Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Enọ rẹ Ihwo ri Se Ẹbe Avwanre Nọre

Enọ rẹ Ihwo ri Se Ẹbe Avwanre Nọre

Ẹro rẹ Inenikristi re rọvwọnre vwo ni IUD (re phiẹ phiyọ uwevwiẹ rere aye vwo jẹ evun ẹmrẹ) vẹ ọ rẹ Baibol na vwo no shephiyọ?

Inenikristi re rọvwọnre se ru ehiahiẹ kpahen ona nana, rere ayen vwẹ oborẹ ayen riẹnre vwọ vwanvwe oborẹ Baibol na tare. Ọke yena, kẹ ayen se brorhiẹn ro che shephiyọ vẹ ẹwẹn obrorhiẹn rayen ra vwẹ Baibol yono.

Jihova vwẹ iji nana vwọ kẹ aye gbẹ ọshare ẹsosuọ: “We vwiẹ ri we bu phihọ.” Ọ da rhoma vwanriẹn iji na kẹ ihwo ẹrenren re wanvrẹ Oghwe ro kuru vwẹ ọke rẹ Noa. (Jẹn. 1:28; 9:1) Baibol na vuẹ avwanre sẹ iji na ji djobọte Inenikristi-i. Ọtiọyena, Inenikristi re rọvwọnre yen che brorhiẹn rẹ uche emọ rẹ ayen che vwiẹ, kugbe sẹ ayen cha vwẹ ihuvwun vẹ erọnvwọn efa vwọ dobọ rẹ evwiẹ ji. Die yen ofori nẹ ayen roro kpahen?

Ofori nẹ ayen vwẹ oborẹ Baibol na tare, vwọ vwanvwe oka rẹ ona ra vwọ dobọ rẹ evwiẹ jẹ, rẹ ayen guọnọ ru. Inenikristi kparan evu-un. Baibol na tare nẹ e muọghọ kẹ arhọ. Evun ẹkparọn rẹ arogba vwọso ọyena. Inenikristi che se phioba phiyọ akpẹ rẹ evun ro che hirhephiyọ ohworakpọ-ọ. (Eyan. 20:13; 21:22, 23; Une 139:16; Jer. 1:5) Kẹ IUD vwo?

A ta ota kpahen IUD vwẹ Uwevwin Orhẹrẹ rẹ May 15, 1979 aruẹbe 30-31, (ọ rẹ oyibo). IUD rẹ ihwo riẹnre ọke yena họhọ iroba, ra chọrọ phiyọ uwevwiẹ rẹ eya rere ayen vwo jẹ evun ẹmrẹ. Uwevwin Orhẹrẹ na da tanẹ ọke yena, a ghwa riẹn oborẹ ayen wian wa-an. Idọktọ buebun tare nẹ IUD na dobọ rẹ ame oma rẹ ọshare jẹ, ro vwo jẹ ukẹn rẹ aye na ete. Ọtiọyena, ukẹn na rhe che se hirhephiyọ arhọ-ọ.

Jẹ, iyẹnrẹn djerephia nẹ ọkiọvo ame oma ọshare na se te ukẹn rẹ aye na. Ukẹn na ro kugbe vẹ ame oma ọshare na, mi rhi hirhephiyọ akpẹ rẹ evun vwẹ otafe rẹ uwevwiẹ na, yẹrẹ vwevunrẹ uwevwiẹ na dẹn. Ọ da ro evunrẹ uwevwiẹ na, IUD re phi phiyọ uwevwiẹ na me dobọ rẹ ọrho rọyen ji; akpẹ rẹ evun rọ tonphiyọ nure na, mi rhi ghwu. Ọnana họhọ evun ẹkparọn. Vwẹ okuphiyọ rọyen, Uwevwin Orhẹrẹ na da ta: “Uvi Onenikristi rọ riẹn oborẹ arhọ ghanre te, cha vwẹ evuẹ nana vwọ vwanvwe oborẹ Baibol na ta kpahen ofuanfon rẹ arhọ.”​—Une 36:9.

Rhanvwe 1979 ra vwọ vwẹ evuẹ nana phia kpahen IUD nu, a rhoma mrẹ ewene efa vwẹ idjedje rẹ isayẹnsi vwọphia kpahọn?

Oka rẹ IUD ivẹ yen herọ. O vwo ọvo ra vwẹ ẹrovwo vwọba ru, rẹ ihwo buebun ruẹ vwẹ United States rhanvwe 1988. Vwẹ ukpe rẹ 2001, e de ru efa rhe, ra vwẹ ame rọhẹ oma rẹ ohworakpọ vwọba ru. Mavọ yen oka rẹ IUD ivẹ nana wian wan?

