Matiu 13:1-58

  • IDJE RẸ UVIE NA (1-52)

    • Ọkekankọn na (1-9)

    • Oboresorọ Jesu vwọ reyọ idje vwo ruiruo (10-17)

    • Oborẹ udje rẹ ọkekankọn na mudiaphiyọ (18-23)

    • Iwiti vẹ odi (24-30)

    • Ubi rẹ imọstadi kugbe iphuephu na (31-33)

    • Idje re vwo ruiruo ru orugba rẹ aroẹmrẹ (34, 35)

    • Oborẹ idje rẹ iwiti vẹ odi na mudiaphiyọ (36-43)

    • Efe re sinu kugbe ivie ọghanghanre rọ pha yoyovwin (44-46)

    • Obriki na (47-50)

    • Efe kpokpọ vẹ e rẹ awanre (51, 52)

  • Ihwo rehẹ ekogho ri Jesu nurhe kerhọ rọye-en (53-58)

13  Vwẹ ẹdẹ yena Jesu de vrẹn nẹ uwevwin na, o de re chidia orhoma rẹ abadi na.  Ihwo buebun da ghwiẹ bro rhe, ọ da ro okọ ọvo, o de chidia, otu na eje de mudia orhoma rẹ abadi na.  Ọtiọyena ọ da vuẹ ayen erọnvwọn buebun womarẹ idje, ọ da tanẹ: “Nighere! Ọkekankọn ọvo yanran ra kọn.  Rọ vwọ kọn na, ibi evo de she phiyọ orhoma rẹ idjerhe na, emephran da rhe, ayen da re ayen.  Efa she phiyọ otọ rọ vọnre vẹ ikuta ro ghwe vwo ekpẹn buebu-un, ayen da djẹ vwẹ ugege yena kidie ekpẹn na kodori-i.  Ẹkẹvuọvo ọke rẹ ọnre na vwọ varhe, ọrhorho rọyen da gan nọ kẹ ekankọn na, ayen de vwioro kidie ayen vwo awọ-ọ.  Efa she phiyọ ohri rẹ idjigbẹn, idjigbẹn na da djẹ phia, i de duvwun ayen.  Efa ji she phiyọ omamọ rẹ otọ, kẹ ayen mọ emamọ buebun vrẹ obo ra kọnre na, evo 100, efa 60, efa 30.  E jẹ ohwo ro vwo erhọ nyo.” 10  Ọtiọyena idibo na da rhe, ayen da ta kẹ nẹ: “Diesorọ wọ vwọ ta ota kẹ ayen womarẹ idje?” 11  Ọ da kpahen kẹ ayen nẹ: “Ovwan yen a rhọnvwe kẹ nẹ i vwo ẹruọ rẹ odjahọn efuanfon rẹ Uvie rẹ idjuvwu na, ẹkẹvuọvo a rhọnvwe kẹ aye-en. 12  Kidie kohwo kohwo ro vwori, a cha vwẹ efa ba kẹ, ko che vwo bunphiyọ; ẹkẹvuọvo kohwo kohwo ro vwori-i, obo rọ tobọ vwo na, a cha reyọ mie. 13  Kọyensorọ me vwọ ta ota kẹ ayen womarẹ idje; kidie dede nẹ ayen nẹ, ayen ni kufia, dede nẹ ayen nyo, ayen nyo kufia, ayen vwo ẹruọ rọye-en. 14  Aroẹmrẹ rẹ Aizaya ji ruẹgba vwẹ oma rayen. Ọ tare nẹ: ‘Vwọrẹ uyota ovwan che nyo ẹkẹvuọvo o vwo ọke vuọvo rẹ ovwan che vwo vwo ẹruọ rọye-en, vwọrẹ uyota ovwan che ni ẹkẹvuọvo o vwo ọke vuọvo rẹ ovwan cha vwọ mrẹ-ẹ. 15  Kidie ubiudu rẹ ihwo nana rhe dia gangan re, ayen vwẹ erhọ rayen nyo ẹkẹvuọvo ayen kpahenre-e, ayen rhurhu ẹro rayen rere ayen vwo jẹ orẹ ẹmrẹ, ayen vwo jẹ erhọ rayen e vwo nyẹme, ayen vwo jẹ ubiudu rayen e vwo vwo ẹruọ, rẹ ayen de kurhẹriẹ rere mi sivwin ayen.’ 16  “Ẹkẹvuọvo, omavwerhovwẹn dia vwọ kẹ ẹro rẹ ovwan kidie ayen mrẹ, kugbe erhọ rẹ ovwan kidie ayen nyo. 17  Kidie uyota me ta kẹ ovwan nẹ, emraro kugbe evwata buebun guọnọ mrẹ erọnvwọn rẹ ovwan mrẹ na ẹkẹvuọvo ayen mrẹ aye-en, ayen guọnọ nyo erọnvwọn rẹ ovwan nyo na ẹkẹvuọvo ayen nyo aye-en. 18  “Asaọkiephana, ovwan kerhọ rẹ udje rẹ ohwo rọ kọn ekankọn na. 19  Siẹrẹ ohwo de nyo ota