Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

OVWAN RA RHẸRẸ!

Ihwo re Okpetu djẹ nẹ Ẹkuotọ Rayen—Oduduru rẹ Ihwo Djẹ nẹ Ukraine

Ihwo re Okpetu djẹ nẹ Ẹkuotọ Rayen—Oduduru rẹ Ihwo Djẹ nẹ Ukraine

 Russia kpare ofovwin kpo Ukraine vwẹ February 24, 2022, fikirẹ okpetu rode nana, iduduru rẹ ihwo ke djonẹ rẹ arhọ vwọ nẹ Ukraine kpo ẹkuotọ efa. a

 “Ibọmbu vẹ erọnvwọn efa re sa vọn asan eje. O muoshọ vrẹ obo ra sa vwẹ unu gbe. Avwanre vwo nyo nẹ o vwo itraini ri muẹ ihwo nẹ ẹkuotọ na, avwanre de brorhiẹn rẹ avwanre vwọ kparoma. Avwanre djẹ jẹ erọnvwọn eje rẹ avwanre vwori vwo, emekpu ọvo yen avwanre se mu vwọ djẹ. Ẹbe eghanghanre rẹ avwanre, ihuvwun, ame, vẹ ememu ra ria nene idjerhe yen avwanre krun phiyọ emekpu na. Avwanre djẹ jẹ erọnvwọn ri chekọ eje vwo kpo asan ra da rua itraini jẹ ibọmbu she riariẹ avwanre phiyọ.”—Nataliia, ohwo ri Kharkiv vwẹ Ukraine.

 “Rhi duvwun ọke rẹ avwanre vwọ djẹ na, o mu avwanre ẹro nẹ ofovwin cha dia-a. Mi nyo edo rẹ ihwunu ri she vwẹ ẹbẹre ọvo rẹ orere na, jẹ evakpo na eje kpogho. Mi de brorhiẹn re me vwọ reyọ erọnvwọn evo re ma ghanre vwọ djẹ. Ughọjọ 8:00 rẹ urhiọke yen me vwọ ro itraini ro kpo Lviv, me ke ro imoto kpo Poland.”—Nadija, ohwo ri Kharkiv vwẹ Ukraine.

Vwẹ uyovwinrota nana

 Die yen ghene nẹrhẹ ihwo djonẹ rẹ arhọ nẹ ẹkuotọ rayen?

 Ihwo djonẹ rẹ arhọ nẹ Ukraine kidie Russia kpare ofovwin kpo oboyin. Ẹkẹvuọvo, Baibol na dje obo re ghene sua okpetu tiọyen rọ nẹrhẹ ihwo djonẹ rẹ arho kpo ẹkuotọ efa na:

  •   Usuon rẹ ihworakpọ vwẹ akpọneje kuẹ ihwo eje phiyotọ re. Ihwo rehẹ ẹdia rẹ usuon reyọ ẹgba rayen vwo shenyẹ ihwo.—Aghwoghwo 4:1; 8:9.

  •   Eshu, Idẹbono, rọ dia “osun rẹ akpọ nana,” reyọ ẹgba umwemwu rọyen vwo suẹn ihworakpọ, rọ nẹrhe Baibol na tanẹ, “akpọ na ejobi hẹ obọ rẹ ogangan rẹ ohwo umwemwu na.”—Jọn 14:30; 1 Jọn 5:19.

  •   Vwọ vrẹ ebẹnbẹn sansan rẹ ihworakpọ rioja rọyen vwẹ ikpe ujorin buebun re na, avwanre yerẹn vwẹ ọke rẹ Baibol na mraro rọyen phiyotọ: “Vwẹ oba rẹ ẹdẹ na ẹdẹ ebrabra cha rhe.” (2 Timoti 3:1) Vwọ vrẹ ọnana, e ji che nyo umri rẹ ifovwin, oghwọrọ ri kpregede, ọkanrovwẹ rẹ emuọre kugbe ega sansan, enana erọnvwọn re sa nẹrhẹ ihwo djonẹ rẹ arhọ nẹ ẹkuotọ rayen.—Luk 21:10, 11.

