Kʼelo li kʼusi yichʼoje

Li Diose yakʼoj xa onoʼox lekil mantaletik ta sventa ti sakuk noʼox jbekʼtal jtakopaltike

Li Diose yakʼoj xa onoʼox lekil mantaletik ta sventa ti sakuk noʼox jbekʼtal jtakopaltike

Leʼ xa van ta 3,500 jabil, kʼalal mu to jaluk yochelik ta Albil Balumil li jteklum Israele, li Diose laj yalbe j-israeletik ti chchabiatik li ta tsatsal chameletik ti oy toʼox ta Ejiptoe (Deuteronomio 7:15). Jtos ti kʼuxi chabiatike jaʼo kʼalal akʼbatik mantaletik ta sventa ti skʼan sakuk li sbekʼtal stakopalike xchiʼuk sventa mu x-ipajike. Jkʼeltik junantik li mantaletik taje:

  • Li mantaletik akʼbatike chal ti skʼan xchukʼ skʼuʼ spokʼik xchiʼuk x-atinik li j-israeletike (Levítico 15:4-27).

  • Xi laj yal Dios ta sventa li yikʼobal krixchanoetike: «Jech noxtoc tscʼan chasaʼbeic junuc yavil achʼayubbailic ta spat to li acarpanaique. Cʼalal chabatic ta chʼaybaile, tscʼan chavichʼic batel jchʼixuc teʼ yuʼun chavomic jutebuc li banamile. Me laj avoʼntonique, butic comel ta banamil li avicʼubalique» (Deuteronomio 23:12, 13).

  • Mi laj yaʼiik ti oy buchʼu ip ta jtosuk chamel ti xuʼ xichʼ kuchele, chichʼ chʼakel lokʼel kʼuk sjaliluk. Mi kol ti buchʼu ipe, skʼan xchukʼ li skʼuʼ spokʼe xchiʼuk skʼan x-atin sventa «lecubtasbil xa chcom o» xchiʼuk sventa xuʼ x-och batel ti bu spasoj skarpanaike (Levítico 14:8, 9).

  • Jech xtok, mi oy buchʼu la sta ta pikbel sbekʼtal junuk krixchano o chonbolom ti chameme, skʼan xichʼ chʼakel lokʼel (Levítico 5:2, 3; Números 19:16).

Li mantaletik laj yichʼik akʼbel li j-israeletike chakʼ ta ilel kʼusitik skʼan spasik sventa sakuk li sbekʼtal stakopalike xchiʼuk sventa mu x-ipajik ti muʼyuk toʼox buchʼu xaʼibe smelolal li vaʼ kʼakʼale.

Li ta yantik lumetike jaʼ toʼox tstunesik voʼneal mantaletik o ti muʼyuk xa sbalil sventa sakuk noʼox sbekʼtal stakopalike. Jkʼeltik junantik:

  • Li krixchanoetike tsjipik kʼaʼep ta kayeetik. Ta skoj li ikʼal voʼe, li veʼliletik ti sokemik xae xchiʼuk yan kʼusitik ti sokemik xae, xuʼ mu xa sakuk ta kʼelel, vaʼun xuʼ x-epaj-o yuʼun chameletik xchiʼuk epal ololetik chchamik.

  • Li doktoretik ta mas voʼnee, jutuk toʼox tajek o mu snabeik skʼoplal li kʼusitik xuʼ xij-ipaj-o yuʼune (microorganismos y gérmenes). Li krixchanoetik ta Ejipto ta voʼnee, tstunesik toʼox poxiletike ti pasbil ta xchʼichʼel lagartoe, ta yikʼobal pelikano mut, ta chamem chʼo, ta kʼabil xchiʼuk ta pan ti oy xkuxale. Jech xtok, nopem xaʼiik tstunesik ta poxil li yikʼobal krixchanoetike xchiʼuk li yikʼobal chonbolometike.

  • Li j-ejiptoetik ta voʼnee, ta x-ipajik ta skoj ti oy sbikʼtal chanultak li ukʼum Niloe xchiʼuk li yoktak ti chatʼesik-o osiltike. Jech xtok, epal ololetik chchamik ta tsaʼnel xchiʼuk ta chameletik ti te tstaik ta veʼliletik ti sokemik xae.

Pe jaʼuk li j-israeletike muʼyuk ch-ipajik, yuʼun jaʼ koliyal ti chchʼunik li mantaletik akʼbilik yuʼun Diose.