rẹ Uvie na jẹ o vwo ẹruọ rọye-en, ohwo umwemwu na kọ cha, o mi fru obo ra kọn phiyọ ubiudu rọyen na no; ọnana yen ọ ra kọn phiyọ orhoma rẹ idjerhe na. 20  Vwọ kẹ ọ ra kọn phiyọ otọ rọ vọnre vẹ eragha na, ọnana yen ohwo ro nyo ota na, o de rhiabọreyọ vẹ aghọghọ ugege yena. 21  Dedena o vwo awọ vwẹ otọ-ọ, ẹkẹvuọvo ọ da dia vwẹ ọmọke, jẹ ọke rẹ ukpokpogho yẹrẹ omukpahen vwọ vwomaphia fikirẹ ota na nu, ọ da kprowọ siẹvuọvo. 22  Vwọ kẹ ọ ra kọn phiyọ ohri rẹ idjigbẹn na, ọnana yen ohwo ro nyo ota na ẹkẹvuọvo ẹnwan rẹ eyeren* nana kugbe ẹgba rẹ ophiẹnvwe rẹ efe de keke ota na, ọ rha sa mọ-ọ. 23  Vwọ kẹ ọ ra kọn phiyọ omamọ rẹ otọ na, ọnana yen ohwo ro nyo ota na ro de ji vwo ẹruọ rọyen, rọ da mọ emamọ buebun vrẹ obo ra kọnre na, evo 100, efa 60, efa 30.” 24  O de ru udje ọfa kẹ ayen nẹ: “A sa reyọ Uvie rẹ idjuvwu na vwo dje ọshare rọ kọn omamọ ubi phiyọ udju rọyen. 25  Ọke rẹ ihwo vwọ vwerhẹn, ọvweghrẹn rọyen da rhe, ọ da kọn odi phiyọ ohri rẹ iwiti na, ọ da yanran. 26  Ọke rẹ ekankọn na vwọ djẹ phia je mọ emamọ re, odi na da je djẹ phia. 27  Ọtiọyena eviẹn rẹ onini rẹ uwevwin na de bro rhe, ayen da ta kẹ nẹ, ‘Ọga, ọ dia omamọ ubi yen wọ kọn phiyọ udju wẹn? Kẹ mavọ yen ọ rhoma vwo vwo odi?’ 28  Ọ da ta kẹ ayen nẹ: ‘Ohwo ọvo rọ dia ọvweghrẹn yen ru ọnana.’ Eviẹn na da ta kẹ nẹ, ‘Wọ guọnọre nẹ avwanre yanran re ghwie ayen?’ 29  Ọ da tanẹ, ‘Ẹjo, kidie oshọ mu vwe nẹ ọke rẹ ovwan de ghwie odi na, ovwan che ghwie iwiti na ba. 30  Ovwan jẹ ivẹ na rho kugbe re te ọke orhọ na, vwẹ ọke orhọ na, ke me cha vuẹ ihwo ri vuẹn orhọ na nẹ: Ẹsosuọ, ovwan ghwie odi na rere ovwan gba ayen ẹkuẹko rere a torhẹ ayen; ovwan de ru ọyena nu, ovwan gba ghwẹ iwiti na koko phiyọ uwevwin re me da sẹro rẹ erọnvwọn.’” 31  O de ru udje ọfa kẹ ayen nẹ: “Uvie rẹ idjuvwu na họhọ ubi rẹ imọstadi rẹ ọshare ọvo reyọre, ọ da kọn phiyọ udju rọyen. 32  Vwọrẹ uyota, ọyen yen ma hanvwe kparobọ vwẹ usun rẹ ibi ejobi, ẹkẹvuọvo ọke rọ da rho re, o mi rhi hirhephiyọ okankọn rode, ọ me rhe dia urhe, te ẹdia rẹ emephran rẹ odjuvwu na me rhe, rhe dia evunrẹ eghọn rọyen.” 33  Ọ da rhoma ru udje ọfa kẹ ayen nẹ: “Uvie rẹ idjuvwu na pha kerẹ iphuephu* rẹ aye ọvo reyọre o de gbe kugbe vẹ ovwanvwọ ride erha rẹ iflawa bẹsiẹ rẹ ọsoso rẹ egun na vwo phu.” 34  Erọnvwọn nana eje yen Jesu ta kẹ otu na womarẹ idje. Vwọrẹ uyota, ababọ rẹ udje ọ cha ta ota kẹ aye-en, 35  rere o se vwo ru orugba rẹ obo ra womarẹ ọmraro na tanẹ: “Mi che rhie unu mẹ vẹ idje; mi che ghwoghwo erọnvwọn re sinu vwo nẹ ọtonphiyọ rhe.”* 36  Ọke ro vwo siobọnẹ otu na nu, ọ da ro evunrẹ uwevwin na. Idibo rọyen de bro rhe, ayen da tanẹ: “Fan otọ rẹ udje rẹ odi rẹ udju na kẹ avwanre.” 