Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

mustafahacalaki/DigitalVision Vectors via Getty Images

OVWAN RA RHẸRẸ!

Artificial Intelligence​—Ebruphiyọ Gbanẹ Ekan?​—Die Yen Baibol na ta Kpahọn?

Artificial Intelligence​—Ebruphiyọ Gbanẹ Ekan?​—Die Yen Baibol na ta Kpahọn?

 O krinọ-ọ na, yen isun rẹ akpọ na, egbaerianriẹn, kugbe ihwo re tẹn ona rẹ ikọmputa vwọ ta ota kpahen ẹgba rẹ Artificial Intelligence a (AI). Ayen rhọnvwere nẹ o yovwinri, ẹkẹvuọvo, oshọ ji mu ayen nẹ a sa reyọ vwo ruiruo vwẹ idjerhe rọ chọre.

  •   “AI ọyen ọvo usun rẹ ikọmputa ri me vwo ẹgba rọ sa nẹrhẹ akpọ re ihwo buebun yovwinphiyọ nonẹna . . . Vwẹ ọke vuọvo na, AI vwo ẹgba rọ vwọ so imuoshọ vwọ kẹ avwanre, ji djobọte evuẹ rẹ odjahọn rẹ avwanre vẹ uturhi re vwori kerẹ ihworakpọ, je nẹrhẹ ọ bẹn a vwọ vwẹroso idjerhe rẹ igọmẹti suẹn wan.”​—Kamala Harris, vice president ri United States, May 4, 2023.

  •   Ẹko rẹ idọktọ ri nẹ ẹkuotọ sansan rhe vẹ ihwo efa re tẹn ona ẹdia rẹ omakpokpọ rẹ ihwo ri Dr. Frederik Federspiel suẹn, de si vwẹ BMJ Global Health, ra vwọ phia vwẹ May 9, 2023: “Dede nẹ AI se toroba omakpokpọ rẹ avwanre vwẹ idjerhe evo, ọ je sa so imuoshọ kẹ ugboma vẹ iroro rẹ avwanre vwẹ idjerhe efa.” b

  •   “A sa reyọ AI vwọ hrahra evuẹ rẹ efian. O che kri-i, ọ sa reyọ iruo rẹ ihwo buebun mie ayen. Oshọ muẹ ihwo evo re tẹn ona rẹ ikọmputa nẹ vwẹ obaro na, AI sa so imuoshọ kẹ ihworakpọ.”​—The New York Times, May 1, 2023.

 Ọke vwọ yanran na, o che phẹn sẹ ihworakpọ cha reyọ AI na vwo ru erhuvwu yẹrẹ umiovwon. Die yen Baibol na tare?

Oboresorọ ofuvwegbe vwọ kanre akpọ na dede nẹ ihworakpọ davwẹngba rayen

 Baibol na dje oboresorọ ọ cha vwọ bẹn ihworakpọ vwọ vwẹ imuẹro kẹ ihwo efa nẹ, erhuvwu ọvo yen che nẹ ekuakua rẹ ona rẹ ayen ruru na rhe.

  1.  1. Ọ da tobọ dianẹ ihwo vwo omamọ rẹ ẹwẹn kpahen ekuakua rẹ ona rẹ ayen ruru, ayen cha sa riẹn umiovwon ro che nẹ obuko rọyen rhe-e.

    •   “Idjerhe ọvo herọ rọ pha yoyovwi vwẹ aro rẹ ohwo, ẹkẹvuọvo oba rọye kẹ idjerhe rẹ ughwu.”​—Isẹ 14:12.

  2.  2. Ohwo vwo ẹgba rọ vwo sun oborẹ ihwo efa cha reyọ oborẹ o ruru vwo ruiruo wa-an.

    •   “Me cha yan [jẹ iruo mẹ] kẹ ohwo rọ cha vwẹ obuko mẹ; kono riẹn obo rẹ ohwo yena cha dia, ọvwaghwanre gbenẹ ẹkpa? Dede na kọ dia olori rẹ owian re me reyọ aghwanre mẹ vwọ wian vwe otọ rẹ ọnre.”​—Aghwoghwo 2:​18, 19.

 Iroro nana yen sorọ avwanre vwọ guọnọ odjekẹ mie Ọmemama rẹ avwanre.

Asan rẹ avwanre se mu ẹroẹvwọsuọ rẹ avwanre kpahen

 Ọmemama rẹ avwanre veri nẹ ọ cha vwẹ uphẹn vwọ kẹ ihworakpọ yẹrẹ ekuakua rẹ ona vuọvo rẹ ihworakpọ ruru nẹ ọ guọghọ akpọ na yẹrẹ ihworakpọ-ọ.

  •   “Akpọ na herọ bẹdẹ.”​—Aghwoghwo 1:4.

  •   “Ọvwata cha re ughwẹ rẹ otọ na, kọ dia enu rọye bẹdẹ.”​—Une rẹ Ejiro 37:29.

 Womarẹ Baibol na, Ọmemama rẹ avwanre kẹ avwanre odjekẹ ro che sun avwanre kpo akpọ rẹ ufuoma vẹ ofuvwegbe hepha vwẹ obaro na. Wo se vwo yono kpahen obo ri Baibol na tare kpobarophiyọ, se iyovwinreta na, “Die Yen sa Chọn Avwanre Uko Vwo Yeren Akpọ rẹ Ofuvwegbe?” kugbe “A Real Hope for a Better Tomorrow.”

a “A reyọ Artificial intelligence,” yẹrẹ “AI,” vwo dje ikọmputa yẹrẹ ekuakua re reyọ ikọmputa vwọ wian, inẹtwọku, yẹrẹ ekuakua rẹ ona re ruru vwọ riẹn yẹrẹ vwẹrokere idjerhe rẹ ihworakpọ roro yẹrẹ ru emu wan.

b Vwo nẹ uyovwinrota na, “Threats by Artificial Intelligence to Human Health and Human Existence,” rẹ Frederik Federspiel, Ruth Mitchell, Asha Asokan, Carlos Umana, kugbe David McCoy siri.