Pho kpẹ obo revun rọyen

Die Yen O Mudiaphiyọ re Vwo Nenesi rẹ Ẹwẹn Na? Mi se Nenesi rẹ Ẹwẹn na Ababọ rẹ Ẹga?

Die Yen O Mudiaphiyọ re Vwo Nenesi rẹ Ẹwẹn Na? Mi se Nenesi rẹ Ẹwẹn na Ababọ rẹ Ẹga?

Ẹkpahọnphiyọ ri Baibol na

 Vwẹ Baibol na, e dje ohwo ro nenesi rẹ ẹwẹn na phiyọ ohwo ro vwo urhurusivwe vẹ owenvwe ọgangan ro vwo ru obo re vwerhen Ọghẹnẹ oma, ro ji roro emu vwo nene obo ro roro emu wan. Ohwo ro nenesi rẹ ẹwẹn davwẹngba vwo yeren akpọ nene iwan rẹ Ọghẹnẹ je vwẹ uphẹn kẹ Ẹwẹn Ọfuanfon rọyen nẹ o sun ọyen. a​—Rom 8:5; Ẹfesọs 5:1.

 Ọke buebun na, oborẹ ihwo ri nenesi rẹ ẹwẹn na-a ruẹ, yen Baibol na vwo dje obo ro mudiaphiyọ re vwo nenesi rẹ ẹwẹn na. Kerẹ udje, vwọ fẹnẹ ihwo ri nenesi rẹ ẹwẹn na, “ohwo ro vwo erhi [“ẹwẹn,” NW ] na-a se vwo ẹse rẹ erhi [“ẹwẹn,” NW ] rẹ Ọghẹnẹ na-a,” yẹrẹ rhiabọreyọ iyono rọye-en. (1 Kọrẹnt 2:​14-16) Ihwo tiọyen re dia ihwo rẹ ugboma na vwo uruemu rẹ “omaẹriọ vẹ oseghe,” ukperẹ ayen vwọ dia ihwo rẹ ufuoma ji vwo uruemu ra vwọ kẹ okẹ. (1 Kọrẹnt 3:​1-3) Vwọ kẹ ihwo re womarẹ eta rayen vwo miovwo edẹ rẹ ihwo je fan igbeyan, e se ayen ihwo ri ruẹ kerẹ eranvwe, “ri vwo erhi [“ẹwẹn,” NW ] na-a.”​—Jud 19; Isẹ 16:28. b

Vwẹ uyovwinrota nana

 Diesorọ ihworakpọ vwo vwo ọdavwẹ rẹ ayen vwo nenesi rẹ ẹwẹn?

 Ihworakpọ vwo ọdavwẹ rẹ ayen vwo nenesi rẹ ẹwẹn na kidie a ma ayen vwẹ oma rẹ Ọghẹnẹ. (Jẹnẹsis 1:27) Ọtiọyena, o rhe gbe avwanre unu-u nẹ ihwo evo vwo ẹro ọghanghanre vwo nẹ erọnvwọn ra cha sa mrẹ ji djobọte-e, ayen ji vwo ẹwẹn rẹ ayen vwo yono kpahen ayen.

 Ihworakpọ vwo ẹgba rẹ ayen vwo dje iruemu ri Jihova c Ọghẹnẹ phia, kerẹ ufuoma, aruẹdọn, kugbe a vwọ kẹnoma kẹ uruemu ra vwọ ghwomaphiyọ ẹbẹre ọvo jẹ ọvo vwo. (Jems 3:17) Vwọba, Ọghẹnẹ vwẹ ẹwẹn ọfuanfon rọyen vwọ kẹ ihwo re davwẹngba rẹ ayen vwo nene iji rọyen.​—Iruo rẹ Iyinkọn Na 5:32.

 Diesorọ ọ vwọ ghanre re vwo nenesi rẹ ẹwẹn na?

 Re vwo nenesi rẹ ẹwẹn na sa nẹrhẹ e vwo “arhọ vẹ ufuoma.” (Rom 8:6) Enana okẹ eghanghanre ri nẹ obọ rẹ Ọghẹnẹ rhe.

  •   Arhọ: Ọghẹnẹ veri nẹ ọyen cha vwẹ arhọ ri bẹdẹ kẹ ihwo ri nenesi rẹ ẹwẹn na.​—Jọn 17:3; Galesha 6:8.

