Eaha to roto?

Tapura tumu parau

Manaˈo faufaa o te buka piti a Samuela

Manaˈo faufaa o te buka piti a Samuela

Mea ora te parau a Iehova

Manaˈo faufaa o te buka piti a Samuela

E TITAU anei te fariiraa i to Iehova mana arii i to tatou auraroraa tia roa? E rave noa anei te hoê taata hapa ore i te mea tia i mua i te aro o te Atua? Teihea huru taata ta te Atua mau ra “e au i to ˈna ra aau”? (Samuela 1, 13:14) E horoa te buka bibilia piti a Samuela i te mau pahonoraa mauruuru i teie mau uiraa.

Ua papaihia te Samuela Piti e Gada raua o Natana, na peropheta e piti o tei piri roa ia Davida, arii o Iseraela i tahito ra. * Faaotihia i te papai i te area matahiti 1040 H.T.T., fatata i te hopearaa o to Davida ariiraa e 40 matahiti i te maoro, no nia na mua roa te buka ia Davida e to ˈna taairaa e o Iehova. E faatia teie aamu anaanatae roa e nafea te hoê nunaa amahamaha e riro ai ei basileia ruperupe tahoêhia i raro aˈe i te hoê arii itoito. Ua î teie darama anaanatae i te mau manaˈo taata hohonu o tei faaitehia ma te puai roa.

E RIRO DAVIDA I ‘TE RAHI’

(Samuela 2, 1:1–10:19)

E faaite to Davida huru i mua i te parau apî o te pohe o Saula raua Ionatana i to ˈna huru aau no raua e no Iehova. I Heberona, e faaariihia Davida i nia i te opu o Iuda. E faaariihia ta Saula tamaiti ra o Isa-boseta i nia i te toea o Iseraela. ‘E haere Davida i te rahiraa,’ e e fatata e hitu matahiti e te afa i muri aˈe, e faaariihia oia i nia ia Iseraela taatoa.—Samuela 2, 5:10.

E haru mai Davida ia Ierusalema mai roto mai i te rima o te ati Iebusi e e faariro oia ei oire pu o to ˈna basileia. E faatupu ta ˈna tamataraa matamua e afai i te afata o te faufaa i Ierusalema i te ati. E manuïa râ te piti o te tamataraa, e e ori Davida no te oaoa. E fafau Iehova i te hoê faufaa ia Davida no te hoê basileia. E haavî Davida i to ˈna mau enemi tei pihaiiho noa ˈi te Atua ia ˈna.

Uiraa bibilia pahonohia:

2:18—No te aha i parauhia ˈi Ioaba e to ˈna na taeae e piti ei na tamarii tootoru a to ratou metua vahine ra o Zeruia? I roto i te mau Papai Hebera, e mea pinepine e mea na roto te ihotatau i te metua tane. Ua pohe oioi paha ta Zeruia tane, aore ra e nehenehe e manaˈohia e eita e tano ia faaôhia oia i roto i te mau Papai Moˈa. Peneiaˈe ua tapaohia o Zeruia no te mea e tuahine aore ra e tuahine e ere hoê â metua tane oia no Davida. (Paraleipomeno 1, 2:15, 16) Ua taaihia te faahitiraa anaˈe o te metua tane o na taeae tootoru i te vahi tanuraa i Betelehema.—Samuela 2, 2:32.

3:29, MN—Eaha te auraa o “tei mau i te kisura o te ohu ra”? Ua matauhia te mau vahine i te raraaraa i te ahu. No reira, te faahiti ra paha teie parau i te mau tane o tei ore e tano no teie mau ohipa mai te tamaˈi e o tei faahepohia ïa ia rave i te ohipa tei rave-pinepine-hia e te hoê vahine.

5:1, 2—Eaha te maororaa i muri aˈe i te haapoheraa o Isa-boseta i faaariihia ˈi Davida i nia ia Iseraela taatoa? E au ra e mea tano ia faaoti e ua haamata Isa-boseta i ta ˈna matahiti ariiraa e piti i te maoro i muri rii noa ˈˈe i te poheraa o Saula, fatata i te hoê â taime i haamata ˈi Davida i ta ˈna ariiraa i Heberona. Ua arii Davida i nia ia Iuda mai Heberona ˈtu e hitu matahiti e te afa i te maoro. I muri rii aˈe i te faaariiraahia i nia ia Iseraela taatoa, ua haere atu oia i to ˈna oire pu i Ierusalema. No reira, ua mairi fatata e pae matahiti i muri aˈe i te poheraa o Isa-boseta hou Davida i riro ai ei arii i nia ia Iseraela taatoa.—Samuela 2, 2:3, 4, 8-11; 5:4, 5.

