Pho kpẹ obo revun rọyen

Die Yen Ẹcha rẹ Kristi?

Die Yen Ẹcha rẹ Kristi?

Ẹkpahọnphiyọ rẹ Baibol na

 Ẹkpo rẹ Baibol buebun djunute ọke rẹ Jesu cha vwọ rhe, rhi gun ihworakpọ ẹdjọ. a Kerẹ udje, Matiu 25:31-33 da ta:

 “Ọke rẹ Ọmọ rẹ ohwo [Jesu Kristi] da cha rhe vwẹ urinrin, vẹ emakashe rọye, ko che tidia vwẹ ekete rẹ urinrin rọye. Ka cha ghwẹ ẹgborho rẹ akpọ na ejobi koko obaro rọye: kọ hẹriẹ ayen ohwohwo nohwo kerẹsiẹ rẹ osuigodẹ a da hẹriẹ igodẹ nẹ usun rẹ ẹvwe. Kọ ghwẹ igodẹ vwọ hẹ obọrhe, ẹkẹvuọvo ọ me rha ghwẹ ẹvwe vwọ hẹ obohwẹre.”

 Ẹdjọeguo nana ọyen ẹbẹre ọvo rẹ “ukpokpogho ride” ra je mrẹ ọkpọ rọye-en. Ukpokpogho yena che kuphiyọ vẹ ofovwin rẹ Amagidọn. (Matiu 24:21; Ẹvwọphia 16:16) Ivwighrẹn rẹ Jesu ro vwo dje ẹvwe vwẹ itẹ ro kperi na “cha reoja rẹ ehwe kugbe ẹghwọrọ ri bẹdẹ.” (2 Tẹsalonaika 1:9; Ẹvwọphia 19:11, 15) Ẹkẹvuọvo, idibo rẹ Jesu ri fuevun ro vwo dje igodẹ na che vwo iphiẹrophiyọ rẹ “arhọ ri bẹdẹ.”—Matiu 25:46.

Ọke vọ yen Jesu cha vwọ rhe?

 Jesu da ta: “Ọke na eyẹ ẹdẹ na ohwo ọvuọvo sa riẹ-ẹn.” (Matiu 24:36, 42; 25:13) Ẹkẹvuọvo, ọ tarọ phephẹn nẹ a cha mrẹ “oka” ri che djephia nẹ ọke rẹ ẹcha rọyen na sikẹri re.—Matiu 24:3, 7-14; Luk 21:10, 11.

Ugboma rẹ uvwon yen Jesu cha vwọ rhe gbane ọ rẹ ẹwẹn?

 Rọ vwọ dianẹ a rhọvwọn Jesu nushi rhe kerẹ ohwo rẹ ẹwẹn na, kọyen ọ cha rhe vẹ ugboma rẹ ẹwẹn, ọ dia uwon vẹ ọbara-a. (1 Kọrẹnt 15:45; 1 Pita 3:18) Ọnana yen sorọ ọ vwọ vuẹ iyinkọn rọyen vwẹ ẹdẹ ro ghwuru nẹ, “chekọ . . . emerha, akpọ na gbe cha mrẹ vwẹ ọfa-a.”—Jọn 14:19.

Ororochọ rẹ ihwo vwo kpahen ẹcha rẹ Jesu

 Ororochọ: Baibol na vwọ tanẹ ihwo cha mrẹ Jesu “rọ cha vwẹ ikoro [yẹrẹ egho] rẹ obo odjuvwu” na, o mudiaphiyọ nẹ e che rhiẹromrẹ Jesu ọke rọ cha vwọ rhe.—Matiu 24:30.

 Uyota: Ọke buebun na, Baibol na vwẹ ikoro yẹrẹ egho vwo djisẹ rẹ erọnvwọn re rhiẹromrẹ-ẹ. (Livitikọs 16:2; Ukeri 11:25; Urhi Rivẹ 33:26) Kerẹ udje, Ọghẹnẹ ta eta nana kẹ Mosis: “Mi che bru we rhe vwẹ egho kpoi.” (Eyanno 19:9) Mosis rhiẹromrẹ Ọghẹnẹ-ẹ. Ọtiọyena, a je sa tanẹ Jesu “cha vwẹ ikoro [yẹrẹ egho],” kidie ihwo cha riẹn nẹ ọ rhire dede nẹ ayen che rhiẹromrẹ-ẹ.

 Ororochọ: Ota na “ẹro kẹro ke mrẹ” re vwo djisẹ rẹ ẹcha rẹ Kristi vwẹ Ẹvwọphia 1:7 mudiaphiyọ nẹ e che rhiẹromrẹ Jesu ọke rọ da rhe.

 Uyota: Ọkiọvo, ubiota rẹ Grik ra fan vwo kpo “ẹro” kugbe “mrẹ” se mudiaphiyọ ra vwọ riẹn yẹrẹ vwo oniso rẹ orọnvwọn ukperẹ e vwo rhiẹromrẹ vẹ ẹro fefe. b (Matiu 13:15; Luk 19:42; Rom 15:21; Ẹfesọs 1:18) Baibol na tare nẹ Jesu ra rhọvwọn nushi rhe yen ohwo rọ dia “evun rẹ orẹẹmrẹ re yivwẹ siẹ kẹrẹ-ẹ, rẹ akpọ . . . sa mrẹ-ẹ.” (1 Timoti 6:16) Ọtiọyena, ota na “ẹro kẹro ke mrẹ,” mudiaphiyọ nẹ ihwo ejobi cha riẹn nẹ Jesu yen obrorhiẹn rẹ Ọghẹnẹ vwo mu.—Matiu 24:30.

 Ororochọ: Eta rehẹ 2 Jọn 7 djerephia nẹ Jesu cha rhe vwẹ ugboma.

 Uyota: Ẹkpo rẹ Baibol yena da ta: “Otu re phiẹn ihwo buebu ro evun rẹ akpọ na re, otu re sian nẹ Jesu Kristi rhere vwẹ ugboma-a.”

 Ọke rẹ ọyinkọn Jọn je vwọ hẹ akpọ, ihwo evo herọ re se Gnostic, re sian nẹ Jesu rhe otọrakpọ na vwọrẹ ugboma-a. E si owọ 7 rẹ Jọn rivẹ na rere e se vwo djephia nẹ iyono yena chọre.

a Ihwo buebun vwẹ eta na “ẹcha rivẹ” yẹrẹ “ẹrhomacha” vwo djisẹ rẹ ọke rẹ Jesu cha vwọ rhe. Ẹkẹvuọvo, eta yena vwomaphia vwẹ Baibol na-a.

b Ni aruọbe 451 kugbe 470 rẹ ọbe na The New Thayer’s Greek-English Lexicon of the New Testament (1981).