Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

A sa reyọ eranvwe vwọ hwosa rẹ ọmọtẹ na

Wọ Riẹnre Jovwo?

Wọ Riẹnre Jovwo?

Diesorọ ihwo rẹ Izrẹl awanre vwọ hwosa phiyọ ọmọtẹ?

ỌKE e vwo si Baibol na, o vwo osa ra hwa phiyọ ọmọtẹ vwọ kẹ orua rọyen siẹrẹ orua ivẹ na da rhọnvwephiyọ ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ orọnvwe na re. A sa vwẹ erọnvwọn eghanghanre, eranvwe yẹrẹ igho vwọ hwosa phiyọ ọmọtẹ na. Ọkiọvo, a sa wiowian rẹ ugbobọ vwọ hwosa na kerẹ oborẹ Jekọp ruru, ọ vwọ rhọnvwe nẹ ọyen wiowian vwọ kẹ ọsẹ ri Rachel ẹgbukpe ighwrẹn rere ọ sa vwọ rọvwọn. (Jẹn. 29:17, 18, 20) Diesorọ a vwọ hwosa phiyọ ọmọtẹ na?

Ohwo ọvo ro yono Baibol kodo re se Carol Meyers da ta: “Osa ra hwa phiyọ ọmọtẹ na sa dia osa ra hwa kẹ orua na fikirẹ ọmọ rayen ra cha rọvwọn jẹ ayen vwo ro rhe nene ayen wiowian rẹ aghwa rayen jovwo, rọ dia owian ọghanghanre vwọ kẹ orua na.” Osa ra hwa phiyọ ọmọtẹ na je sa nẹrhẹ oyerinkugbe rọhẹ uvwre orua ivẹ na kpẹkpẹ phiyọ. Oyerinkugbe rọhẹ uvwre rayen na kọ sa nẹrhẹ ayen vwẹ ukẹcha kẹ ohwohwo vwẹ ọke rẹ ebẹnbẹn. Vwọba, osa na djephia nẹ a sa ọmọtẹ na phiyotọ jovwore, nẹ o ji che vrẹ nẹ otọ rẹ usuon vẹ ẹroevwote rẹ ọse vẹ oni rọyen kpo ọ rẹ ọshare rọyen.

Ọ dia mudiaphiyọ nẹ igho yẹrẹ osa ra hwa phiyọ ọmọtẹ na a vwerọ vwọ dẹ yẹrẹ shẹ-ẹ. Ọbe re se Ancient Israel—Its Life and Institutions da ta: “Uruemu ra vwọ hwa igho, yerẹ orọnvwọn ọfa ro te uchunu rẹ obo ra guọnọre vwọ kẹ orua rẹ ọmọtẹ na, nẹrhẹ ihwo rẹ Izrẹl vwẹ ẹro rẹ a shẹ ọmọtẹ na vwo nẹ orọnvwe. Ẹkẹvuọvo, osa yẹrẹ igho ra hwa phiyọ ọmọtẹ na te emuọvo-o, a de hwa rere e vwo phoro aro vwọ kẹ orua rẹ ọmọtẹ na.”

Nonẹna, vwẹ ẹkuotọ evo, ihwo je vwẹrokere ẹkuruemu nana ra vwọ hwosa phiyọ ọmọtẹ na. Siẹrẹ Onenikristi de brẹ uchunu rẹ igho ra cha hwa phiyọ ọmọtẹ rọyen, e jẹ ayen nabọ bro rere “ihwo ejobi mrẹvughe nẹ [ayen] ihwo re nuẹ,” womarẹ ayen vwo jẹ igho obuebun ẹnokpẹn rọyen. (Fil. 4:5, NW; 1 Kọr. 10:32, 33) Vwẹ idjerhe ọtiọna, ayen djephia nẹ ayen “guọnọ igho nọ” yerẹ ayen evwurhuru-u. (2 Tim. 3:2) Vwọba, siẹrẹ igho rẹ ọsẹ vẹ oni rẹ ọmọtẹ na bruru de kpotọ, ọnana rha cha nẹrhẹ ọshare na kpare ẹdẹ rẹ orọnvwe na rhi te ọke rọ cha vwọ mrẹ igho vwo bremu rẹ ọmọtẹ na-a. Yẹrẹ ọshare na rha cha kpairoro vrẹ iruo rẹ ọkobaro rere ọ sa vwọ mrẹ ọke vwo ruiruo ọ vwọ mrẹ igho vwọ hwosa phiyọ ọmọtẹ na-a.

Vwẹ ẹbẹre evo vwẹ akpọ na, urhi rẹ ẹkuotọ na yen suẹn uchunu rẹ igho ra hwa phiyọ ọmọtẹ na. Vwẹ ẹdia ọtiọna, esẹ vẹ ini re dia Inenikristi yan nene urhi na. Diesorọ? Baibol na tare nẹ Inenikristi “vwẹ oma kpotọ kẹ otu ra vwẹ ogangan rẹ isuesun kẹ,” nẹ ayen yọnrọn irhi re vwọso irhi rẹ Ọghẹnẹ-ẹ.—Rom 13:1; Iruo 5:29.