Pho kpẹ obo revun rọyen

Die yen Omaebrophiyame?

Die yen Omaebrophiyame?

Ẹkpahọnphiyọ ri Baibol na

 Omaebrophiyame mudiaphiyọ e vwo bru ohwo phiyọ ame, a me je kparọ nẹ ame na. a Ọyena ghwe dje obo re bru Jesu phiyọ ame wan vwevunrẹ urhie. (Matiu 3:13, 16) Ọtiọyen ohwo rẹ Ẹtiopia ọvo je tanẹ e bru ọyen phiyọ ame ọke rẹ ayen vwo te “asan ame.”—Iruo Rẹ Iyinkọn Na 8:36-40.

Oborẹ omaebrophiyame mudiaphiyọ

 Baibol na reyọ omaebrophiyame vwo dje e vwo shi ohwo. (Rom 6:4; Kọlose 2:12) E de bru ohwo phiyọ ame, o mudiaphiyọ nẹ o chukoku oka rẹ akpọ ro yerẹn jovwo je tuẹn akpeyeren ọfa phiyọ ro vwo ru ọhọre rẹ Ọghẹnẹ. Omaebrophiyame kugbe owọẹjẹ yena, ọyen ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ Ọghẹnẹ rọ sa nẹrhẹ ohwo vwo ẹwẹn obrorhiẹn rọ fonro womarẹ esegbuyota re mu kpahen izobo ri Jesu Kristi. (1 Pita 3:21) Ọtiọyena, Jesu yonori nẹ idibo rọyen bromaphiyame.—Matiu 28:19, 20.

Omaebrophiyame phoro umwemwu?

 Ẹjo. Baibol na yonori nẹ ọbara ri Jesu ọvo yen se ru avwanre fon. (Rom 5:8, 9; 1 Jọn 1:7) Jẹ, a sa vwọ mrẹ erere nẹ izobo ri Jesu, ke che vwo esegbuyota kpahen Jesu, yeren akpọ nene iyono rọyen ji bromaphiyame.—Iruo Rẹ Iyinkọn Na 2:38; 3:19.

Die yen Christening?

 Ubiota na “Christening” vẹ “e vwo bru omotete phiyame” vwomaphia vwẹ Baibol na-a. Enana mudiaphiyọ irueru ishọshi evo ruẹ rẹ ayen vwo bru emọ “phiyame” (womarẹ ayen vwọ fẹrẹ ame kuẹ emọ na uyovwin) ji muẹ odẹ kẹ ayen.

Baibol rhọnvwephiyọ omaebrophiyame rẹ emọ?

 Ẹjo, kakaka. Inenikristi ri yerin tedje, vwo ẹruọ, ji vwo imuẹro kpahen “iyẹrẹn esiri rẹ uvie rẹ Ọghẹnẹ” yen bromaphiyame. (Iruo Rẹ Iyinkon Na 8:12) E chururo si e vwo nyo ota rẹ Ọghẹnẹ, rhiabọreyọ, ji kuẹrherhiẹ—enana obo rẹ omotete che se ru-u.—Iruo 2:22, 38, 41.

 Vwọba, Baibol na djerephia nẹ emọ rẹ inenikristi re fuevun pha fuanfon yẹrẹ ayen fonro vwẹ ẹro rẹ Ọghẹnẹ. (1 Kọrẹnt 7:14) Ọ da dianẹ e se bru emọ phiyame, kọyen ayen ra cha fon fikirẹ evun-ẹfuọn rẹ esẹ vẹ ini raye-en. b

Ororochọ kpahen omaebrophiyame rẹ Inenikristi

 Ororochọ: Ọghẹnẹ che rhiabọreyọ ohwo ra fẹrẹ yẹrẹ kun ame ku uyovwin vwẹ ẹdia rẹ omaebrophiyame.

 Uyota: Omaebrophiyame re djunute vwẹ Baibol na eje mudiaphiyọ e vwo bru ohwo na phiyame kare kare. Kerẹ udje, ọke rẹ Filip vwo bru ọshare rẹ Ẹtiopia na phiyame, ayen “ro evunrẹ urhie na” vwọ kẹ omaebrophiyame na. Ukuotọ rọyen, “ayen de vrẹn nẹ ame na rhe.”—Iruo 8:36-39. c

 Ororochọ: Baibol na djephia nẹ e ji bru emọ phiyame ọke ihwo rẹ orua na eje de bromaphiyame. Kerẹ udje, ọ ta ota kpahen ohwo rọ vwẹrote uwodi vwẹ Filipae: “te ọyen te ekru rọye ejobi de bromaphiyame.”—Iruo 16:31-34.

 Uyota: Ikuegbe rẹ okurhẹrhiẹ rẹ ohwo rọhẹ uwodi na djephia nẹ ihwo ri bromaphiyame na vwo ẹruọ “rẹ ota ri Jihova” ọ je tanẹ “ayen ghọghọre.” (to Iruo Rẹ Iyinkon Na 16:32, 34) Uyota nana nẹrhẹ avwanre riẹn nẹ emọ rehẹ uwevwin rẹ ohwo rọhẹ uwodi na vwomaba ihwo ri bromaphiyame na-a, kidie ayen che se vwo ẹruọ rẹ ota rẹ Oghẹnẹ-ẹ.

 Ororochọ: Jesu yono kpahen omaebrophiyame rẹ emọ rọ vwọ tanẹ Uvie rẹ odjuvwu ọ rẹ ayen.—Matiu 19:13-15; Mak 10:13-16.

 Uyota: Ọ dia omaebrophiyame yen Jesu ta ota kpahan rọ vwọ ta eta yena-a. Ukperẹ ọtiọyen, ọ tare nẹ ohwo ki se muwan kẹ Uvie rẹ odjuvwu kọ dia kerẹ omotete re pha dẹndẹn re se yono.—Matiu 18:4; Luk 18:16, 17.

a Ubiota ri Grik ra fan kpo “omaebrophiyame” nẹ “e vwo duvwu ohwo phiyọ ame” re. Ni Theological Dictionary of the New Testament, Ukori I, aruọbe 529.

b Kirobo rẹ The International Standard Bible Encyclopedia tare “o vwo asan vuọvo vwẹ N[ew] T[estament] rọ tare nẹ e bru emọ phiyame-e.” ọ je tanẹ uruemu nana tonphiyọ fikirẹ “iroro ọchọchọ kugbe ẹro ri gegerege re vwo nẹ omaebrophiyame,” kọyen, ra vwọ tanẹ omaebrophiyame vworo imwemwu.—Ukeri 1, aruọbe 416-417.

c Vwẹ uyovwinrota na “Omaebrophiyame (vwẹ Baibol na),” ọbe ri New Catholic Encyclopedia da ta: “O phẹnre nẹ ihwo rẹ Ishọshi rẹsosuọ bru ihwo phiyame vwẹ omaebrophiyame.”—Ukeri 2, aruọbe 59.