Jọn 7:1-52

  • Jesu kpo Orẹ rẹ Itabanako na (1-13)

  • Jesu yonori vwẹ orẹ na (14-24)

  • Iroro sansan kpahen Kristi na (25-52)

7  Ọnana vwọ wan nu, Jesu ko nẹ asan kpo asan* vwẹ Galili, ọ guọnọ ru ọtiọyen vwẹ Judia-a kidie ihwo ri Ju na guọnọ hwe.  Ẹkẹvuọvo Orẹ rẹ Itabanako* rẹ ihwo ri Ju na sikẹre re.  Ọtiọyena iniọvo rọyen da ta kẹ nẹ: “Vrẹn nẹ etinẹ rere wo kpo Judia, rere idibo wẹn je vwọ mrẹ iruo ru wo ruẹ.  Kidie o vwo ohwo vuọvo rọ guọnọre nẹ a riẹn ọyen vwẹ azagba ro ruẹ orọnvwọn vuọvo vwẹ odjahọ-ọn. Ọ da dianẹ wo ruẹ erọnvwọn nana, gbe dje oma wẹn phia kẹ akpọ na.”  Vwọrẹ uyota, iniọvo rọyen vwo esegbuyota kpahọ-ọn.  Ọtiọyena Jesu da ta kẹ ayen nẹ: “Ọke mẹ ji rhi te-e, ẹkẹvuọvo ọkieje yen ọke rẹ ovwan vwo te.  O vwo oboresorọ rẹ akpọ na vwo vwo utuoma kpahen ovwa-an, ẹkẹvuọvo o vwo utuoma kpahen ovwẹ, kidie mi soseri kpahọn nẹ iruo rọyen pha brabra.  Ovwan kpo orẹ na; o ji rhi te ọke mi che vwo kpo orẹ nana-a, kidie ọke mẹ je rhe nabọ te-e.”  Ọtiọyena ọke rọ vwọ vuẹ ayen erọnvwọn nana nu, ọ da daji Galili. 10  Ẹkẹvuọvo ọke rẹ iniọvo rọyen vwo kpo orẹ na nu, ọ da je yanran, ọ dia vwọrẹ azagba-a, ẹkẹvuọvo vwẹ ehoho. 11  Ọtiọyena ihwo ri Ju na ke guọnọ vwẹ orẹ na, rẹ ayen vwọ tanẹ: “Ọshare yena rhọ?” 12  Ihwo ki guẹn hunhunhun kpahọn vwevunrẹ otu na. Evo me tanẹ: “Ohwo esiri yen o ruẹ.” Efa me tanẹ: “Ọ dia ohwo esiri-i. O suẹn otu na ghwrẹ.” 13  Vwọrẹ uyota, o vwo ohwo vuọvo rọ ta ota kpahọn vwẹ azagba-a fikirẹ oshọ rẹ ihwo ri Ju na. 14  Ọke ra vwọ re orẹ na te ubro re, Jesu de kpo evunrẹ uwevwin rẹ ẹga na, ko yono. 15  O de gbe ihwo ri Ju na unu, kẹ ayen tanẹ: “Mavọ yen ọshare nana se vwo vwo erianriẹn rẹ Isiesi Ọfuanfon na ọtiọna jẹ o kpo isikuru-u?”* 16  Jesu da kpahen kẹ ayen, rọ vwọ tanẹ: “Oborẹ mi yono dia ọmẹ-ẹ, ẹkẹvuọvo ọ rẹ ohwo ro ji vwe rhe. 17  Ọ da dianẹ ohwo guọnọ ru ọhọre Rọyen, ọ cha riẹn sẹ obọ rẹ Ọghẹnẹ yen uyono na nurhe yẹrẹ eta romobọ mẹ yen me ta. 18  Kohwo kohwo rọ ta eta romobọ rọyen guọnọ urinrin romobọ rọyen; ẹkẹvuọvo kohwo kohwo rọ guọnọ urinrin rẹ ohwo ro jiro rhe, ohwo nana ohwo rẹ uyota, emu vuọvo ro jẹ ọsoso ẹdia hẹ oma rọye-en. 19  Mosis yen kẹ ovwan Urhi na, gbanẹ ọ dia ọyen? Ẹkẹvuọvo o vwo