Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Ivie Ivẹ re Vwọso Ohwohwo Vwẹ Ọke rẹ Oba Na

Ivie Ivẹ re Vwọso Ohwohwo Vwẹ Ọke rẹ Oba Na

Aroẹmrẹ evo rehẹ ekpeti nana djisẹ rẹ obo re phiare vwẹ uvwre rẹ ọke vuọvo. Aroẹmrẹ na djephia vwẹ idjerhe sansan nẹ avwanre yerẹn vwẹ “ọke rẹ oba na.”—Dan. 12:4.

  • Ẹkpo ri Baibol Ẹvwọ. 11:7; 12:13, 17; 13:1-8, 12

    Aroẹmrẹ “Eranvwe” rọ djoma na sun ihworakpọ vwẹ ikpe uriorin buebun re. A wan uyovwin righwrẹn rẹ eranvwe na oma vwẹ ọke rẹ oba na. Ọke vwọ yanran na, omaẹwan na de kpo, “akpọ” na ejobi de nene. Eshu vwẹ eranvwe na vwo nene emọ rẹ aye na “ri chekọ phi ofovwi.”

    Orugba Oghwe na vwo ku nu, isuon rẹ ihworakpọ re vwọso Jihova da rhe vwomaphia. Ikpe uriorin buebun vwọ wan nu vwẹ uvwre rẹ ọke rẹ Ofovwin rẹ Akpọeje I, Usuon ri British da rhe vwiẹrẹ. Ọ rhoma rhe gan ọke rẹ United States vwọ vwomaba. Eshu vwẹ isuon rẹ akpọ na vwo mukpahen ihwo rẹ Ọghẹnẹ ma rho vwẹ uvwre rẹ ọke rẹ oba na.

  • Ẹkpo ri Baibol Dan. 11:25-45

    Aroẹmrẹ Ovie rẹ obohwẹre ọnre na vẹ ovie rẹ obọrhen ọnre na cha vwọso ohwohwo vwẹ uvwre rẹ ọke rẹ oba na.

    Orugba Ẹgba Usuon ri Germany vẹ Anglo-America vwọso ohwohwo. Vwẹ ukpe ri 1945 usuon ri Soviet Union vẹ ẹkuotọ ri bicha da rhe dia ovie rẹ obohwẹre ọnre na. Vwẹ ukpe ri 1991, usuon ri Soviet Union de rhi te oba, Russia vẹ ẹkuotọ ri biẹcha da rhe dia ovie rẹ obohwẹre ọnre na.

  • Ẹkpo ri Baibol Aiz. 61:1; Mal. 3:1; Luk 4:18

    Aroẹmrẹ Jihova ji “ikọn” rọyen ra “rhuẹrẹ idjerhe” phiyọ bẹsiẹ ra vwọ vwẹ Uvie ri Mesaya na vwo mu. Ẹko nana re vwo dje ikọn na “ghwẹ ikun esiri na rhe ihwo” re pha dẹndẹn.

    Orugba Vwo nẹ ukpe rẹ 1870 C. T. Russell vẹ igbeyan rọyen de muomaphiyọ eyono ri Baibol na rere ayen sa vwọ riẹn oborẹ Baibol na ghini yono. Vwẹ ukpe rẹ 1881, ayen da rhe mrẹvughe nẹ ofori rere idibo rẹ Ọghẹnẹ vwo ghwoghwo ota. Ayen teyen iyovwinreta kerẹ “Wanted 1,000 Preachers” vẹ “Anointed to Preach” phia.

  • Ẹkpo ri Baibol Mat. 13:24-30, 36-43

    Aroẹmrẹ Ọvweghrẹn ọvo kọn ego phiyọ udju rẹ irosu ra vwẹ uphẹn kẹ nẹ o din rhurhu irosu na bẹsiẹ ọke rẹ orhọ na vwo te; ọke rẹ orhọ vwo te, a da hẹriẹ ego na nẹ irosu na.

    Orugba Vwo nẹ ukpe rẹ 1870 yanran, ofẹnẹ rọhẹ uvwre rẹ Inenikristi rẹ uyota vẹ e rẹ efian da rhe teyenphia. E koko Inenikristi rẹ uyota vwẹ uvwre rẹ ọke rẹ oba na, a da hẹriẹ ayen vwo nẹ Inenikristi rẹ efian.

  • Ẹkpo ri Baibol Dan. 2:31-33, 41-43

    Aroẹmrẹ Awọ rẹ utehru vẹ ọphiẹn rẹ oma ra vwẹ ogba sansan ru.

    Orugba Ọphiẹn na mudiaphiyọ ihwo rehẹ otọ rẹ Ẹgba Usuon rẹ Anglo-America re vwọso usuon na. Fikirẹ ẹvwọsuọ rẹ ihwo nana, usuon na rha sa vwẹ ogangan rọyen rọ họhọ ogba na vwo ruiruo vọnvọ-ọn.

  • Ẹkpo ri Baibol Mat. 13:30; 24:14, 45; 28:19, 20

    Aroẹmrẹ A ghwẹ “irosu” na phiyọ “erhu,” a da rha vwẹ “odibo esiri” na vwo mu nẹ ọ vwẹrote ihwo rehẹ “uwevwi” rẹ Ọghẹnẹ. A da ton eghwoghwo rẹ “iyẹnrẹ esiri” rẹ Uvie na phiyọ kẹ “ẹgborho na ejobi.”