8:2—Ehia rahiraa ati Moabi i haapohehia i muri aˈe i to Iseraela aroraa ia ratou? E itehia paha te numera na roto i te faitoraa eiaha râ na roto i te taioraa. E au ra e ua faataoto Davida ma te anai i te ati Moabi te tahi i pihai i te tahi i raro i te repo. I muri iho, ua faito oia i te anairaa e te roaraa o te hoê taura. E au ra e ua haapohehia e piti faitoraa taura, aore ra e piti i nia i te toru o te ati Moabi, e ua ora mai hoê faitoraa taura, aore ra hoê i nia i te toru o ratou.

Haapiiraa no tatou:

2:1; 5:19, 23. Ua ui Davida ia Iehova hou a parahi ai i Heberona e ua aro na mua oia i to ˈna mau enemi. E mea tia atoa ia imi tatou i ta Iehova aratairaa hou a rave ai i te mau faaotiraa o te ohipa i nia i to tatou ea pae varua.

3:26-30. E faatupu te tahooraa i te mau faahopearaa peapea.—Roma 12:17-19.

3:31-34; 4:9-12. E hiˈoraa maitai to Davida imi-ore-raa i te tahoo e i te manaˈo ino.

5:12. Eiaha roa ˈtu tatou e haamoe e ua haapii mai Iehova i to ˈna mau eˈa e ua nehenehe tatou e faatupu i te hoê taairaa maitai e o oia.

6:1-7. Noa ˈtu e e manaˈo maitai to Davida, ua riro ta ˈna tamataraa i te afai i te Afata i roto i te hoê pereoo ei ofatiraa i ta te Atua faaueraa e aita ˈtura oia i manuïa. (Exodo 25:13, 14; Numera 4:15, 19; 7:7-9) Te faaite atoa ra to Uza tapea-rima-raa i te Afata e eita tera manaˈo maitai e taui i ta te Atua e titau ra.

6:8, 9. I roto i te hoê tupuraa fifi, ua riri na mua Davida e ua riaria oia i muri iho—peneiaˈe ma te faahapa atoa ia Iehova no te ati. E mea tia ia ara tatou ia ore e faahapa ia Iehova no te mau fifi e tupu mai na roto i te tâuˈa-ore-raa i ta ˈna mau faaueraa.

7:18, 22, 23, 26. Te haehaa o Davida, ta ˈna haamoriraa ia Iehova anaˈe, e to ˈna anaanatae i te faateitei i to te Atua iˈoa, e mau huru maitatai ïa ia pee tatou.

8:2. Ua tupu te hoê parau tohu i faahitihia fatata e 400 matahiti na mua ˈtu. (Numera 24:17) E tupu noa iho â ta Iehova parau.

9:1, 6, 7. Ua tapea Davida i ta ˈna parau fafau. E mea tia atoa ia tutava tatou i te tapea i ta tatou parau.

E FAATUPU IEHOVA I TE INO I NIA I TA ˈNA I FAATAHINU

(Samuela 2, 11:1–20:26)

“Inaha, e faatupu vau i te ino ia oe i roto i to oe ra fare,” te na ô maira Iehova ia Davida, “e rave hoi au i ta oe ra mau vahine i mua i to mata na a hopoi atu ai te tahi, e na ˈna e taoto i to mau vahine i mua i te mata o teie nei mahana.” (Samuela 2, 12:11) No te aha teie parau? No te hara a Davida e o Bate-seba. Noa ˈtu e ua faaorehia te hara a Davida o tei tatarahapa, aita ta ˈna i nehenehe e ape i te mau faahopearaa o ta ˈna hara.

A tahi, e pohe te tamarii ta Bate-seba e fanau. E e hamani-ino-hia ta ˈna tamahine paretenia ra o Tamara e to ˈna taeae ra o Amona. E haapohe to ˈna iho taeae Abasaloma ia Amona ei tahooraa. E faaineine Abasaloma i te hoê opuaraa ino i to ˈna iho metua tane e e faaarii oia ia ˈna iho i Heberona. E faahepohia Davida ia faarue ia Ierusalema. E taoto Abasaloma i na vahine hoê ahuru a to ˈna metua tane o tei vaiihohia mai no te haapao i te fare. E arii faahou mai Davida i muri aˈe noa i te haapoheraahia o Abasaloma. E hope te orureraa hau a te ati Beniamina ra o Seba i to ˈna poheraa.