 Iphiẹrophiyọ vọ yen herọ vwọ kẹ ihwo re djonẹ rẹ arhọ nẹ ẹkuotọ rayen?

 Baibol na vuẹ avwanre nẹ Jihova rọ dia Ọmemama rẹ avwanre, b ọyen Ọghẹnẹ ro vwo ẹguọnọ, rẹ aro rẹ ihwo re djonẹ rẹ arhọ nẹ ẹkuotọ rayen je dọn. (Urhi Rivẹ 10:18) O veri nẹ ọyen cha reyọ Usuon rọyen rọhẹ odjuvwu re se Uvie rẹ Ọghẹnẹ vwọ vwẹ ebẹnbẹn rẹ ihwo re djonẹ rẹ arhọ toba. Uvie rọyen na cha reyọ ẹdia rẹ usuon rẹ ihworakpọ. (Daniẹl 2:44; Matiu 6:10) Jihova cha reyọ Uvie rọyen vwo si Eshu rọ dia Idẹbono na no. (Rom 16:20) Uvie yena che sun akpọneje ji si ohẹriẹ rọ herọ vwẹ uvwre rẹ ẹkuotọ sansan no. Ihworakpọ eje ki che kuomagbe rhe dia orua ọvo. A rha mrẹ ohwo vuọvo rọ cha djẹ nẹ uwevwin rọye-en, kidie Baibol na veri nẹ, “dohwo dotọ ri vain kugbe fig rọye ki che tidia, ohwo ọvuọvo gbe djẹ ọshọ mu aye-en; kidie unu rẹ Ọrovwohwo rẹ otuofovwi na tarọ nure.”—Maika 4:4.

 Uvie rẹ Ọghẹnẹ ọvo yen se si ebẹnbẹn rẹ adjẹrhiyo no bẹdẹ. Jihova cha reyọ Uvie rọyen vwo si ebẹnbẹn re nẹrhe ihwo djonẹ rẹ arhọ nẹ ẹkuotọ rayen no. Roro kpahen idje nana:

  •   Ofovwin. “[Jihova] nẹrhẹ ofovwi fue re te oba rẹ akpọ na.” (Une Rẹ Ejiro 46:9) Wọ da guọnọ evuẹ efa kpahen oborẹ Ọghẹnẹ che vwo phi oba phiyọ oseghe, se uyovwinrota na “Peace on Earth—How Will It Come?

  •   Oshenyẹ vẹ ozighi. Jihova cha tan arhọ rayen “nẹ oshenyẹ vẹ ogbarogba.” (Une Rẹ Ejiro 72:14) Wọ sa vwọ nabọ vwo ẹruọ rẹ oborẹ ihwo se vwo wene iruemu rayen, se uyovwinrota na, “E se Phi Utuoma Kparobọ.”

  •   Ẹsọn. Jihova che “sivwi ọ rẹ akpọ bẹn vwẹ ọke ro de kperi se.” (Une Rẹ Ejiro 72:12) Wo da guọnọ riẹn oborẹ Ọghẹnẹ che ru vwo si ẹsọn nẹ akpọ na, se uyovwinrota na, “Is a Fair Economic System Possible?

  •   Ọkanrovwẹ rẹ emuọre. “Ọka buebu [cha] dia otọ na.” (Une Rẹ Ejiro 72:16) Wọ da guọnọ evuẹ efa kpahen oborẹ Ọghẹnẹ che vwo si owẹnvwe no kẹ ihwoeje, se uyovwinrota na, “A World Without Hunger?

 Baibol na sa vwẹ ukẹcha kẹ ihwo re djonẹ rẹ arhọ nẹ ẹkuotọ rayen nonẹna?

 E. Vwọ vrẹ iphiẹrophiyọ rẹ Baibol na vwọ kẹ ihwo re djonẹ rẹ arhọ kpo ẹkuotọ ọfa, ọ je chọn ayen uko vwo yerẹn ghene ebẹnbẹn rẹ ayen hirharokuẹ enẹna.