ọvuọvo vwẹ usun rẹ ovwan rọ yọnrọn Urhi na-a. Diesorọ ovwan vwọ guọnọ ovwẹ hwe?” 20  Otu na da kpahen nẹ: “Wo vwo ẹwẹn rẹ Idẹbono. Ono yen guọnọ owẹ hwe?” 21  Jesu da kpahen kẹ ayen nẹ: “Orọnvwọn ọvuọvo yen mi ruru, jẹ o gbe ovwan ihwo ejobi unu. 22  Ọnana yen sorọ ri Mosis vwọ vwẹ urhi rẹ oyanvwe na kẹ ovwan—ọ dianẹ kẹ obọ ri Mosis yen o nurhe-e, ẹkẹvuọvo obọ rẹ esẹ ride na—ovwan yanvwe ohwo vwẹ ẹdẹ urovwoma. 23  Ọ da dianẹ a yanvwa ohwo vwẹ ẹdẹ urovwoma rere e vwo jẹ Urhi ri Mosis ẹchọ, kẹ ovwan muophu ọgangan kpahan ovwẹ kidie nẹ me nẹrhẹ oma rẹ ohwo gan karekare vwẹ ẹdẹ urovwoma? 24  Ovwan rha vwẹ oborẹ ohwo hepha vwẹ obotafe vwo guẹdjọ-ọ, ẹkẹvuọvo ovwan guẹdjọ rẹ ọsoso.” 25  Ọtiọyena evo vwẹ usun rẹ ihwo re dia Jerusalẹm ke tanẹ: “Ọnana yen ọshare rẹ ayen guọnọ hwe na, gbanẹ ọ dia ọyen? 26  Dedena nighere! ọ ta ota vwẹ azagba, jẹ ayen ta ota vuọvo kẹ-ẹ. Gbanẹ isun na rhe mrẹvughe re nẹ ọnana yen ghene hẹ Kristi na? 27  Vwọ fẹnẹ ọyena, avwanre riẹn asan rẹ ọshare nana nurhe; ẹkẹvuọvo ọke ri Kristi na da rhe, o vwo ohwo vuọvo rọ cha riẹn asan ro nurhe-e.” 28  Ọke ro vwo yono vwẹ uwevwin rẹ ẹga na, Jesu de kperi phia nẹ: “Ovwan riẹn vwẹ, ovwan je riẹn asan ri mi nurhe. Ọ dia ọhọ robọ mẹ yen me vwọ rhe-e, ẹkẹvuọvo Ohwo ro ji vwe rhe na, ọyen ohwo rọ herọ dẹn, jẹ ovwan riẹnrẹ-ẹ. 29  Me riẹnrẹ, kidie mi rhi mudia kẹ, Ohwo yena yen ji vwe rhe.” 30  Ọtiọyena kẹ ayen guọnọ oborẹ ayen se vwo muo, ẹkẹvuọvo o vwo ohwo vuọvo ro djobọte-e, kidie unọke rọyen ji rhi te-e. 31  Dedena ihwo buebun vwevunrẹ otu na de vwo esegbuyota kpahọn, jẹ ayen tanẹ: “Ọke ri Kristi na da rhe, o che ru eka re vrẹ e rẹ ọshare nana rure na-a, gbanẹ o che ru vrẹ ọtiọyen?” 32  Ihwo ri Farisi na de nyo otu na ri guẹn erọnvwọn nana kpahọn, irherẹn ride na kugbe ihwo ri Farisi na de ji elọkpa yanran re muo.* 33  Jesu da tanẹ: “Mi ji che nene ovwan dia emerha tavwen mi ki bru ọ ro ji vwe rhe na ra. 34  Ovwan cha guọnọ ovwẹ, ẹkẹvuọvo ovwan cha mrẹ vwẹ-ẹ, jẹ asan me hepha ovwan cha sa rhe-e.” 35  Ọtiọyena ihwo ri Ju na da ta vwẹ ohri rayen nẹ: “Tivọ yen ọshare nana guọnọ ra, rẹ avwanre che vwo jẹmrẹ? O vwo ẹwẹn ro vwo bru ihwo ri Ju re hra nene ohri rẹ ihwo ri Grik na ra rere o yono ihwo ri Grik na-a, gbanẹ ọ guọnọ ruẹ ọtiọyen? 