Uiraa bibilia pahonohia:

14:7—Eaha tei faataipehia e te “arahu iti na ˈu”? Ua faaohipahia te arahu iti e aama ra no te faataa i te hoê huaai ora.

19:29—No te aha Davida i pahono ai mai ta ˈna i na reira na i ta Mephiboseta faataaraa? I to ˈna faarooraa ia Mephiboseta, ua taa paha ia Davida e ua hape oia ia ˈna i farii i ta Ziba mau parau. (Samuela 2, 16:1-4; 19:24-28) Peneiaˈe ua faariri te reira ia Davida, e aita ˈtura oia i hinaaro e faaroo faahou i te tahi mea no nia i te tupuraa.

Haapiiraa no tatou:

11:2-15. Te haapapu ra te faatiaraa haavare ore o ta Davida mau hapa e e mea faauruhia te Parau a te Atua, te Bibilia.

11:16-27. Ia rave tatou i te hoê hara rahi, eiaha tatou e tamata i te huna i te reira mai ia Davida atoa ra. E mea tia râ ia faˈi tatou i ta tatou hara ia Iehova ra e ia imi i te tauturu a te mau matahiapo i roto i te amuiraa.—Maseli 28:13; Iakobo 5:13-16.

12:1-14. Ua vaiiho mai Natana i te hoê hiˈoraa maitai roa no te mau matahiapo faatoroahia i roto i te amuiraa. E mea tia ia tauturu ratou i te feia o tei hara ia faatitiaifaro i to ratou haerea. E mea tia ia amo te mau matahiapo i teie hopoia ma te aravihi.

12:15-23. Ua tauturu te manaˈo tano i tei tupu i nia ia ˈna, ia Davida ia ohipa maitai i mua i te ati.

15:12; 16:15, 21, 23. I te ite-maitai-raahia e e haere Abasaloma i nia i te terono, ua turai te teoteo e te nounou toroa i te taata aˈo aravihi ra o Ahitophela ia riro mai ei taata haavare. E nehenehe te maramaramaraa ma te haehaa ore e te taiva e riro ei marei.

19:24, 30. Ua mauruuru mau o Mephiboseta i te aroha hamani maitai o Davida. Ua auraro oia ma te aau tae i te faaotiraa a te arii no nia ia Ziba. E mea tia ia turai te mauruuru ia Iehova e i ta ˈna faanahonahoraa ia tatou ia auraro.

20:21, 22. E nehenehe te paari o te hoê taata e faaara e rave rahi i te ati.—Koheleta 9:14, 15.

E TUU ANAˈE IA TATOU I ROTO I “TE RIMA O IEHOVA”

(Samuela 2, 21:1–24:25)

E tupu te oˈe e toru matahiti i te maoro no te haamaniiraa toto ta Saula i faatupu ma te haapohe i to Gibeona. (Iosua 9:15) Ei tahooraa i tera haamaniiraa toto, e ani to Gibeona e haapohe na tamarii tamaroa toohitu a Saula. E tuu Davida ia ratou i to Gibeona, e e hope te paˈurâ e te hoê ûa puai. ‘E pohe’ e maha tiapai taata Philiseti “i te rima o Davida e i te rima o to ˈna ra mau taata.”—Samuela 2, 21:22.

E rave Davida i te hoê hara rahi ma te faaue i te hoê taioraa eita e au i te ture. E tatarahapa e e maiti oia i te tuu ia ˈna “i roto i te rima o Iehova.” (Samuela 2, 24:14) Ei faahopearaa, e pohe e 70 000 taata i te maˈi. E pee Davida i ta Iehova faaueraa, e ua faaea te ati.

Uiraa bibilia pahonohia:

21:8—E nafea e nehenehe ai e parauhia e e pae tamarii tamaroa ta te tamahine a Saula ra o Mikala, a faahiti ai te Samuela 2, 6:23 e ua pohe oia ma te tamarii ore? Te faataaraa e farii-roa ˈˈe-hia, e mau tamarii tamaroa ïa teie na te tuahine o Mikala ra o Meraba, o tei faaipoipo ia Aderiela. Ua pohe oioi paha Meraba, e ma te tamarii ore ua rave Mikala i na tamarii tamaroa.

