Kʼelo li kʼusi yichʼoje

¿Mi ep xa yakal chkuchʼ pox?

¿Mi ep xa yakal chkuchʼ pox?

Junantik krixchanoetike mas chuchʼik pox kʼalal lubemik, kʼalal stuk chaʼi sbaik o kʼalal xchʼajetik noʼoxe. Li joʼote, ¿mi mas xa yakal chavuchʼ pox ti muʼyuk toʼox jeche? ¿Kʼusi xuʼ xapas sventa mu xmeʼin ta avoʼonton li yuchʼel poxe? Jkʼeltik kʼusi xuʼ skoltaot.

 ¿Kʼusi skʼan xal ti ta spʼisol noʼox chkuchʼtik li poxe?

Li kʼusi chal Vivliae: «Mu xakap aba xchiʼuk li buchʼutik muʼyuk spʼisol chuchʼik vinoe» (Proverbios 23:20).

Nopbo skʼoplal liʼe: Li Vivliae muʼyuk chal ti chopol mi oy noʼox spʼisol chkuchʼtik poxe (Eklesiastes 9:7). Pe chal ti jelel kʼalal oy noʼox spʼisol chkuchʼtike, ti chkuchʼtik epe xchiʼuk ti kʼalal chijyakube (Lukas 21:34; Efesios 5:18; Tito 2:3). Akʼo mi muʼyuk chijyakub, pe mi toj ep laj kuchʼtike xuʼ xij-ipaj-o, xuʼ tsokes ti kʼu yelan chkil jbatik xchiʼuk yantike xchiʼuk xuʼ chopol kʼusi chkʼot ta nopel kuʼuntik (Proverbios 23:29, 30).

Li buchʼutik xchanojbeik skʼoplale snaʼik mi ep xa chbat ta yuchʼel yuʼun li jun krixchanoe. ¿Kʼuxi tsnaʼik? Jaʼ ti jaypʼis chuchʼ ta kʼakʼal jun krixchanoe xchiʼuk ti jaykoj ta xemanae. * Jech xtok, jeltos kʼu yelan chaʼibeik yipal pox li krixchanoetike, jaʼ yuʼun bakʼintike jaʼ mas lek ti mu xuchʼik jsetʼuke. Xi chal li Organización Mundial de la Salud:

Bakʼintike muʼyuk xa lek ti xkʼuchtik jpʼis o chaʼpʼise, jech kʼuchaʼal liʼe:

  • Kʼalal chatsʼot karo o chatunes junuk makinae.

  • Mi achiʼuk avol o mi ta to xchuʼun.

  • Mi yakal chavuchʼ poxil o vomol.

  • Mi ipot.

  • Mi mu xpajtsaj avuʼun ti kʼu yepal chavuchʼe.

 ¿Kʼuxi xuʼ jnaʼ mi yakal chmeʼin kuʼun li uchʼ poxe?

Li kʼusi chal Vivliae: «Jkʼeltik lek xchiʼuk jchajtik lek ta kʼelel li jbetike» (Lamentasiones 3:40).

Nopbo skʼoplal liʼe: Mi chanopbe skʼoplal ti kʼu yepal chavuchʼ poxe xchiʼuk mi chajel li atalelale xuʼ van skoltaot sventa mu xilbajinot li poxe. Li kʼusitik chtal ta olone chakʼ ta ilel mi yakal tstsalot li uchʼ poxe.

  • Persa chavuchʼ pox sventa lekuk xavaʼi aba. Persa xavuchʼ pox sventa junuk avoʼonton, sventa xachiʼin ta loʼil yantik o sventa xamuyubaj.

  • Mas xa ep yakal chavuchʼ pox. Nopajtik xa chavuchʼ pox xchiʼuk jaʼ chavuchʼ li bu mas tsots yipale. Yantik x-epaj ti kʼu yepal chavuchʼ sventa lekuk xavaʼi aba.

  • Yakal chlik kʼop ta avabtel o ta ana ta skoj ti chavuchʼ poxe. Jech kʼuchaʼal liʼe, ¿mi xlaj-o atakʼin ta skoj ti chaman-o apoxe?

  • Kʼalal chavuchʼe, muʼyuk lek li kʼusi chanop chapase xchiʼuk xibalik sba. Xuʼ van chakʼan chatsʼot karo, xanuxinaj o chatunes avaʼi junuk makinae.

  • Oy buchʼu yalojbot ti tsvul yoʼonton ta atojolale. Chailin-o kʼalal cha-albat ti ep yakal chavuchʼ poxe. Chamuk aba kʼalal chavuchʼ poxe o muʼyuk jamal chaval kʼu yepal chavuchʼ.

  • Mu x-iktaj avuʼun. Akʼo mi anopoj chavikta li uchʼ poxe o ti mas jutuk chavuchʼe, pe mu spas avuʼun.

