Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Enọ Rẹ Ihwo Ri Se Ẹbe Avwanre Nọre

Enọ Rẹ Ihwo Ri Se Ẹbe Avwanre Nọre

Ẹro vọ yen ofori nẹ Iseri ri Jihova vwo ni wẹbsaiti ra da guọnọ ohwo ra cha rọvwọn?

Jihova guọnọre nẹ oma vwerhen ihwo ivẹ re rọvwọnre, ayen me kpẹkpẹ phiyọ ọkieje. (Mat. 19:4-6) Wọ da guọnọ rọvwọn, mavọ yen wọ sa vwọ mrẹ omamọ rẹ ohwo? Jihova rọ dia Ọmemama rẹ avwanre nabọ riẹn obo re che ru rere omavwerhovwẹn sa vwọ dia evun rẹ orọnvwe. Ọtiọyena, oma cha nabọ vwerhen owẹ siẹrẹ wo de nene uchebro sansan rọ vwọphia. Jẹ a fuẹrẹn evo.

Ẹsosuọ, ofori nẹ a riẹn ọnana kpahen oma rẹ ohwo: “Udu rẹ ohwo ọ vọnre vẹ ophiẹvwe gangan o miovwiri gangan; ono se vughe?” (Jer. 17:9) Ihwo ivẹ da kọn phiyọ ohwohwo, ubiudu rayan sa fobọ ruọ sheri, ọ me rhe dia bẹnbẹn rẹ ayen vwo brorhiẹn rẹ aghwanre. Ihwo de brokpakpa brorhiẹn fikirẹ obo oma ruẹ ayen, ọyena sa so ofudjevwe kẹ ayen vwẹ obaro obọ. (Isẹ 28:26) Kọyensorọ ọ vwọ dia emu rẹ ẹkpa rẹ ihwo ivẹ re je nabọ vughe ohwohwo-o vwọ fobọ ta ẹwẹn rayen phia yẹrẹ vive rẹ orọnvwe kẹ ohwohwo.

Isẹ 22:3 da ta: “Ọvwiroro da mrẹ ukpokpogho rọ cha ko sioma rọye reyọ; ẹkẹvuọvo ẹkpa da họrhọ ruọ, kọ re oja.” Imuoshọ vọ yen herọ siẹrẹ e de kpo intanẹti ra guọnọ ohwo ra cha rọvwọn? Ọ da ohwo mamọ nẹ ihwo evo re kọnphiyọ ihwo rẹ ayen mrẹre vwẹ intanẹti, rhe mrẹvughe nẹ ihwo na phiẹn ayen. Vwọba, erharhe ihwo evo vwo ipeji ri wẹbsaiti rẹ ayen vwo phi ihwo iwayo. Ọke evo, ihwo ri phi iwayo na me tanẹ ayen Iseri ri Jihova.

Roro kpahen imuoshọ ọfa. Wẹbsaiti evo vwẹ imasi vwo brorhiẹn rẹ ihwo re sa rọvwọn. Ẹkẹvuọvo, o vwo emu vuọvo ro djerephia nẹ ọyena ghene sa wia-an. Ọyen emu rẹ ẹkpa siẹrẹ avwanre da vwẹroso ona tiọyen ọke ra da guọnọ ohwo ra cha rọvwọn. Ona ri wẹbsaiti tiọyena che se yovwin te uchebro ri Baibol na-a.—Isẹ 1:7; 3:5-7.

Uchebro rọhẹ Isẹ 14:15 da ta: “Ogbori se kemu kemu ejobi gbuyota, ẹkẹvuọvo ohwo ro vwo iroro obo rọ ra ọye o nẹ.” Tavwen wo ki brorhiẹn nẹ wọ cha rọvwọn ohwo, ofori nẹ wọ nabọ vughe. Jẹ, ọ bẹnre mamọ wọ vwọ nabọ vughe ohwo wọ mrẹre vwẹ intanẹti. Ọ da tobọ si evuẹ ri shekpahen akpeyeren rọyen phiyọ intanẹti, yẹrẹ wọ da ghwọrọ inọke buebun vwo nene ta ota kugbe, ọ dia ọyen wọ cha vwọ tanẹ wo vughire-e. O gbe ihwo evo unu mamọ ọke rẹ ayen rhe vwọ mrẹ ohwo rẹ ayen rorori nẹ ayen cha rọvwọn, je riẹn erọnvwọn evo kpahọn.