 Uchebro ri Baibol: “Ogbori se kemu kemu ejobi gbuyota, ẹkẹvuọvo ohwo ro vwo iroro obo rọ ra ọye o nẹ.”—Isẹ 14:15.

 Obo ro mudiaphiyọ: Vwẹ ẹwẹn roro imuoshọ rọ sa vwomaphia vẹ obo wọ sa vwọ kẹnoma wẹn. Kẹnoma kẹ iji re ghwa ihwo ria, re je vwẹ idjerhe rẹ ona vwo gborho ihwo re ghwa riẹn emu vuọvo-o, re djonẹ rẹ arhọ kpo asan kpokpọ rẹ ayen ghwe vughe-e.

 Uchebro ri Baibol: “Avwanre de vwo emuọre ra da rha mrẹ emwa vwo rhuo, e gbe jẹ eyena te kẹ avwanre.”—1 Timoti 6:8.

 Obo ro mudiaphiyọ: Wọ tẹnroviẹ ekuakua rẹ akpeyere-en. Wo de vwo ẹwẹn rẹ otekẹvwẹ, oma cha vwerhen owẹ.

 Uchebro ri Baibol: “Kemu kemu ru wọ guọnọre nẹ ihwo ru kẹ wẹ, gbe ji ru ọtiọye kẹ ihwo rhe.”—Matiu 7:12.

 Obo ro mudiaphiyọ: Vwo edirin, wo ji vwo uruemu esiri. Iruemu nana cha nẹrhẹ ihwo rehẹ ekogho ro wọ djẹ ra na muọghọ kẹ wẹ ji rhiabọreyọ owẹ.

 Uchebro ri Baibol: “Wọ vwẹ umwemwu hwa osa re umwemwu-u.”—Rom 12:17.

 Obo ro mudiaphiyọ: Wo jẹ ivun emiovwo nẹrhẹ wo ruẹ orukeri ọke rẹ ihwo rehẹ asan ru wọ djẹ ra na da vwẹ ẹwẹn rẹ ọkon nene uwe yerẹ-ẹn. Ọ cha rhoma nẹrhẹ ekuakua miovwin phiyọ

 Uchebro ri Baibol: “Mi se ru emu ejobi vwi Kristi rọ kẹ vwẹ ogangan.”— Filipae 4:13.

 Obo ro mudiaphiyọ: Phi Ọghẹnẹ phiyọ ẹdia rẹsosuọ vwẹ akpeyeren wẹn wọ je rha nẹrhovwo rhe. O se ru iphiẹrophiyọ wẹn ganphiyọ.

 Uchebro ri Baibol: “Wa ro ẹnwan rẹ emuọvo-o, ẹkẹvuọvo vwi kemu kemu orẹ kugbe oyare kugbe ẹkpẹvwẹ ta ọdavwẹ wẹn kẹ Ọghẹnẹ. Ufuoma rẹ Ọghẹnẹ rọ nọ ẹruọ ejobi, kọ yọnrọn udu vẹ iroro rẹ ovwan.”— Filipae 4:6, 7.

 Obo ro mudiaphiyọ: Vwẹ kẹdia kẹdia rẹ wọ hepha eje, yare ufuoma rẹ ẹwẹn mie Ọghẹnẹ. Ni uyovwinrota na, “Philippians 4:6, 7—‘Do Not Be Anxious About Anything.’ ”

a Ẹdẹ rọ vwọ kpahen ẹdẹ rẹ Russia kpare ofovwin kpo Ukraine, United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) da tanẹ, ogidi ro che nẹ ofovwin nana rhe cha guọnọ ukẹcha rẹ okpakpa mamọ vrẹ efa ra mrẹre jovwore. Vwẹ uvwrẹ ẹdẹ 12, ihwo re vrẹ oduduru ivẹ da djonẹ rẹ arhọ nẹ Ukraine kpo ẹkuotọ efa. Ihwo efa ri te oduduru ọvo da rha hra nene ẹkuotọ na kidie ayen rhe vwo iwevwi-in.

b Jihova yen oderhi rẹ Ọghẹnẹ. (Une Rẹ Ejiro 83:18) Ni uyovwinrota na, “Who Is Jehovah?