Pho kpẹ obo revun rọyen

Diesorọ Iseri ri Jihova Vwo jẹ Erẹ rẹ Ẹkuotọ Eruo?

Diesorọ Iseri ri Jihova Vwo jẹ Erẹ rẹ Ẹkuotọ Eruo?

 Iseri ri Jihova muọghọ kẹ ihwo ri suẹn vẹ eka re vwo vughe ẹkuotọ rayen. Avwanre ji muọghọ kẹ orhiẹn rẹ ihwo efa bruru rẹ ayen vwo yeren aphiala, so une yẹrẹ vuve re vwo muọghọ kẹ ẹkuotọ.

 Ẹkẹvuọvo, Iseri ri Jihova brorhiẹn nẹ ayen che vwobọ vwẹ erẹ tiọyena-a, kidie avwanre riẹnre nẹ e vwọso iyono ri Baibol na. Oma vwerhen avwanre siẹrẹ ihwo de muọghọ kẹ oborẹ avwanre segbuyota kirobo rẹ avwanre ji ruẹ kẹ ihwo efa.

Vwẹ uyovwinrota nana

 Odjekẹ ri Baibol vọ yen ta ota kpahọn?

 Avwanre brorhiẹn rẹ avwanre vwo nene iyono ri Baibol ivẹ kiriguo rehẹ obotọ na:

  •   Ọghẹnẹ ọvo yen muwan rẹ ẹga rẹ avwanre. Baibol na da ta: “Ọrovwohwo Ọghẹnẹ wẹn ọvo ọye wọ ga, ọye ọvo wo shiguẹ kẹ.” (Luk 4:8) Eta re vwo vuve nẹ e che muọghọ kẹ ẹkuotọ rẹ ohwo vwọ vrẹ orọnvwọn ọfa yen a ta siẹrẹ a da so une rẹ ẹkuotọ vẹ ọke re de yeren aphiala. Ọtiọyena, Iseri ri Jihova niro nẹ ọ chọre rẹ ayen vwo vwobọ vwẹ erẹ tiọyena.

     Iseri ri Jihova ji no nẹ e de yeren aphiala, ọyen uruemu rẹ egagọ yẹrẹ ẹdjọẹgọ ri Baibol na brorhiẹn hwe. (1 Kọrẹnt 10:14) Igbikuegbe evo vwo imuẹro nẹ aphiala rẹ ẹkuotọ, ọyen oka ra vwọba ga ẹga. Ogbikuegbe Carlton J. H. Hayes da ta: “Uruemu re vwo vwo ẹguọnọ ọgangan kpahen ẹkuotọ ohwo pha kerẹ ẹga, rẹ aphiala da dia oka ọvo kiriguo rẹ ayen vwọba ga ẹga.” a Vwọ kpahen Inenikristi rẹsosuọ, Daniel P Mannix de si: “Inenikristi senre nẹ . . . ayen che ze izobo kẹ oma rẹ osun ri Rom na-a. Nonẹna, a sa vwẹ ọyena vwo dje ẹsiọn ra senre nẹ e che yeren aphiala-a.” b

    Dede nẹ Iseri ri Jihova yeren aphiala-a, jọ dia ọyen avwanre cha vwọ guọghọ, torhẹ yẹrẹ vwẹ ẹro ri sakamu vwo no ayen vẹ efa-a.

  •   Ihworakpọ eje abavo vwẹ obaro rẹ Ọghẹnẹ. (Iruo rẹ Iyinkọn Na 10:​34, 35) Baibol na tare nẹ Ọghẹnẹ “ma ihwo phihọ ẹgborho ọvuọvo” vwo nẹ oma rẹ ohwo ọvo rhe. (Iruo rẹ Iyinkọn Na 17:26) Iroro nana nẹrhẹ Iseri ri Jihova riẹn nẹ ọyen obo re chọre ra vwọ vwẹ urinrin kẹ ẹko rẹ ihwo yẹrẹ ẹgborho evo vwọ vrẹ efa. Avwanre muọghọ kẹ kohwo kohwo, o toro asan rẹ ayen nurhe vẹ asan rẹ ayen dia-a.​—1 Pita 2:17.

 Kọ da rha dianẹ o vwo urhi rọ tare nẹ avwanre vwobọ vwọ vwo?

 Iseri ri Jihova vwọsua ẹgba rẹ usuo-on. Avwanre vwo imuẹro nẹ usuon rẹ igọmẹti ọyen “otu rẹ Ọghẹne vwo mu” yẹrẹ ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ Ọghẹnẹ vwẹ uphẹn kẹ nẹ ọ dia. (Rom 13:​1-7) Avwanre je riẹn nẹ ofori nẹ Inenikristi muọghọ kẹ ogangan rẹ usuon.​—Luk 20:25.

 Kẹ, ọ da rha dianẹ urhi rẹ igọmẹti tare nẹ e ru orọnvwọn rọ vwọso ọ rẹ Ọghẹnẹ vwo? Vwẹ ẹdia evo, a sa womarẹ ihwo re riẹn urhi vwọ vuẹ igọmẹti nẹ ayen rhuẹrẹ urhi na phiyọ. c Ọ da dianẹ ayen rhọnvwe phiyọ-ọ, Iseri ri Jihova ki che “mu ọghọ kẹ Ọghẹnẹ nọ ihwo rẹ akpọ.”​—Iruo rẹ Iyinkọn Na 5:29.

 Iseri ri Jihova ghwomaphiyọ ẹbẹre ọvo rẹ usuon yẹrẹ oseghe rẹ akpọ na?

 Ẹjo. Iseri ri Jihova ghwomaphiyọ ẹbẹre vuọvo rẹ usuon yẹrẹ oseghe rẹ akpọ nana-a. Avwanre vuve re vwo muọghọ, so une, yẹrẹ yeren aphiala rẹ ẹkuotọ-ọ, ọ dia avwanre jẹ ayen eruo kidie nẹ avwanre họnra vwọso usuo-on. Ukperẹ ọtiọyen, oborẹ Baibol na ta kpahen erẹ tiọyena yen avwanre nene.

a Essays on Nationalism, aruẹbe 107-108.

b The Way of the Gladiator, aruọbe 212.