Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

IRUERU AVWANRE VWẸ ỌKE OBUKO

“Ubiudu Avwanre Vọnre vẹ Oruru Kugbe Ẹguọnọ Vwọ Vrẹ Obo ri Jovwo”

“Ubiudu Avwanre Vọnre vẹ Oruru Kugbe Ẹguọnọ Vwọ Vrẹ Obo ri Jovwo”

UVO na ganre mamọ vwẹ urhiọke rẹ Friday rẹ September 1922, ihwo 8,000 siomakoko vwevunrẹ ọguan na. Ochidiagbara na de ghwoghwo nẹ vwevunrẹ irueru rẹ oghẹresan nana, ohwo sa ro otafe, ẹkẹvuọvo ọ cha sa rhoma rhivwin ruọ-ọ.

A vwọ so ine re vwo rhie omẹvwa na vwẹ ẹbẹre re se “Ine rẹ Ẹga” nu, Joseph F. Rutherford da ro umukpe na. Ihwo buebun vwẹ ẹro roro obo re cha phia. Jẹ evo yancha yankpo fikirẹ oheri na. Ọtota na da vuẹ ayen nẹ ayen chidia rere ayen kerhọ. Ota na vwọ yanran na, o muẹro nẹ ohwo vuọvo se vwo oniso rẹ amwa re kpirhin kpenu vwẹ enu rẹ umukpe na-a.

Oniọvo Rutherford ta ota ro vwo uyovwinrota na “Uvie rẹ odjuvwu sikẹri re.” Upho rọyen mrare gorigori vwẹ omarẹ unọke ọvo gbẹ ubro, ro vwo djekpahen oborẹ emraro na fiudugberi vwo ghwoghwo Uvie na. Ro vwo ku ota na phiyọ, ọ da nọ: “O mu ovwan ẹro nẹ Ovie rẹ urinrin na ton usuon phiyọ re?” Vẹ upho gorigori, otu na da kpahen: “E!”

Oniọvo Rutherford de kperi phia: “Ọtiọyena, gbe rhivwin kpo iruo aghwoghwo na, ovwan emọ rẹ Ọghẹnẹ! Nighe, Ovie na suẹn re! Ovwan kẹ ighwoghwota rọyen. Ọtiọyena, ghwoghwo, ghwoghwo, ghwoghwo.”

Ugege yena, a da rhan amwa re kpirhirin vwẹ obenu umukpe na, e si phiyọ nẹ, “Ghwoghwo Ovie na vẹ Uvie Rọyen.”

Ray Bopp da ta: “Oma vwerhen ihwo ejobi.” Anna Gardner djere nẹ, “Asan eje de kpogho fikirẹ abọ-ẹteyọn na.” Fred Twarosh je tanẹ: “Ihwo na eje de vrẹn mudia siẹvuọvo.” Evangelos Scouffas da je ta: “Ihwo ejobi de vrẹn mudia jẹ ame-oviẹ hẹ ẹro avwanre. Kọ ghwa họhọ nẹ ẹgba ọvo yen kpare avwanre vrẹn.”

Ihwo buebun rehẹ ọghwẹkoko na ọke yena nabọ ruiruo aghwoghwo na jovwo. Ẹkẹvuọvo, oruru rayen rhe ganphiyọ asaọkiephana. Vwọ kpahen Emọ-uyono rẹ Baibol na, Ethel Bennecoff da ta: “Ubiudu [rayen da vọn] vẹ oruru kugbe ẹguọnọ vwọ vrẹ obo ri jovwo.” Oruru rẹ Odessa Tuck, rọhẹ ẹgbukpe 18 ọke yena, da rhe ganphiyọ rọ vwọ kpahenphiyọ use na “Ono yen cha ra?” Ọ da ta: “Me riẹn asan re che ji ihwo na ra yẹrẹ obo ra cha vuẹ ayen nẹ ayen ru-u.” Ẹkẹvuọvo, me guọnọ vwẹrokere Aizaya, rọ tare nẹ ‘Mẹvwẹ na! Ji vwe.’” (Aiz. 6:8) Ralph Leffler da je ta: “A sa tanẹ ẹdẹ yena yen a tobọ ton aghwoghwo rẹ Uvie na phiyọ re ruẹ nonẹna vwẹ akpọneje.”

Kọyensorọ ọghwẹkoko nana re ruru vwẹ Cedar Point, Ohio, vwẹ 1922, vwọ dia emu oghẹresan vwẹ ikuegbe rẹ ukoko na. George Gangas da je ta: “Ọghwẹkoko nana nẹrhẹ mi brorhiẹn nẹ ọghwẹkoko vuọvo cha gbọ vwẹ-ẹ.” Kirobo rọ tare, ọvuọvo gbọrọ-ọ. Julia Wilcox de si: “Kọke kọke re de djunute ọghwẹkoko rẹ Cedar Point re ruru vwẹ 1922 vwẹ ọbe ukoko na, ọ kẹ vwẹ omavwerhovwẹn mamọ. Ke me vuẹ Jihova nẹ ‘Wẹ kobiruo wọ vwọ nẹrhẹ ovwẹ dia etiyin.’”

Buebun avwanre je sa karophiyọ ọghwẹkoko ọvo rọ kẹ avwanre omavwerhovwẹn, rọ je nẹrhẹ e vwo oruru vẹ ẹguọnọ ọgangan kpahen Ọghẹnẹ vẹ Ovie rọyen. Ọnana ji se mu avwanre vwọ vuẹ Jihova nẹ, “Wẹ kobiruo wọ vwọ nẹrhẹ ovwẹ dia etiyin!”