  •   Ufuoma: Ọnana ufuoma rọhẹ uvwre avwanre vẹ Ọghẹnẹ. Ihwo re tẹnroviẹ ekuakua rẹ ugboma ọvo, cha dia ivwighrẹn rẹ Ọghẹnẹ. (Rom 8:7) Vwọba, ihwo re davwẹngba vwo nenesi rẹ ẹwẹn na, che vwo “ufuoma rẹ Ọghẹnẹ rọ nọ ẹruọ ejobi.” (Filipae 4:​6, 7) Ufuoma tiọyena cha chọn ayen uko vwo vwo omavwerhovwẹn vwẹ akpeyeren.​—Matiu 5:3.

 Mavọ yen mi se vwo vwo uruemu re vwo nenesi rẹ ẹwẹn na?

  •   Yono ji nene iji rẹ Ọghẹnẹ. Wo se ru ọnana womarẹ isese ri Baibol na, rọ dia iroro rẹ Ọghẹnẹ rẹ “ihwo rẹ erhi [“ẹwẹn,” NW ] ọfuanfon na muru” vwo si phiyotọ. (2 Pita 1:21) Oborẹ wo yonori cha nẹrhẹ wọ ga Ọghẹnẹ “vwẹ erhi [“ẹwẹn,” NW ] vẹ uyota,” vwo nene odjekẹ rẹ ẹwẹn ọfuanfon na ro ji shephiyọ ọhọre rẹ Ọghẹnẹ.​—Jọn 4:24.

  •   Yare ukẹcha rẹ Ọghẹnẹ. (Luk 11:13) Ọghẹnẹ cha chọn wẹ uko vwo vwo iruemu ri che djephia nẹ wẹwẹ ohwo ro nenesi rẹ ẹwẹn na. (Galesha 5:​22, 23) Ọ je sa kẹ wẹ aghwanre vwo phi ebẹnbẹn rẹ akpeyeren kparobọ.​—Jems 1:5.

  •   Kuomagbe ihwo ri nenesi rẹ ẹwẹn na. Ayen cha chọn wẹ uko vwọ bọn oyerinkugbe wẹn vẹ Jihova gan. (Rom 1:​11, 12) Vwọ fẹnẹ ọyena, wọ da vwẹ ugbeyan mu ihwo ri vwo iroro rẹ Ọghẹnẹ-ẹ, ọ sa nẹrhẹ wọ vwiẹrẹ vwọrẹ ẹwẹn.​—Jems 4:4.

 Ofori nẹ me vwomaba ẹga ọvo mi ki se nenesi rẹ ẹwẹn na?

 Ọ dia a vwọ vwomaba ẹga yen cha nẹrhẹ e nenesi rẹ ẹwẹn na-a. Baibol na da ta: “Ọ da dianẹ ohwo rori nẹ ọye ọgba rẹ egagọ, rọ sẹro rẹ ẹrẹvwe rọye-e, ẹkẹvuọvo rọ da phiẹn udu rọye, yẹ egagọ rẹ ohwo yena ofefe.”​—Jems 1:26.

 Dedena, Baibol na djerephia nẹ ihwo ri nenesi rẹ ẹwẹn na ga Ọghẹnẹ vwẹ idjerhe ro rhiabọreyọ. Ayen riẹnre nẹ “erhi [“ẹwẹn,” NW ] ọvuọvo” yen herọ​—ẹwẹn ọfuanfon rẹ Ọghẹnẹ. Ọnana mu ayen vwọ ga Ọghẹnẹ kerẹ “oma ọvuọvo,” re dia ẹko rẹ ihwo re sẹro rẹ “okugbe rẹ erhi [“ẹwẹn,” NW ] na vwẹ ẹguọnọ rẹ ufuoma.”​—Ẹfesọs 4:​1-4.

 Ororochọ kpahen re vwo nenesi rẹ ẹwẹn na

 Ororochọ: Re vwo nenesi rẹ ẹwẹn na churobọ si kemu kemu rọ sa nẹrhẹ ohwo mrẹ evunvọnvwẹ vwẹ akpeyeren yẹrẹ dia oka rẹ ohwo rọ guọnọ dia.

