Iruo rẹ Iyinkọn Na 9:1-43

  • Sọl hẹ idjerhe kpo Damaskọs (1-9)

  • E ji Ananayas ra vwẹ ukẹcha kẹ Sọl (10-19a)

  • Sọl ghwoghwo kpahen Jesu vwẹ Damaskọs (19b-25)

  • Sọl kpo Jerusalẹm (26-31)

  • Pita sivwin Aniyas (32-35)

  • A rhọvwọn Dọkas rọ kokẹ (36-43)

9  Ẹkẹvuọvo, Sọl rọ djẹ uguegue muẹ idibo rẹ Ọrovwori na, ro ji vwo owenvwe ọgangan ro vwo hwe ayen, de bru orherẹn rode na ra,  ọ da vuẹ nẹ ọ kẹ ọyen ẹbe rọ cha reyọ vwo kpo sinagọg vwẹ Damaskọs, rere o se vwo mu kohwo kohwo rọ dia ọ rẹ Idjerhe Na rhe Jerusalẹm, te eya te eshare.  Rọ vwọ hẹ idjerhe yanran, ro ji vwo siẹkẹrẹ Damaskọs re, siẹvuọvo na urhukpẹ ọvo de lo nẹ obodjuvwu rhe riariẹ phiyọ,  o de she teyen otọ, o de nyo urhuru ọvo rọ ta kẹ nẹ: “Sọl, Sọl, diesorọ wo vwo muẹkpahan ovwẹ?”  Ọ da nọ nẹ: “Ono yen owẹ, Ọrovwori?” Ọ da tanẹ: “Mẹvwẹ Jesu, ohwo ru wo muẹkpahan na.  Ẹkẹvuọvo vrẹn wọ ro evunrẹ orere na, ka cha vuẹ wẹ obo wo che ru.”  Ọnana de gbe eshare re vẹ ọyen gba hẹ idjerhe na unu, vwọrẹ uyota, ayen nyo urhuru na, ẹkẹvuọvo ayen mrẹ ohwo vuọvo-o.  Sọl de vrẹn nẹ otọ na, dede nẹ ẹro rọyen rhiephiyọ, jẹ ọ sa mrẹ orọnvwọn vuọvo-o. Ọtiọyena ayen da yọnrọn obọ rọyen, ayen de suon ro evunrẹ Damaskọs.  Vwẹ ẹdẹ erha soso ọ mrorẹ-ẹ, ọ je riemu yẹrẹ da ame-e. 10  O vwo odibo ọvo re se Ananayas vwẹ Damaskọs, Ọrovwori na da ta kẹ vwẹ emramrẹ nẹ: “Ananayas!” Ọ da kpahen nẹ: “Mẹvwẹ na, Ọrovwori.” 11  Ọrovwori na da ta kẹ nẹ: “Vrẹn wo kpo urhuvwun re se Stret, wo kpo uwevwin ri Judas ra nokpẹn rẹ ọshare ọvo re se Sọl, ohwo ri Tasọs. Kidie nighere! ọ nẹrhovwo, 12  ọ da mrẹ ọshare ọvo re se Ananayas vwevunrẹ emramrẹ, rọ rhere rhe ghwabọ kpahọn rere ọ sa vwọ mrorẹ.” 13  Ẹkẹvuọvo Ananayas da kpahen nẹ: “Ọrovwori, mi nyo mie ihwo buebun kpahen ọshare nana re, vwọ kpahen omaẹwan eje rọ so kẹ ihwo efuanfon wẹn vwẹ Jerusalẹm. 14  Ọ rhe etinẹ vẹ uturhi rẹ irherẹn ride na vwọ kẹ ro vwo mu* ihwo eje ri se odẹ wẹn.” 15  Ẹkẹvuọvo Ọrovwori na da ta kẹ nẹ: “Yanran! kidie ọshare nana ochẹ* re me sanere kẹ oma mẹ, ro che ghwoghwo odẹ mẹ kẹ ẹgborho na, ọtiọyen ji te ivie kugbe ihwo rẹ Izrẹl. 16  Kidie me cha nabọ dje erọnvwọn buebun rọ cha rioja rọyen fikirẹ odẹ mẹ kẹ phephẹn.” 17  Ọtiọyena Ananayas da yanran, ọ da ro uwevwin na, ọ da ghwabọ kpahọn, ọ da tanẹ: “Sọl, oniọvo, Ọrovwori Jesu rọ vwomaphia kẹ wẹ wọ vwọ hẹ idjerhe cha na, ji vwe bru we rhe rere wọ vwọ mrorẹ, wọ je vwọ vọn vẹ ẹwẹn ọfuanfon na.” 18  Ugege yena, obo re họhọ esẹn de she nẹ ẹro rọyen, ọ da mrorẹ. O de vrẹn, e de brophiyame, 19  ọ da riemu, o de rhi vwo ẹgba. O de nene idibo na dia evunrẹ Damaskọs vwẹ ẹdẹ evo, 20  Ugege yena ko ghwoghwo kpahan Jesu vwevunrẹ sinagọg sansan, nẹ ohwo nana yen Ọmọ rẹ Ọghẹnẹ na. 21  Ẹkẹvuọvo ọnana de gbe ihwo eje ri nyoro unu, kẹ ayen tanẹ: “Ọ dia ọshare nana yen kpokpo ihwo ri se odẹ nana vwẹ Jerusalẹm? Ọ dia ọ rhe obonẹ ro vwo mu ayen rere ọ reyọ ayen bru irherẹn ride na ra?” 22  Ẹkẹvuọvo Sọl ko vwo ẹgba phiyọ, ọnana ko gbe ihwo ri Ju re dia Damaskọs unu rọ vwọ nabọ dje phephẹn nẹ ọnana yen Kristi na. 23  