    Orugba A vwẹ odibo esiri na mu nẹ ọ vwẹrote ihwo rẹ Ọghẹnẹ vwẹ ukpe ri 1919. Vwo nẹ ọke yena yanran, Emọ-uyono ri Baibol na de muomaphiyọ aghwoghwo na vrẹ obo ri jovwo. Nonẹna, Iseri ri Jihova ghwoghwo ota vwẹ ẹkuotọ re vrẹ 200 je teyen ẹbe ra fan nẹ Baibol na rhe phia vwẹ ejajẹ re vrẹ 1,000.

  • Ẹkpo ri Baibol Dan. 12:11; Ẹvwọ. 13:11, 14, 15

    Aroẹmrẹ Eranvwe rọ djoma ro vwo ighoro ivẹ na vuẹ ihwo re dia akpọ na nẹ ayen “kare oma rẹ eranvwe na,” je vwẹ “ẹnwẹn kẹ oma” na.

    Orugba Ẹgba Usuon rẹ Anglo-America yen vwẹ ukoko ri League of Nations vwo mu. Ẹkuotọ efa vwomaba ukoko nana. Ọke vwọ yan obaro, ovie rẹ obohwẹre ọnre na da je rhe vwomaba ukoko na vwo nẹ ukpe ri 1926 re te ukpe ri 1933. Ihwo rorori nẹ ukoko ri League of Nations sa ghwa ufuoma rhe akpọ na rọ dia oborẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ ọvo se ru. Ọtiọyen ayen ji roro kpahen ukoko ri United Nations (UN).

  • Ẹkpo ri Baibol Dan. 8:23, 24

    Aroẹmrẹ Ovie rọ djoma “guọghọ ẹguọghọ ro muoshọ.”

    Orugba Ẹgba Usuon rẹ Anglo-America hwe ihwo buebun je so oghwọrọ mamọ re. Kerẹ udje, vwẹ Ofovwin Akpọeje II, United States so oghwọrọ ra je mrẹ ọkpọ rọyen dẹvo-o, ro vwo do ibọmbu ivẹ phiyọ ẹkuotọ re dia evweghrẹn rẹ ẹgba usuon rẹ Anglo-America.

  • Ẹkpo ri Baibol Dan. 11:31; Ẹvwọ. 17:3, 7-11

    Aroẹmrẹ “Eranvwe ọvwavware” ro vwo ighoro ihwe na nẹ ukpotọ ro jẹ oba evwo na rhe kerẹ ovie rẹrenren. Ọbe ri Daniẹl se ovie nana “ogbeku rọ guọghọ asan.”

    Orugba Ukoko ri League of Nations hrare vwẹ ọke rẹ Ofovwin Akpọeje II. Ofovwin na vwo notọ nu, a da vwẹ ukoko ri UN “vwo mu.” Ihwo vwẹroso ukoko ri UN na kirobo rẹ ayen vwẹroso ukoko ri League of Nations ukperẹ ayen vwọ vwẹroso Uvie rẹ Ọghẹnẹ. Ukoko ri UN na cha vwọso ẹga rẹ efian.

  • Ẹkpo ri Baibol 1 Tẹsa. 5:3; Ẹvwọ. 17:16

    Aroẹmrẹ Ẹgborho na kperi ukperi rẹ “ufuoma kugbe ofuvwegbe,” “ighoro ihwe” na vẹ “ayen” kọyen eranvwe rọ djoma na da vwọso “igberadja na,” je ghwọrọ. Ọyena vwọ wan nu, a da ghwọrọ ẹgborho na.

    Orugba Ẹgborho na cha tanẹ ayen ghwa ufuoma kugbe ofuvwegbe rhe akpọ na re. Ọke yena, ẹkuotọ rehẹ ukoko ri UN ke cha ghwọrọ ẹga rẹ efian. Ọnana yen cha dia ọtonphiyọ rẹ ukpokpogho rode na. Ukpokpogho rode na che vwoba ọke ra da ghwọrọ akpọ rẹ Eshu na ejobi vwẹ Amagidọn nu.

  • Ẹkpo ri Baibol Izi. 38:11, 14-17; Mat. 24:31

    Aroẹmrẹ Gog kpare ofovwin kpo otọ rẹ ihwo rẹ Ọghẹnẹ. Emekashe koko “ihwo ra sanọ reyọ” na.

    Orugba Ovie rẹ obohwẹre ọnre na vẹ isun rẹ akpọ na ri chekọ cha vwọso ihwo rẹ Ọghẹnẹ. Ẹvwọsuọ na da tonphiyọ nu, ke che koko uchekotọ rẹ ihwo ra jẹreyọ na kpo odjuvwu.

  • Ẹkpo ri Baibol Izi. 38:18-23; Dan. 2:34, 35, 44,45; Ẹvwọ. 6:2; 16:14, 16; 17:14; 19:20

    Aroẹmrẹ “Ohwo rọ gua” “esi ọfuanfon” na “phi kparobọ” rọ vwọ ghwọrọ Gog vẹ otuofovwin rọyen. E mu “eranvwe na” “teye ẹtẹrhe rẹ erhanre,” a da guọghọ oma rode na.

    Orugba Jesu rọ dia Ovie ro suẹn vwẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ che rhi sivwin ihwo rẹ Ọghẹnẹ. Ọ vẹ ihwo 144,000 ri che nene sun kugbe otuofovwin rẹ emekashe rọyen cha ghwọrọ okugbe rẹ ẹgborho na re vwọso ihwo rẹ Ọghẹnẹ. Ọyena yen cha dia oba rẹ akpọ rẹ Eshu.