Ọ ra Vwẹ Ẹrovwo Ru: Kirobo ra tare jovwo, ọ họhọre nẹ IUD nẹrhẹ ọ bẹn kẹ ame oma rẹ ọshare, ro vwo te ukẹn rọhẹ oma rẹ aye. Vwọba, ọ họhọre nẹ ẹrovwo ro nẹ evunrẹ IUD nana cha, hwe ẹgba rẹ ame oma rẹ ọshare. * Vwọ vrẹ ọyena, ihwo evo tare nẹ oka rẹ IUD nana sa sua ewene vwẹ obevun rẹ uwevwiẹ rẹ aye.

Ọ ra Vwẹ Ame Rọhẹ Oma rẹ Ohworakpọ Vwọba Ru: Oka sansan rẹ IUD tiọna yen herọ. Oka rẹ ame re vwo ruẹ ihuvwun ra vwọ dobọ rẹ evwiẹ jẹ, yen e ji vwo ruẹ ayen. Ame ro nẹ IUD na cha na, me ro evunrẹ uwevwiẹ rẹ aye na. Ọ họhọre nẹ oka rẹ IUD tiọna nẹrhẹ eya evo fobọ siobọnẹ ukẹ-ẹn. Ukẹn rha herọ-ọ, aye cha sa mrevu-un. Vwọ vrẹ ọyena, IUD tiọna nẹrhẹ uwevwiẹ na wene. * Ọ je nẹrhẹ ame ro nẹ oma rẹ aye na cha kpurhẹ, ọ me nẹrhẹ ọ dobọ rẹ ame oma rẹ ọshare na ji, ro vwo jẹ uwevwiẹ na ẹruọ. Ọnana toroba ẹgba rẹ IUD na.

Kirobo ra ta cha na, oka rẹ IUD ivẹ re herọ na sua ewene vwẹ uwevwiẹ na. Ẹkẹvuọvo, ukẹn rẹ aye na de kuoma kugbe ame oma rẹ ọshare na vwo? Ọ sa ro evunrẹ uwevwiẹ na, ẹkẹvuọvo o che se fi evu-un. Ewene rẹ IUD na soro na sa nẹrhẹ evun na she. Ẹkẹvuọvo, ihwo tare nẹ ẹdia tiọna fobọ phia-a, dede nẹ ọ phia ọkiọvo vwọ kẹ eya re reyọ ihuvwun vwọ dobọ rẹ evun ẹmrẹ jẹ.

Ọtiọyena, a cha sa ta vẹ imuẹro nẹ ohwo ro phi IUD phiyọ oma, owenẹ ọ dia ọ ra vwẹ ẹrovwo ru, yẹrẹ ọ ra vwẹ ame rọhẹ oma rẹ ohworakpọ vwo ru, cha sa mrevun kakaka-a. Ẹkẹvuọvo, egbaerianriẹn tare nẹ fikirẹ oborẹ IUD na wian wan re djisẹ rọyen na, ọ cha bẹn rẹ ohwo ro ruro vwọ mrevun.

Ofori nẹ Inenikristi ri jiroro rẹ ayen vwo phi IUD phiyọ oma, bru idọktọ ra, rere ayen nọ kpahen oka sansan re herọ, o ji fo nẹ ayen riẹn kpahen erere vẹ imuoshọ rọ sa so kẹ aye na. E jẹ ayen rhẹro rọyen nẹ idọktọ na yẹrẹ ohwo ọfa yen che brorhiẹn kẹ aye-en, kidie ayen ihwo ivẹ re rọvwọnre na yen vwo orhiẹn na. (Rom 14:12; Gal. 6:4, 5) Ọnana orhiẹn romobọ. E jẹ ayen brorhiẹn na vwẹ idjerhe rọ cha ghwa aghọghọ vwo rhe Jihova, je chọn ayen uko vwọ sẹro rẹ omamọ rẹ ẹwẹn obrorhiẹn rayen.​—Ni 1 Timoti 1:18, 19; 2 Timoti 1:3.

^ e?ko. 4 England’s National Health Service vwẹ iyẹnrẹn nana phia: “IUD ra vwẹ ẹrovwo obuebun vwọba ru na wian mamọ. Vwẹ uvwre rẹ ẹgbukpe ọvo, ọ bẹnre ra vwọ mrẹ ohwo ọvo rọ mrevun vwẹ asan rẹ eya ri te 100 ri ruro hepha. Ẹkẹvuọvo, IUD ra vwẹ ẹrovwo obuevun vwo ru-u, nabọ riẹn wia-an.”

^ e?ko. 5 E jiri oka rẹ IUD tiọna vwọ kẹ eya re rọvwọnre, vẹ i ri ji rọvwọ-ọn, rẹ afe rayen djẹ mamọ.