Asaọkiephana ẹdẹ buebun vwọ wan nu, ihwo ri Ju da jiroro kugbe rẹ ayen vwo hwe. 24  Ẹkẹvuọvo Sọl da rhe riẹn iroro rẹ ayen jẹ kpahọn na. Ayen je rhẹrẹ anurhoro na te ason te uvo rere ayen se vwo hwe. 25  Ọtiọyena idibo rọyen de muo phiyọ obere vwẹ ason, ayen da lọrọ wan asan ọvo ro rhiephiyọ vwẹ igbẹhẹ na rhe otọ. 26  Ọke ro vwo te Jerusalẹm, ọ da davwẹngba rọ vwọ vwomaba idibo na, ẹkẹvuọvo ayen eje djoshọ rọyen, kidie o ji rhi mu ayen ẹro nẹ o hirhephiyọ odibo re-e. 27  Ọtiọyena Banabas da rhe vwẹ ukẹcha kẹ, o de suon bru iyinkọn na ra, ọ da nabọ dje fiotọ kẹ ayen obo rọ mrẹ Ọrovwori na wan vwẹ idjerhe, kugbe nẹ ọ ta ota kẹ ọyen re, kugbe obo rọ nabọ fiudugberi ta ota vwẹ odẹ ri Jesu vwẹ Damaskọs. 28  Ọtiọyena ọ vẹ ayen da dia, kọ yan kpo kasan kasan ro jere* vwẹ Jerusalẹm, ji fiudugberẹ ta ota vwẹ odẹ rẹ Ọrovwori na. 29  Ko nene ihwo ri Ju re jẹ Grik ta ota je phraphro, ẹkẹvuọvo ihwo nana ke davwẹngba rẹ ayen vwo hwe. 30  Ọke rẹ iniọvo na vwọ riẹn kpahen ọnana, ayen da reyọ rhe Sizaria, ayen de jo kpo Tasọs. 31  Vwọrẹ uyota, ọke yena, ikoko na eje rehẹ Judia, Galili kugbe Sameria da ro ọke rẹ ufuoma, jẹ a bọn ayen gan; rọ vwọ dianẹ ayen yan vwẹ oshọẹdjẹ ri Jihova* kugbe uchebro rẹ ẹwẹn ọfuanfon na, kẹ ayen buẹnphiyọ. 32  Asaọkiephana ri Pita vwọ yan vwẹ ekogho na eje na, o de ji bru ihwo efuanfon re dia Lida ra. 33  Etiyin ọ da mrẹ ọshare ọvo re se Aniyas, ro sherhẹn ehwa rọyen vwẹ ẹgbukpe ẹrenren re, kidie ọ sa kpara abọ vẹ awọ-ọ. 34  Pita da ta kẹ nẹ: “Aniyas, Jesu Kristi sivwin uwe. Vrẹn wọ hwa ehwa wẹn.” Ugege yena, o de vrẹn. 35  Ọke rẹ ihwo eje re dia Lida kugbe Otọ Ọriẹriẹriẹ ri Sharọn vwọ mrẹ, ayen de se Ọrovwori na gbuyota. 36  Asaọkiephana o vwo odibo ọvo vwẹ Jọpa re se Tabita, ro mudiaphiyọ Dọkas* siẹrẹ a da fan. Iruo esiri ro ruru kugbe okẹ rẹ arodọnvwẹ rọ vwọ kẹ ihwo bunru mamọ. 37  Ẹkẹvuọvo vwẹ ọke yena o de shero ọga, o de ghwu. A da họ, a da hwa phiyọ uvun ọvo vwẹ ubruwevwin rọhẹ obenu. 38  Rọ vwọ dianẹ Lida kẹrẹ Jọpa na, ọke rẹ idibo na vwo nyo nẹ Pita hẹ evunrẹ orere yena, ayen de ji eshare ivẹ bro ra, ra rẹ nẹ: “Biko bru avwanre rhe kpakpata.” 39  Ọtiọyena Pita de vrẹn o de nene ayen. Ọke ro vwo te oboyin, ayen da reyọ kpo ubruwevwin rọhẹ obenu na; eyauku na eje de bro rhe, jẹ ayen viẹ ji dje iwun buebun kugbe iwun rẹ obotafe kẹ, ri Dọkas ko kẹ ayen ọke rọ je vwọ hẹ akpọ. 40  Pita da vuẹ ihwo eje nẹ ayen ro otafe, ro vwo shiguẹ totọ, ọ da nẹrhovwo. Ro vwo hirharoku orivwin na, ọ da ta: “Tabita, vrẹn!” O de rhiẹro rọyen, rọ vwọ mrẹ Pita, o de vrẹn chidia. 41  Pita vwọ riẹn obọ kẹ, ọ da yọnrọn vrẹn, o de se ihwo efuanfon kugbe eyauku na, o de dje kẹ ayen nẹ ọ hẹ akpọ. 42  Ihwo ejobi rehẹ Jọpa da rhe riẹn kpahọn, ihwo buebun de se Ọrovwori na gbuyota. 43  O de nene osiophiẹn* ọvo re se Saimọn dia Jọpa vwẹ ẹdẹ evo.

Eta rehẹ obotọ na

Vwẹ Grik, “rọ vwọ kanre.”
Yẹrẹ “ohwo.”
Vwẹ Grik, “yancha yankpo.”
Ni Eta re Vwomaphia.
Dọkas ọyen odẹ ri Grik, Tabita ke rha odẹ rẹ Aramaik, ivẹ na mudiaphiyọ “Orhua.”
Ohwo rọ vwẹ ohọrọ rẹ eranvwe vwo ruẹ ophiẹn.