Kʼelo li kʼusi yichʼoje

Batan ta saʼobil

¿Mi anaʼoj xa?

¿Mi anaʼoj xa?

¿Mi anaʼoj xa?

¿Kʼu yuʼun labal sba ta aʼiel ti te la xchʼamunbe sna jun jkʼaʼesejnukul kʼalal skʼan toʼox xbat svulaʼan Cornelio li Pedroe?

Li slivroal Hechose chalbe skʼoplal ti «ep cʼacʼal te icom ta lum Jope te ta sna jun vinic Simón jcʼaʼesejnucul» li Pedroe, ti nopol xil «tiʼ mucʼta nab» li snae (Hechos 9:43; 10:6). Li judioetike toj chopol chilbeik yabtel li jkʼaʼesejnukule; jech kʼuchaʼal chal Talmude jaʼ xkom to xchopolil chilik li buchʼu tstsobbe yikʼobal tsʼiʼe. Li yabtel Simone skotol kʼakʼal persa tspik chamem chonbolometik, jaʼ yuʼun chopol ilbil jech kʼuchaʼal chal li mantaletike (Levítico 5:2; 11:39). Jech kʼuchaʼal chalik li buchʼutik chchanbeik skʼoplale, yikʼaluk jaʼ tstunes li yaʼlel nab kʼalal tskʼaʼes nukule xchiʼuk ta skoj «ti toj chopol yikʼ ti kʼuyelan chichʼ pasele», ta stiʼil to jteklum ti bu ch-abteje.

Akʼo mi jech, li Pedroe muʼyuk chopol laj yaʼi ti laj xchʼamunbe sna li Simone. Li kʼusi la spase chakʼ ta ilel ti jech xaʼox stalel kʼuchaʼal Jesús ti muʼyuk tspʼaj li krixchanoetik ti chopol ilbil ta stojolal judioetike (Mateo 9:11; Lucas 7:36-50).

¿Kʼusi la skʼan laj yal Jesús kʼalal «Voʼot chlocʼ ta ave atuc» xie?

Kʼalal li mero bankilal pale Caifás laj yalbe Jesús ti akʼo xal ta jamal ti mi jaʼ li Cristo xNichʼon Diose, li Jesuse xi la stakʼe: «Voʼot chlocʼ ta ave atuc» xi (Mateo 26:63, 64). ¿Kʼusi la skʼan laj yal?

Maʼuk ti yuʼun mu skʼan stakʼbe li Caifase. Moʼoj, yuʼun yaʼeluke, nopem onoʼox xaʼi tstunesik li judioetik li jpʼel kʼop taje, jaʼ sventa chalik ti jaʼ jech ta melel li kʼusi chjakʼbatike. Jech kʼuchaʼal liʼe, li Talmud de Jerusalén —jun livro sventa srelijion judioetik ti la stsobtsʼibaik ta siglo 4 ta jkʼakʼaliltike— chal ti kʼalal jakʼbat jun Judío vinik mi melel ti icham jun jchanubtasvaneje, xi itakʼave: «Voʼot la aval atuk». Li kʼuyelan la stakʼe jaʼ jech chakʼ ta aʼyel ti yuʼun jech ta melel ti icham li jchanubtasvaneje.

Li Jesuse snaʼoj ti tsots yabtel li bankilal palee xchiʼuk ti xuʼ stakʼbe li kʼusi chjakʼbat ta melele. Jech noxtok, ti muʼyukuk la stakʼe xuʼ ox xakʼ ta aʼyel ti maʼuk li Cristoe. Jaʼ yuʼun kʼalal laj yal «Voʼot chlocʼ ta ave atuc» xie, chakʼ ta aʼyel ti yuʼun melel li kʼusi la sjakʼ li mero bankilal palee. Li loʼil chal ta Marcos ti xkoʼolaj kʼuchaʼal chal Mateoe jaʼ jech ta xal ti kʼalal li Caifás la sjakʼbe Jesús mi jaʼ li Mesiase, li stuke tsots yoʼonton xi la stakʼe: «Vuʼun» xi (Marcos 14:62; kʼelo xtok Mateo 26:25 xchiʼuk Marcos 15:2).

[Lokʼol ta pajina 31]

Skʼaʼesobil nukul ta fez (Marruecos)