Ọbuine na da ta: “Mi tidia kugbe ihwo ogbarogba-a, eyẹ me vẹ ihwo rẹ okpetu kuoma gbe-e.” (Une 26:4) Ihwo buebun siẹ evuẹ rẹ efian kpahen oma rayen vwẹ intanẹti, kidie ayen guọnọre nẹ a vwẹ omamọ ẹro vwo ni ayen. Ayen se si erharhe uruemu rayen nu, je sane eta esiri ọke rẹ ayen de siẹ evuẹ rhe ihwo. Ihwo ri tobọ dje oma rayen phia kerẹ Iseri ri Jihova bromaphiyame re? Ayen ganre vwevunrẹ ukoko na? Ayen vwo omamọ oyerinkugbe vẹ Jihova? Iniọvo rẹ ukoko rayen muọghọ kẹ ayen? Gbane ayen erharhe igbeyan yẹrẹ “otu umwemwu”? (1 Kọr. 15:33; 2 Tim. 2:20, 21) Baibol na rhọnvwephiyọ nẹ ayen sa rọvwọn? Ofori nẹ a riẹn enana. Jẹ, e che se ru ọtiọye-en, jokpanẹ kẹ a nọ iniọvo efa re nabọ riẹn ohwo na. (Isẹ 15:22) Vwọba, odibo ri Jihova rọ fuevun che se vwo ẹwẹn ivivẹ sẹ ọ rọvwọn ohwo ri “keferi” yẹrẹ siọ-ọn.—2 Kọr. 6:14; 1 Kọr. 7:39.

Fikirẹ imuoshọ rọhẹ evunrẹ wẹbsaiti ra da guọnọ ohwo ra cha rọvwọn, noso nẹ idjerhe iyoyovwin efa herọ ra sa vwọ guọnọ ohwo ra vẹ ọyen cha kọn phiyọ ohwohwo, je rọvwọn vwẹ idjerhe rẹ ọghọ. Tivọ yen wọ da sa mrẹ omamọ ohwo rọvwọn? Iseri ri Jihova sa vwẹ ugbeyan mu ohwohwo vwẹ emẹvwa, isikoko, eghwẹkoko, kugbe irueru efa rẹ ayen ruẹ, ọ da dianẹ usuon rẹ ẹkuotọ na dobọ rẹ emẹvwa rayen ji-i.

Ovwan vwọ ghwọrọ ọke kuẹgbe na, ku wọ sa riẹn sẹ ọdavwẹ rẹ ovwan vẹ oborẹ ovwan tẹnrovi shephiyọ ọvo

Siẹrẹ a da dobọ rẹ emẹvwa rẹ azagba ji, kerẹ ọke rẹ ọga ri COVID-19, avwanre je sa vwẹ ifonu vẹ itablẹti vwo nene iniọvo rẹ ukoko rẹ avwanre ru uyono, ọ me nẹrhẹ a sa mrẹ iniọvo efa re je rọvwọ-ọn. Wọ sa mrẹ oborẹ ayen vwobọ vwẹ uyono na wan, wo mi ji nyo ekpahọnphiyọ rayen. (1 Tim. 6:11, 12) Ovwan je sa ta ota kugbe siẹre uyono de kuphiyọ nu. Dede nẹ intanẹti yen e de ruẹ uyono na, wo se vwo oniso rẹ oborẹ ohwo wọ guọnọ kọnphiyọ na nene ihwo ta ota wan, ọyena me nẹrhẹ wọ sa riẹn oka rẹ ohwo rọ ghene hepha. (1 Pita 3:4) Ọke wọ yanran na, ku wọ sa riẹn sẹ ọdavwẹ rẹ ovwan vẹ oborẹ ovwan tẹnrovi shephiyọ ọvo, kugbe sẹ ovwan ihwo ivẹ na fo kẹ ohwohwo.

Siẹrẹ ihwo re je rọvwọ-ọn da vwẹ urhi ri Baibol vwo ruiruo ọke rẹ ayen da guọnọ ihwo rẹ ayen cha rọvwọn, isẹ ri Baibol nana ko se rugba vwẹ akpeyeren rayen: “Ohwo rọ mrẹ aye [yẹrẹ ọshare] reyọ mrẹ omamọ rẹ emu, ọ je mrẹ aroesiri nẹ obọ rẹ Ọrovwohwo rhe.”—Isẹ 18:22.