bo hwehwɛɛ ahotoso a mmaa no wɔ nso mu. Nea ɛkowiei ne sɛ, anidaso a na wɔn mu biara wɔ no mmom na ɛmaa wohuu wɔn mmɔdemmɔ na ɛnyɛ nea wɔn agokyerɛfo no keka faa wɔn ho no. Dɛn na ɛma anidaso tumi yɛ adwuma saa?

Abasamtu ho nsɛm a wosua no aboa ma woahu nneɛma pii. Mmoa nneyɛe ho nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ 1960 mfe no mu no maa nhwehwɛmufo no behui sɛ mmoa no bɛtee nka sɛ “wɔyɛ wɔn tebea ho biribiara a ɛrenyɛ yiye.” Wohui sɛ saa tebea yi betumi ato nnipa nso. Sɛ nhwɛso no, wɔka kyerɛɛ nnipa bi a wɔreyɛ wɔn mu nhwehwɛmu sɛ wobetumi amiamia biribi so ma dede bi a ɛrehaw wɔn adwene no agyae. Wɔyɛɛ saa ma ɛyɛɛ yiye.

Wɔkaa saa ara kyerɛɛ nnipakuw a ɛtɔ so mmienu, nanso bere a eyinom miamiaa ade no so no, dede no annyae. Enti sɛnea wuhu no, kuw a ɛtɔ so mmienu no mufo pii abam bui. Wɔ nhwehwɛmu foforo a wɔyɛe mu no, na saa kuw yi mufo mpɛ sɛ wɔbɛyɛ biribiara koraa. Na wɔabegye adi sɛ nea wɔbɛyɛ biara renkosi hwee. Nanso saa kuw a ɛtɔ so mmienu no mufo a na wɔwɔ nneɛma ho adwempa no amma wɔn abam ammu.

Eyi kaa Oduruyɛfo Martin Seligman, a ɔboae ma wɔyɛɛ nhwehwɛmu a yɛaka ho asɛm no ma ɔde bere tenten suaa anidaso ne abasamtu a nkurɔfo nya no ho ade. Ɔyɛɛ nnipa a wosusuw sɛ nea wɔbɛyɛ biara renyɛ yiye da no mu nhwehwɛmu kɔɔ akyiri. Nea ohui ne sɛ, saa adwemmɔne no twe nkurɔfo san wɔ asetra mu nneɛma pii mu anaa mpo ɛma wɔpa tra a wɔnyɛ hwee. Seligman bɔ asɛm no mua sɛ: “Mfirihyia 25 a mede ayɛ nhwehwɛmu no ama magye atom sɛ sɛ yɛtaa gye di sɛ nneɛma a ɛnkɔ yiye no fi yɛn, na ɛbɛka hɔ, ne sɛ ɛbɛsɛe biribiara a yɛyɛ a, tebea a ɛte saa no bɛkɔ so ahaw yɛn sen sɛ anka ɛbɛboa yɛn ama yeanya nneɛma ho adwempa.”

Ebia nsɛm a ɛte saa bɛyɛ asɛm foforo ama nnipa binom nnɛ nanso ɛnte saa wɔ wɔn a wosua Bible no fam. Hyɛ abebusɛm yi nsow: “Wo nsa mu gow ahohia da mu a, w’ahoɔden sua.” (Mmebusɛm 24:10) Ampa, Bible no kyerɛkyerɛ mu pefee sɛ abasamtu ne nneɛma ho adwene a ɛnteɛ betumi atew w’ahoɔden so. Nanso dɛn na wubetumi ayɛ de ako atia abasamtu na woanya anidaso kɛse wɔ w’asetra mu?

[Mfonini wɔ kratafa 12, 13]

Anidaso betumi aboa pii