Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Enọ rẹ Ihwo ri se Ẹbe Avwanre Nọre

Enọ rẹ Ihwo ri se Ẹbe Avwanre Nọre

Die yen urhi rọhẹ Livitikọs 19:16 rọ tare nẹ wo “mudia kẹ ehwe rẹ arhọ rẹ ohwo ọfa-a mudiaphiyọ, kidie yen avwanre se yono norhe?

Jihova vuẹ ihwo rẹ Izrẹl nẹ ayen dia ihwo re fonro. Ọnana yen sorọ rọ vwọ vuẹ ayen: “Wọ rha dia oguguegu vwẹ ohri rẹ ihwo wẹ-ẹn, wo ji mudia kẹ ehwe rẹ arhọ rẹ ọrivẹ wẹ-ẹn. Mẹvwẹ Ọrovwohwo na.”—Liv. 19:2, 16.

Ota na “mudia kẹ ehwe” nabọ dje ọhọ rẹ ota ri Hibru re ke vwo sio ẹsosuọ phia. Ẹkẹvuọvo, kidie yen o mudiaphiyọ? Ọbe ọvo rẹ ihwo ri Ju siri rọ ta ota kpahen ọbe ri Livitikọs da ta: “Ẹbẹre nana rẹ owọrota na . . . bẹn ẹfan mamọ fikirẹ ebẹnbẹn rọ herọ re vwo vughe eta rẹ Hibru re vwo djudje vwẹ etinẹ na ra sa fan ghevweghe phiyọ ‘wo mudia vwẹ obo vrẹ-ẹ, wo mudia kẹrẹ-ẹ.’ ”

Ihwo evo ri yono ẹbe kodo churu ota nana siẹ owọrota ra mrẹre a ke mrẹ ọnana: “Ovwan bru orhiẹn rẹ eku vwẹ ẹdjọeguo rẹ ovwa-an; We phi oma phihọ ẹbẹre ọvo kẹ igbere na-a eyẹ kẹ ẹguọnọ rẹ ihwo ride eruo-o, ẹkẹvuọvo ovwan vwẹ evun esiri guẹdjọ rẹ irivẹ rẹ ovwan.” (Liv. 19:15) Vwẹ ẹdia nana, kọyen urhi rọhẹ owọ 16 rọ tare nẹ ohwo vwo je “mudia vwọ kẹ ehwe” rẹ arhọ rẹ ohwo ọfa se mudiaphiyọ nẹ ihwo rẹ Ọghẹnẹ cha kẹnoma vwọ kẹ ra vwọ so ukuoma vwọ kẹ ọwiowian ọfa vwẹ irueru rẹ ẹdjeguo, eta ri shekpahen ekiẹchuọ yẹrẹ orua, ayen je kẹnoma vwọ kẹ uruemu rẹ ọghware fikirẹ erere romobọ. Vwọrẹ uyota, ofori nẹ a kẹnoma kẹ erọnvwọn tiọyena, ẹkẹvuọvo o vwo idjerhe ọfa rọ nabọ fiotọ re se vwo vwo ẹruọ rẹ ota nana rọhẹ owọ 16 na.

Roro kpahen eta ra vwọ ton owọrota yena phiyọ. Ọghẹnẹ jurhi vwọ kẹ ihwo rọyen nẹ ayen dia ihwo re rhaphiẹ ihwo efa-a. Karophiyọ nẹ uruemu re vwo miovwo ihwo efa bra vrẹ iguegun ghevweghe, dede nẹ iguegun tiọyena je sa so ebẹnbẹn. (Isẹ 10:19; Aghwo. 10:12-14; 1 Tim. 5:11-15; Jems 3:6) Ọke buebun, eta yen e vwo miovwo ohwo ọfa, ọ ro miovwo ohwo na ta eta tiọyena rere ihwo efa vwọ vwẹ ẹro ọchọchọ vwo ni ohwo rọ ta kpahan na. Ọ ro miovwo ohwo na se se oseri rẹ ofian hwe ohwo ọfa, ọ da tobọ dianẹ ọnana sa so ughwu vwọ kẹ ohwo ochekọ na. Karophiyọ nẹ ihwo ri miovwo ihwo yen gun efian nyẹ Nabot, fikirẹ ọtiọyena, e de phio hwe. (1 Ivie 21:8-13) Ọtiọyena, kirobo re djunute vwẹ ẹbẹre rivẹ ri Livitikọs 19:16, ohwo ro miovwo ohwo ọfa sa so ughwu vwọ kẹ ọrivẹ rọyen.

Kpobarophiyọ, uruemu re vwo miovwo ohwo ọyen odjephia rẹ utuoma. 1 Jọn 3:15, de se: “Ohwo kohwo rẹ ivun rẹ omoni rọye miovwiri yẹ ozighẹ o ruẹ, yẹ ovwan riẹnre nẹ ozighẹ vwo arhọ ri bẹdẹ na vwẹ oma rọye-e.” Ofori nẹ avwanre mrẹvughe nẹ Ọghẹnẹ ta eta nana “Wo tuoma rẹ omoni wẹn vwẹ udu wẹ-ẹn” ọke rọ vwọ ta eta rehẹ owọ 16 na nu.—Liv. 19:17.

Ọtiọyena, ota ro fo ẹriẹn rọhẹ Livitikọs 19:16 vwẹ orhọn-esion ọgangan vwọ phia kẹ egọghẹnẹ. E jẹ avwanre kẹnoma kẹ iroro echọchọ vẹ uruemu re vwo miovwo ohwo ọfa. Re vwo dje phẹnphẹn, avwanre de “mudia kẹ ehwe” rẹ ohwo ọfa womarẹ a vwọ vwẹ uphẹn vwọ kẹ utuoma yẹrẹ omaẹriọ nẹ o mu avwanre vwo miovwo ohwo na, ọnana ke djephia nẹ avwanre vwo utuoma kpahen ohwo na, yẹrẹ nẹrhẹ avwanre vwo utuoma kpahọn. Ofori nẹ egọghẹnẹ kẹnoma kẹ ọnana karekare.—Mat. 12:36, 37.