Pho kpẹ obo revun rọyen

Diesorọ Iseri ri Jihova Vwo jẹ Ọbara Ese Phiyọ Oma?

Diesorọ Iseri ri Jihova Vwo jẹ Ọbara Ese Phiyọ Oma?

Ororochọ rọ vọn asan eje

 

 Uyota: Avwanre guọnọ omaesivwon ro me yovwin vwọ kẹ oma rẹ avwanre vẹ ihwo rẹ orua rẹ avwanre. Ọke avwanre de muọga, idọktọ re tẹn ona rẹ omaesivwon vẹ omaẹbẹrẹ ababọ rẹ ọbara yen avwanre brẹ ra. Oma vwerhen avwanre kpahen ena rẹ omaesivwon sansan re ru yovwinphiyọ re na. Vwọrẹ uyota, ena rẹ omaesivwon ababọ rẹ ọbara re ruru ra vwọ vwẹ ukẹcha kẹ Iseri ri Jihova, yen vwo sivwin ihwo buebun enẹna. Vwẹ ẹkuotọ buebun, kohwo kohwo sa jojẹ rọ vwọ kẹnoma kẹ imuoshọ ro nene ọbara re se phiyọ oma enẹna, kerẹ ega ri dia evunrẹ ọbara vẹ ebẹnbẹn efa ri nene.

 

 Uyota: Avwanre vwo imuẹro kpahen esegbuyota ro sivwin ọga rẹ ohwoo.

 

 Uyota: Omaesivwon re de jẹ ọbara ese phiyọ oma sẹro rẹ igho. a

 

 Uyota: Ota yena efian koko. Ọke buebun yen idọktọ re bẹrẹ oma vwo ru omaẹbẹrẹ rẹ pha gangan kerẹ i ri shekpahen ubiudu, ubeku vẹ efa ọtiọyen ababọ rẹ ọbara re se phiyọ oma. b Ihwo ri se ọbara phiyọ omaa, oma rayen fobọ kpo yẹrẹ tobọ gan vrẹ ihwo re se ọbara phiyọ oma. c Obo rọ wanre eje, o vwo ohwo vuọvo ro sa ta vẹ imuẹro nẹ ohwo che ghwu kidie nẹ ọ rhọnvwe se ọbara phiyọ omaa yẹrẹ ohwo cha rhọ kidie nẹ o se ọbara phiyọ oma.

Diesorọ Iseri ri Jihova vwo jẹ ọbara ese phiyọ oma?

 Ota nana churobọ si ẹga avwanre vwọ kẹ Ọghẹnẹ, ọ dia omaesivwoon. Te Ọphọ Awanre vẹ Ọphọ Kpokpọ na vwẹ iji na kẹ avwanre phenphẹn nẹ avwanre kẹnoma kẹ ọbara. (Jẹnẹsis 9:4; Livitikọs 17:10; Urhi Rivẹ 12:23; Iruo rẹ Iyinkọn Na 15:​28, 29) Vwọba, Ọghẹnẹ ni ọbara kerẹ arhọ. (Livitikọs 17:14) Ọtiọyena avwanre kẹnoma kẹ ọbara ẹreyọ ọ dia kidie nẹ avwanre kerhọ rẹ Ọghẹnẹ ọvoo, ẹkẹvuọvo avwanre muọghọ kẹ kidie ọyen yen ma arhọ.

Iroro ri weneri

E se ru omaẹbẹrẹ egangan shephiyọ ababọ rẹ ọbara re se phiyọ oma

O vwo ọke ọvo rẹ ihwo re riẹn kpahen omaesivwon vwo no nẹ ena rẹ omaesivwon re vwo jẹ ọbara ese phiyọ oma na vọnre vẹ imuoshọ, ẹkẹvuọvo ikpe evo rhire na, iroro tiọyena de rhi wene. Kerẹ udje, vwẹ 2004, ẹbe rẹ omaesivwon ọvo tare nẹ, “ena rẹ omaesivwon re ruru ra vwọ vwẹ ukẹcha kẹ Iseri ri Jihova rẹ oma rayen jẹ gan cha rhe dia ona re vwo sivwin ihwo vwẹ ikpe re cha vwẹ obaro na.” d Uyovwinrota ọvo vwẹ ẹbe na Heart, Lung and Circulation tare vwẹ 2010 nẹ “e jẹ a reyọ ‘ona rẹ omaẹbẹrẹ re vwo jẹ ọbara ẹreyọ na’ vwo ruiruo vwẹ kẹdia kẹdia rọ guọnọ omaẹbẹrẹ vwọ kẹ ihwo eje ukperẹ ọ vwọ dia Iseri ri Jihova ọvo.”

 Nonẹna, idọktọ buebun vwẹ akpọ na reyọ ena rẹ omaesivwon sansan vwo ruẹ omaẹbẹrẹ egangan ababọ rẹ ọbara re se phiyọ oma. A reyọ ena re vwo jẹ ọbara ese phiyọ oma na vwo ruiruo vwẹ ẹkuotọ ride buebun, ihwo buebun re dia Iseri ri Jihovaa ji nokpẹn rọyen.

a Continuing Education in Anaesthesia, Critical Care & Pain, Ukori 4, Ukeri 2, aruọbe 39.

b Ni The Journal of Thoracic and Cardiovascular Surgery, Ukori 134, Ukeri 2, aruẹbe 287-288; Texas Heart Institute Journal, Ukori 38, Ukeri 5, aruọbe 563; Basics of Blood Management, aruọbe 2; vẹ Continuing Education in Anaesthesia, Critical Care & Pain, Ukori 4, Ukeri 2, aruọbe 39.

c Ni The Journal of Thoracic and Cardiovascular Surgery, Ukori 89, Ukeri 6, aruọbe 918; vẹ Heart, Lung and Circulation, Ukori 19, aruọbe 658.

d Ni Transfusion and Apheresis Science, Ukori 33, Ukeri 3, aruọbe 349.