 Uyota: Baibol na yonori nẹ a da vwẹ uphẹn kẹ iroro rẹ Ọghẹnẹ nẹ o sun akpeyeren rẹ avwanre, kọyen e nenesi rẹ ẹwẹn na. Ọ dia a vwọ davwẹngba dia omamọ rẹ ohwo ababọ rẹ ukẹcha rẹ Ọghẹnẹ-ẹ. Ihwo ri nenesi rẹ ẹwẹn na phiẹkparobọ kidie ayen riẹnre nẹ Jihova yen ọmemama rayen, ayen ji yeren akpọ nene ọhọre rọyen.​—Une rẹ Ejiro 100:3.

 Ororochọ: Ohwo se nenesi rẹ ẹwẹn na siẹrẹ ọ rha vwẹ uphẹn kẹ oma rọyen nẹ o vwo erọnvwọn ri je-e, yẹrẹ ọ da sua ọmiaovwẹ kẹ oma rọyen.

 Uyota: Ra vwọ so ọmiaovwẹ kẹ oma rẹ ohwo ọyen “oja . . . ra vwo ria oma” yẹrẹ ẹga rẹ ohwo sane komobọ rọyen, rọ je dia iroro rẹ ugboma na. (Kọlose 2:​18, 23) Baibol na tare nẹ e che vwo omavwerhovwẹn, ọ dia ọmiaovwẹ-ẹ, siẹrẹ e de nenesi rẹ ẹwẹn na.​—Isẹ 10:22.

 Ororochọ: E nenesi rẹ ẹwẹn na siẹrẹ e de vwobọ vwẹ kemu kemu ro churobọ si uruemu orhan, ji te asan rẹ emama rẹ ẹwẹn dia.

 Uyota: Esegbuyota nẹ ihwo ri yerẹn se nene ihwo ri ghwuru ta ota, ọyen ọvo usun rẹ iruemu rẹ orhan. Ẹkẹvuọvo Baibol na yonori nẹ ihwo ri ghwuru riẹn emu vuọvo-o. (Aghwoghwo 9:5) Vwọrẹ uyota, uruemu rẹ orhan ọyen uruemu re vwo nene emekashe rẹ Idẹbono ta ota kuẹgbe. Uruemu nana miovwo Ọghẹnẹ ivun, ọ je nẹrhẹ ohwo se nenesi rẹ ẹwẹn na-a.​—Livitikọs 20:6; Urhi Rivẹ 18:​11, 12.

 Ororochọ: A ma emama na eje i vwo nenesi rẹ ekuakua rẹ ẹwẹn.

 Uyota: Erọnvwọn eje rẹ Ọghẹnẹ mare brọghọ phiyọ oma. (Une rẹ Ejiro 145:10; Rom 1:20) Ẹkẹvuọvo, emekashe vẹ ihworakpọ ọvo yen se nenesi rẹ ekuakua rẹ ẹwẹn na. Vwọ fẹnẹ ọyena, eroma yen suẹn eranvwe, ọtiọyena, ayen cha sa vwẹ ugbeyan mu Ọghẹnẹ-ẹ. Oborẹ ayen guọnọre yen mu ayen vwo ruiruo. (2 Pita 2:12) Ọtiọyena, Baibol na phi ofẹnẹ phiyọ uvwre rẹ e vwo nenesi rẹ ẹwẹn na vẹ e vwo vwo iroro vẹ uruemu rẹ eranvwe.​—Jems 3:15; Jud 19.

a Eta ri Hibru vẹ Grik vwẹ Baibol na, ra fan phiyọ “ẹwẹn” mudiaphiyọ “odju ra wẹn reyọ,” i ji se mudiaphiyọ obo re jẹmrẹ, rọ dia ẹgba ro ruiruo. Baibol na djisẹ rẹ Ọghẹnẹ kerẹ Ohwo rẹ Ẹwẹn ro me Kpenu Kparobọ. Ohwo ro nenesi rẹ ẹwẹn na bru erhiẹn re cha nẹrhẹ oma vwerhen Ọghẹnẹ, ọ je vwẹ uphẹn kẹ ẹwẹn ọfuanfon rẹ Ọghẹnẹ nẹ o sun ọyen.

b Vwẹ Baibol na, a vwọ dia “ihwo rẹ ugboma” vẹ ihwo ri “vwo erhi [“ẹwẹn,” NW ] na-a,” shekpahen ihwo ri mu erhiẹn rayen kpahan ojevwe romobọ, ri muọghọ kẹ iwan rẹ Ọghẹnẹ-ẹ.

c Jihova yen odẹ rẹ Ọghẹnẹ kirobo ra mrẹrẹ vwẹ Baibol na.​—Une rẹ Ejiro 83:18.