36  Die yen o mudiaphiyọ rọ vwọ tanẹ, ‘Ovwan cha guọnọ ovwẹ, ẹkẹvuọvo ovwan cha mrẹ vwẹ-ẹ, jẹ asan me hepha ovwan cha sa rhe-e’?” 37  Vwẹ ẹdẹ rọ koba na, ẹdẹ rode rẹ orẹ na, Jesu de vrẹn mudia, o de kperi phia nẹ: “Ọ da dianẹ o vwo ohwo rẹ urhuru rẹ ame siẹ, e jẹ o bru vwe rhe rere ọ da ame. 38  Kohwo kohwo ro vwo esegbuyota kpahen ovwẹ kirobo rẹ isiesi ọfuanfon na tare: ‘Vwẹ obevun rọyen kokodo yen irhie rẹ ame rẹ arhọ cha djẹ nurhe.’” 39  Ẹkẹvuọvo ọ ta ọnana kpahen ẹwẹn na, ra cha vwọ kẹ ihwo ri vwo esegbuyota kpahọn kẹrẹkpẹ; kidie ẹwẹn vuọvo je rhe dia vwẹ ọke yena-a, kidie a je rhe vwẹ urinrin kẹ Jesu-u. 40  Evo vwevunrẹ otu na ri nyo eta nana ke tanẹ: “Ọnana yen ghene hẹ Ọmraro na.” 41  Efa tanẹ: “Ọnana yen Kristi na.” Jẹ evo tanẹ: “Ọ dia Galili yen Kristi na che nurhe-e, gbanẹ Galili? 42  Isiesi ọfuanfon na rha tanẹ uvwiẹ ri Devid yen Kristi na che nurhe, kugbe Bẹtlẹhẹm, ọko ri Devid diare jovwo na?” 43  Ọtiọyena ohẹriẹ da rhe dia ohri rẹ otu na fiki rọyen. 44  Dede nẹ evo vwẹ usun rayen guọnọ muo,* jẹ o vwo ohwo vuọvo ro djobọte-e. 45  Ọtiọyena elọkpa na de rhivwin bru irherẹn ride kugbe ihwo ri Farisi na ra, ihwo ri Farisi na da ta kẹ ayen nẹ: “Diesorọ ovwan muro rhe-e?” 46  Elọkpa na da kpahen nẹ: “A je rhe mrẹ ohwo vuọvo rọ ta ota vwẹ idjerhe tiọna dẹvo-o.” 47  Ihwo ri Farisi na da kpahen nẹ: “Takpe e ji sun ovwan ghwru re rẹ, gbanẹ e ru ọtiọyen re? 48  O vwo ọvuọvo vwẹ usun rẹ isun na yẹrẹ ihwo ri Farisi na ro vwo esegbuyota kpahọ-ọn, gbanẹ ohwo tiọyen herọ? 49  Ẹkẹvuọvo otu nana ri jẹ Urhi na ẹriẹn na, eyen ihwo re duvwun iyorin kẹ.” 50  Nikodimọs ro bruro rhe jovwo re, rọ je dia ọvo vwẹ usun rayen da ta kẹ ayen nẹ: 51  “Urhi rẹ avwanre brorhiẹn hwe ohwo-o jokpanẹ o ke nyo mie, je riẹn obo ro ruẹ, ọ dia ọtiọyen? 52  Ayen da kpahen kẹ nẹ: “Ọ dia Galili yen wo ji nurhe rẹ, gbanẹ Galili? Hiẹ rere wọ mrẹ nẹ o vwo ọmraro vuọvo ro che nẹ Galili rhe-e.”*

Eta rehẹ obotọ na

Yẹrẹ “Jesu kọ yan nẹ asan kpo asan.”
Yẹrẹ “Itughẹ.”
Yẹrẹ “isikuru ri Rabbi-i.”
Yẹrẹ “re shabọ phiyọ.”
Yẹrẹ “guọnọ shabọ phiyọ.”
Imanuskripti rẹ awanre evo ra vwẹroso pho owọ 53 re te uyovwin 8 owọ 11 vrẹ.