Eaha to roto?

Tapura tumu parau

Taparahiraa taata i te oroa mahana fanauraa

Taparahiraa taata i te oroa mahana fanauraa

Pene 51

Taparahiraa taata i te oroa mahana fanauraa

I MURI aˈe i to ˈna horoaraa i te mau faaueraa i ta ˈna mau aposetolo, ua tono tataipiti aˈera o Iesu ia ratou i roto i te tuhaa fenua. Peneiaˈe paha, ua haere o Petero na muri i to ˈna taeae o Anederea, mai ia Iakobo raua o Ioane, o Philipa e o Baretolomea, o Toma raua o Mataio, o Iakobo e o Tadaio e, e o Simona raua o Iuda Isakariota. I te mau vahi atoa o ta ratou i haere, ua faaite taua na pǔpǔ poro evanelia e ono ra i te parau apî maitai o te Basileia e ua faatupu atoa i te mau faaoraraa semeio.

I taua taime ra, tei roto noâ o Ioane Bapetizo i te fare tapearaa. Ua fatata e piti matahiti i teie nei. Te haamanaˈo ra paha outou e ua faaite tahaa o Ioane e e ohipa ino ta Heroda Anetipa i rave ma te raveraa ia Herodia na ˈna, te vahine a to ˈna taeae o Philipa. No te mea hoi e ua faaite o Heroda Anetipa e te pee ra oia i te ture a Mose, ua tano ïa o Ioane i te faahaparaa i taua taairaa faaturi ra. No reira o Heroda i tuu ai ia Ioane i roto i te fare tapearaa, peneiaˈe na roto i te onoonoraa a Herodia.

Ua ite maitai o Heroda Anetipa e e taata parau-tia o Ioane e ua faaroo atoa oia ia ˈna ma te anaanatae. Ua feaapiti ihora oia no nia i te faautuaraa e faataa na ˈna. Area o Herodia ra, mea riri roa na ˈna ia Ioane e ua imi oia ma te tuutuu ore i te hoê ravea no te haapohe ia ˈna. I te pae hopea, ua tae maira te taime o ta ˈna i tiai noa na.

Maa taime noa na mua ˈˈe i te Pasa o te matahiti 32, ua faatupu ihora o Heroda i te hoê oroa rahi no to ˈna mahana fanauraa. Ua titau-manihini-hia te mau taata rarahi atoa a Heroda e te mau raatira faehau, e te feia rahi roa ˈˈe i Galilea ra, i teie amuraa maa. I taua po ra, ua haere maira o Salome, te tamahine ta Herodia i fanau no ta ˈna tane matamua, o Philipa, no te ori mai i mua i te mau manihini. Ua faahiahia roa ˈˈera te mau tane atoa i reira i ta ˈna oriraa.

Ua oaoa roa o Heroda ia Salome. Ua parau atura oia e: “A ani mai i ta oe e hinaaro ra, e na ˈu ïa e ho atu na oe.” E ua horeo atoa oia e: “E o ta oe e ani mai ia ˈu nei, e horoahia ˈtu ïa e au, e tae noa ˈtu i te afa o to ˈu nei basileia.”

Hou a faahiti ai i ta ˈna aniraa, ua haere atura o Salome e ui i te manaˈo o to ˈna metua vahine. Na ô atura e: “Eaha ta ˈu e ani atu?”

Teie hoi te taime o ta ˈna e tiai noa ra! “Te upoo o Ioane Bapetizo ra,” o ta Herodia ïa i pahono atu ma te ore e haamarirau.

Ua hoˈi oioi atura o Salome i pihai iho ia Heroda e ua ani atura e: “Teie to ˈu hinaaro, e ho mai oe i te upoo o Ioane Bapetizo i roto i te hoê farii i teie nei â.”

Oto rahi atura o Heroda. Tera râ, no te mea hoi e ua faaroo ta ˈna mau manihini ia ˈna i te horeoraa, ua huru ê atura oia i te faaore atu, noa ˈtu e e aratai te reira ia ˈna ia haapohe i te hoê taata hapa ore. Ua tono-oioi-hia ˈtura te hoê taata tâpû arapoa i te fare tapearaa no te rave i taua ohipa riaria mau ra. Aita i maoro roa, ua hoˈi maira oia e te upoo o Ioane i roto i te hoê farii ta ˈna i pûpû atu na Salome. Ua hopoi oioi atura oia i to ˈna metua vahine ra. I to ratou iteraa i te ohipa i tupu, ua tii maira te mau pǐpǐ a Ioane i to ˈna tino no te tanu ia ˈna e ua haere atura e faaite i te parau peapea ia Iesu.

I muri iho, i to Heroda faarooraa e ua faaora o Iesu i te feia maˈi e ua tiavaru oia i te demoni, ua riaria aˈera oia, ma te mǎtaˈu e o Iesu, o Ioane ïa tei faatiahia mai mai te pohe mai. I muri aˈe, ua hinaaro rahi aˈera oia e ite ia Iesu, eiaha no te faaroo i ta ˈna haapiiraa, no te ite râ e ua tano anei ta ˈna mau mǎtaˈuraa aore ra aita. Mataio 10:1-5; 11:1; 14:1-12; Mareko 6:14-29; Luka 9:7-9.

▪ Eaha te tumu o Ioane i mau ai i te fare tapearaa, e no te aha aita o Heroda i hinaaro e haapohe ia ˈna?

▪ Mea nafea to Herodia manuïaraa i te haapohe ia Ioane?

▪ I muri aˈe i te poheraa o Ioane, no te aha o Heroda i hinaaro ai e ite ia Iesu?