 Voʼtos ti kʼusi xuʼ skoltaot

1. Nopbo skʼoplal kʼusi chapas.

Li kʼusi chal Vivliae: «Li kʼusitik snopoj tspas li buchʼutik baxbolike jpʼel skʼoplal lek chkʼot ta pasel» (Proverbios 21:5).

Li kʼusi xuʼ xapase: Nopo kʼusi kʼakʼalil chavuchʼ xchiʼuk nopo kʼu yepal chavuchʼ. Tʼujo chibuk kʼakʼal o mas ta xemana ti muʼyuk chavuchʼ jsetʼuke.

Jun organisasion ta Reino Unido chal ti ta smeloluk skʼan uchʼel li poxe, xi chale: «Sventa mu xmeʼin li yuchʼel poxe skʼan jtʼujtik kʼakʼaletik ti muʼyuk chkuchʼtik jsetʼuke».

2. Paso li kʼusi anopoje.

Li kʼusi chal Vivliae: «Akʼo ta avoʼontonik stsutsesel xtok li kʼusi la alikesik» (2 Korintios 8:11).

Li kʼusi xuʼ xapase: Kʼelo kʼu yepal pox yichʼoj li kʼusi yakal chavuchʼe sventa xanaʼ kʼu yepal pox yakal xavuchʼ ta melel. ¿Mi oy kʼusi chakʼupin yuchʼel ti muʼyuk yichʼoj poxe? Mi oye, teuk avuʼun skotol ora.

Li Instituto Nacional sobre el Abuso del Alcohol y el Alcoholismo, ta Estados Unidos, xi chale: «Akʼo mi juteb li kʼusi chajel batele xuʼ skoltaot sventa mu xata avokol yuʼun li uchʼ poxe».

3. Paso li kʼusi avaloj chapase.

Li kʼusi chal Vivliae: «‹Jech› mi xachiike, yuʼun jech, ‹moʼoj› mi xachiike, yuʼun moʼoj» (Santiago 5:12).

Li kʼusi xuʼ xapase: Mi oy buchʼu la syeʼbot jpʼisuke, pe mi muʼyuk anopoj chavuchʼe skʼan chapalukot sventa xaval ti moʼoje.

Li Instituto Nacional sobre el Abuso del Alcohol y el Alcoholismo, ta Estados Unidos, xi chale: «Mas me kʼun chavaʼi chapajtsan aba mi laj aval noʼox ti moʼoje».

4. Nopbo skʼoplal li sbaliltake.

Li kʼusi chal Vivliae: «Jaʼ mas lek kʼalal oy xa kʼusi tstsutse, jaʼ mu sta mi naka to chlike» (Eklesiastes 7:8).

Li kʼusi xuʼ xapase: Tsʼibao kʼuchaʼal ti chakʼan chapajtsan aba ta yuchʼel poxe. Jech kʼuchaʼal liʼe, ti mas junuk avoʼonton chakʼan chavay, ti mu xa ipaje, ti chakʼan chatsʼin atakʼin o ti chakʼan lek chavil aba xchiʼuk li yantike. Mi chakʼan chaloʼiltabe yantik li kʼusi anopoj chapase jaʼuk mas xavalbe skʼoplal li sbaliltake, maʼuk li kʼusi vokol chavaʼi spasele.

5. Kʼanbo Dios akʼo xakʼbot stsatsal avoʼonton.

Li kʼusi chal Vivliae: «Oy jtsatsal sventa jpas skotol ta skoj li buchʼu chakʼbun juʼele» (Filipenses 4:13).

Li kʼusi xuʼ xapase: Mi mu spajtsaj avuʼun ti kʼu yepal chavuchʼ poxe, kʼanbo Dios ti akʼo xakʼ stsatsal avoʼonton xchiʼuk ti xuʼuk xapajtsan abae. * Jech xtok, chʼakbo yorail sventa xakʼel li tojobtaseletik yichʼoj li Vivliae. Mi jaʼ tskoltaot li Diose xuʼ me oy noʼox spʼisol ti kʼu yepal chavuchʼ poxe.

^ par. 9 Xi chal li Departamento de Salud y Servicios Humanos ta Estados Unidos: «Ti kʼu yepal xuʼ xa xibal sba xuchʼik li antsetike jaʼ chanpʼis o mas ta kʼakʼal o vaxakpʼis ta xemana o mas. Yan li viniketike, jaʼ voʼpʼis o mas ta kʼakʼal o 15 ta pʼis o mas ta xemana. Ta jujun lume jelel ti kʼu smukʼul li jpʼise jaʼ yuʼun jakʼbo adoktor kʼu yepal ti xuʼ xavuchʼe».

^ par. 43 Ti mi mu xpajtsaj avuʼun ti kʼu yepal chavuchʼ poxe xuʼ van xasaʼ koltael o ti xavichʼ jtosuk poxile (ayuda profesional).