37  Ọ da kpahen nẹ: “Ohwo rọ kọn omamọ ubi na yen Ọmọ rẹ ohwo; 38  udju na yen akpọ na. Vwọ kẹ omamọ ubi na, enana yen emọ rẹ Uvie na, ẹkẹvuọvo odi na yen emọ rẹ ohwo umwemwu na, 39  ọvweghrẹn rọ kọn ayen na yen Idẹbono. Orhọ na okuphiyọ rẹ eyeren* ọvo, ihwo ri vuẹn orhọ na yen emekashe. 40  Ọtiọyena, kirobo ra ghwẹ odi na koko ra da vwẹ erhanre torhẹ ayen na, ọtiọyen ọ je cha dia vwẹ okuphiyọ rẹ eyeren* na. 41  Ọmọ rẹ ohwo che ji emekashe rọyen, kẹ ayen che koko erọnvwọn eje re sua ekprowọ kugbe ihwo ri jurhi ẹyọnrọn vwo nẹ Uvie rọyen, 42  kẹ ayen che do ayen phiyọ ogidi erhanre na. Etiyin kọyen ayen da cha rha viẹ je ria akon rayen. 43  Vwẹ ọke yena evwata na ki che lo gangan kerẹ ọnre na vwevunrẹ Uvie rẹ Ọsẹ rayen. E jẹ ohwo ro vwo erhọ nyo. 44  “Uvie rẹ idjuvwu na pha kerẹ efe re sinu vwevunrẹ aghwa, rẹ ọshare ọvo mrẹre o de sionu; fikirẹ aghọghọ rọyen, ọ da yanran ra shẹ erọnvwọn ejobi ro vwori, ọ da dẹ aghwa na. 45  “Obọfa, Uvie rẹ idjuvwu na pha kerẹ ọneki ro nẹ asan kpo asan rọ guọnọ ivie eghanghanre* re pha yoyovwin. 46  Rọ vwọ mrẹ ivie ọghanghanre* ọvo rọ ghanre mamọ, ọ da yanran, o de brokpakpa shẹ erọnvwọn ejobi ro vwori, ọ da dẹ. 47  “Obọfa, Uvie rẹ idjuvwu na pha kerẹ obriki re do phiyọ abadi, o de mu koka koka rẹ iyerin. 48  Ọke rọ vwọ vọn, ayen de sio rhe orhoma rẹ abadi na, ayen de chidia totọ, ayen da sane emamọ rọyen phiyọ ukoko sansan, ẹkẹvuọvo ayen de do i ri fori-i na kufia. 49  Ọtiọyen ọ cha dia vwẹ okuphiyọ rẹ eyeren* na. Emekashe na cha yanran ra hẹriẹ irumwemwu na vwo nẹ ohri rẹ evwata na 50  kẹ ayen che do ayen phiyọ ogidi erhanre na. Etiyin kọyen ayen da cha rha viẹ je ria akon rayen. 51  “Ovwan vwo ẹruọ rẹ erọnvwọn nana eje?” Ayen da ta kẹ nẹ: “E.” 52  Ọ da ta kẹ ayen nẹ: “Ọ vwọ dia ọtiọyena, koyono koyono rẹ azagba re yonori kpahen Uvie rẹ idjuvwu na pha kerẹ ohwo, onini rẹ uwevwin, rọ reyọ erọnvwọn ekpokpọ vẹ e rẹ awanre vwo nẹ uwevwin rọ sẹro rẹ efe rọyen phiyọ cha.” 53  Ọke ri Jesu vwo ru idje nana nu, o de vrẹn nẹ etiyin. 54  Ọke rọ vwọ ro ekogho robọ rọyen nu, ko yono ayen vwevunrẹ sinagọg rayen, te ẹdia ro vwo gbe ayen unu, kẹ ayen tanẹ: “Tivọ yen ọshare nana de vwo aghwanre nana je mrẹ ẹgba ro vwo ruiruo rẹ igbevwunu nana? 55  Ọnana dia ọmọ rẹ ọkanrirhe na? Rẹ oni rọyen dia Meri, ri Jems kugbe Josẹf kugbe Saimọn kugbe Judas dia iniọvo rọyen? 56  Ọ dia iniọvo rọyen rẹ emetẹ eje vẹ avwanre gba herọ? Kẹ tivọ yen o de vwo enana ejobi?” 57  Ọtiọyena kẹ ayen kprowọ fiki rọyen. Ẹkẹvuọvo Jesu da ta kẹ ayen nẹ: “Ọmraro vwo ọghọ vwẹ asan eje jokparẹ ekogho robọ rọyen kugbe uwevwin robọ rọyen.” 58  O rhe ruiruo rẹ igbevwunu buebun vwẹ etiyi-in kidie ayen vwo esegbuyota-a.

Eta rehẹ obotọ na

Yẹrẹ “oge.” Ni Eta re Vwomaphia.
Yẹrẹ “iyisti.”
Yẹrẹ ọ sa dia, “vwo nẹ ọtonphiyọ rẹ akpọ na rhe.”
Yẹrẹ “oge.” Ni Eta re Vwomaphia.
Yẹrẹ “oge.” Ni Eta re Vwomaphia.
Yẹrẹ “irhu.”
Yẹrẹ “irhu.”
Yẹrẹ “oge.” Ni Eta re Vwomaphia.