21:9, 10—Eaha te maororaa to Rizepa tiairaa i ta ˈna na tamarii tamaroa e piti e na mootua tamaroa e pae a Saula o tei haapohehia e to Gibeona? Ua haapohehia teie na tamarii tamaroa toohitu “i te anotau auhune”—Mati aore ra Eperera. Ua rîhia to ratou tino pohe i nia i te hoê mouˈa. Ua tiai Rizepa i na tino toohitu i te ao e te po e tae roa ˈtu i to Iehova faaiteraa e ua ore to ˈna riri na roto i te faaoreraa i te paˈurâ. Aita i papu roa e ua ûa puai mai hou te hoperaa o te anotau ootiraa i Atopa. No reira, ua tiai paha Rizepa e pae aore ra e ono avaˈe i te maoro. I muri rii aˈe, ua huna Davida i te mau ivi o te mau tane.

24:1—No te aha te taioraa i te nunaa i riro ai ei hara rahi no Davida? Aita iho â te taioraa i opanihia i roto i te Ture. (Numera 1:1-3; 26:1-4) Aita te Bibilia e parau ra e na te aha i turai ia Davida ia taio i te nunaa. Teie râ, te faaite ra te Paraleipomeno 1, 21:1 e ua turai Satani ia ˈna ia na reira. Noa ˈtu eaha te tupuraa, ua ite to ˈna raatira o te nuu ra o Ioaba e mea ino ta Davida faaotiraa i te taioraa i te nunaa, ua tamata oia i te faataui i te manaˈo o Davida ia ore oia e na reira.

Haapiiraa no tatou:

22:2-51. Auê te nehenehe roa ta Davida himene o te faataa ra ia Iehova mai te Atua mau, o te au ia tiaturi roa ˈtu tatou!

23:15-17. Mea faatura roa Davida i ta te Atua ture no nia i te ora e te toto e i reira, ua tapea oia ia ˈna iho ia ore oia e rave i te mea o tei au atoa i te hoê ofatiraa i taua ture ra. E mea tia ia atuatu tatou i tera huru feruriraa no nia i ta te Atua mau faaueraa atoa.

24:10. Ua turai te manaˈo haava o Davida ia ˈna ia tatarahapa. E pahono iho â anei to tatou manaˈo haava mai teie?

24:14. Ua ite maitai Davida e e mea aroha ˈtu â Iehova i te mau taata. Te tiaturi papu ra anei tatou?

24:17. Ua tatarahapa Davida e ua haamauiui ta ˈna hara i te nunaa taatoa. E mea tia ia tatarahapa mau te hoê taata rave hara tatarahapa no te faaino ta ta ˈna ohipa i hopoi mai i nia i te amuiraa.

E raea ia tatou te riroraa ei taata ‘e au i to te Atua aau’

Ua faaite te piti o te arii o Iseraela e ua riro oia ‘ei taata e au i to Iehova aau.’ (Samuela 1, 13:14) Aita roa ˈtu Davida i aimârô i te mau ture aveia parau-tia a Iehova, e aita oia i tutava i te tapi i te hoê haerea e faataa ê ia ˈna i te Atua. I te mau taime atoa ua hapa Davida, ua faˈi oia i ta ˈna hara, ua farii oia i te aˈo, e ua faatitiaifaro oia i to ˈna mau haerea. E taata hapa ore o Davida. E ere anei tatou i te mea paari mai ia ˈna, ia hapa iho â râ tatou?

Te faataa ra te aamu oraora o te oraraa o Davida e e taaihia te fariiraa i to Iehova mana arii i te fariiraa i ta ˈNa mau ture aveia no nia i te mea maitai e te mea ino e te tutavaraa i te auraro i te reira ei taata hapa ore. E raea ia tatou te reira. Auê tatou i te mauruuru no te mau haapiiraa ta tatou e huti mai na roto i te buka piti a Samuela e! Oia mau, e mea ora te poroi faauruhia i roto i teie buka bibilia e te puai rahi.—Hebera 4:12.

[Nota i raro i te api]

^ Noa ˈtu e aita ta Samuela e tuhaa i roto i te papairaa i te reira, ua mairihia te buka i to ˈna iˈoa no te mea i te omuaraa hoê noa otaro na buka e piti a Samuela i roto i te canon Hebera. Ua papai Samuela i te tuhaa rahi o te Samuela Hoê.

[Hohoˈa i te api 28]

Ua tauturu te haamanaˈoraa o vai tei haamau papu ia ˈna ei arii, ia Davida ia vai haehaa noa

[Hohoˈa i te api 30]

“Inaha, e faatupu vau i te ino ia oe i roto i to oe ra fare”

Bate-seba

Tamara

Amona