Pho kpẹ obo revun rọyen

Me sa Mrẹ Eta rẹ Uchebro Vwẹ Baibol Na?

Me sa Mrẹ Eta rẹ Uchebro Vwẹ Baibol Na?

Ẹkpahọnphiyọ rẹ Baibol na

 E. (Rom 15:⁠4) Roro kpahen ẹkpo ri Baibol evo re vwẹ ukẹcha kẹ ihwo buebun ri nene ebẹnbẹn vẹ erharhe iroro muabọ.

Vwẹ uyovwinrota nana

 Ebẹnbẹn

 Une rẹ Ejiro 23:4: “Owenẹ me yan vrẹn iyara rẹ uhoho rẹ ughwu, Me djẹ oshọ rẹ emu umwemwu-u; kidie wọ vẹ ovwẹ herọ.”

 Otọ rọyen: Wọ da nẹrhovwo rhe Ọghẹnẹ je vwẹroso odjekẹ rọyen rọhẹ Baibol na, kẹ wo se fiudugberi hirharoku ebẹnbẹn.

 Filipae 4:13: “Mi vwo ẹgba mi vwo ru erọnvwọn ejobi womarẹ ohwo rọ kẹ vwẹ ogangan.”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ sa kẹ wẹ ẹgba wo se vwo yerin ghene kebẹnbẹn kebẹnbẹn.

 Ughwu rẹ ohwo re vwo ẹguọnọ kpahen

 Aghwoghwo 9:10: “Ushi . . . vwo iruo-o eyẹ iroro-o eyẹ erianriẹ-ẹn eyẹ aghwanre-e.”

 Otọ rọyen: Ihwo ri ghwuru rioja-a, ayen je cha sa wan avwanre oma-a. Ayen riẹn emu vuọvo-o.

 Iruo rẹ Iyinkọn Na 24:15: “Evrẹnushi cha dia.”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ sa kpare ihwo rẹ avwanre vwo ẹguọnọ kpahen ri ghwuru vrẹn nushi.

 Ẹwẹn rẹ abe rọ vrẹka

 Une rẹ Ejiro 86:5: “Kidie wọwẹ, E Ọrovwohwo [Jihova a], ohwo esiri vẹ evwoghovwo, wọ vọnre vẹ ẹguọnọ ro jẹ rhẹriẹ kẹ ihwo ejobi ri se we.”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ vwo ghovwo ihwo rẹ imwemwu rayen ghene da te ẹwẹn, ri ji brorhiẹn nẹ ayen rha cha vwanriẹn ọfa-a.

 Une rẹ Ejiro 103:12: “Kirobo rẹ obaro ọnre sheri te kẹ obuko ọnre na, ọtiọye o ji si ogbeku rẹ avwanre nu sheri te kẹ avwanre.”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ de vwo ghovwo nu, o si imwemwu avwanre nẹ shesheri vwọ vrẹ oborẹ avwanre sa vwẹ ẹwẹn roro. Ọ rha karophiyọ avwanre kpahọn rere ọ sa vwọ ghwọku yẹrẹ gboja kẹ avwanre-e.

 Omaemuophiyọ

 Une rẹ Ejiro 31:7: “Wọ mrẹ oma ẹlagha mẹ, wọ nabọ vughe ọdjarhe mẹ.”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ riẹn kpahen ojaẹriọ wẹn ejobi. O vwo ẹruọ rẹ oborẹ oma ru we​—⁠ọ da tobọ dianẹ ihwo efa vwo ẹruọ wẹ-ẹn.

 Une rẹ Ejiro 34:18: “Ọrovwohwo na si kẹrẹ otu rẹ udu rayen vwirhiri, o mi sivwi ayen otu rẹ udu rayen ghwọre.”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ veri nẹ o che bicha wẹ vwẹ ọke wo de muomaphiyọ. Ọ sa kẹ wẹ ẹgba wo vwo yerin ghene ọmiaovwẹ wẹn na.

 Ọga

 Une rẹ Ejiro 41:3: “Ọrovwohwo vwẹ obọ cha vwẹ ehwa rẹ emiavwe rọye.”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ sa chọn wẹ uko vwo yerin ghene ọga ọgangan, womarẹ ọ cha vwọ kẹ wẹ ufuoma rẹ ẹwẹn, ogangan, akoechiro kugbe aghwanre wo se vwo bru omamọ rẹ orhiẹn.

 Aizaya 33:24: “O gbi vwo ohwo rẹ orere na ọvuọvo rọ sa tanẹ, Me mwọga-a.’ ”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ veri nẹ ọke cha rẹ ihworakpọ eje che vwo vwo omakpokpọ.

 Ẹnwan

 Une rẹ Ejiro 94:19: “Ọke rẹ ẹnwan rẹ udu mẹ de rhi buphihọ, uchebro wẹn kọye sasa ẹnwẹ mẹ.”

 Otọ rọyen: A da nẹrhovwo rhe Ọghẹnẹ vwẹ ọke ra da ro ẹnwan, ọ cha chọn avwanre uko vwo vwo ẹwẹn ri dọe.

 1 Pita 5:7: “Vwẹ ẹnwan wẹn ejobi vwọ ya, kidie ọye re vwẹ ẹro te we.”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ vwo oniso rẹ oja rẹ avwanre ria. O durhie avwanre nẹ a vuẹ ọyen ọdavwẹ rẹ avwanre womarẹ ẹrhovwo.

 Ifovwin

 Une rẹ Ejiro 46:9: “Ọ nẹrhẹ ofovwi fue re te oba rẹ akpọ na.”

 Otọ rọyen: Uvie rẹ Ọghẹnẹ cha vwẹ ifovwin te oba kẹrẹkpẹ.

 Une rẹ Ejiro 37:​11, 29: “Ihwo dẹndẹn ri che vwo otọ na, vwe evun rẹ oyovwe rode kọye ayen da gọlọ. . . . Ọvwata cha re ughwẹ rẹ otọ na, kọ dia enu rọye bẹdẹ.”

 Otọ rọyen: Ihwo esiri cha dia otọrakpọ na bẹdẹ vwọrẹ ufuoma.

 A vwọ ro ẹnwan kpahen obaro na

 Jerimaya 29:11: “Me riẹn iroro ri mi vwo kẹ ovwan, eriyin Ọrovwohwo tare, iroro re erhuvwu ọ dia ọ rẹ umiovwo me cha vwọ kẹ ovwan vwẹ ọke rọ cha vẹ iphiẹrohọ.”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ vwo imuẹro kẹ ihwo rọyen nẹ ayen se nẹ obaro na vẹ iphiẹrophiyọ.

 Ẹvwọphia 21:4: “Ko che rien ameoviẹ eje vwo nẹ ẹro rayen, ughwu rha cha dia ọfa-a, uvweri yẹrẹ oviẹ yẹrẹ ọmiaovwẹ rha cha dia ọfa-a. Erọnvwọn awanre na wanvrẹ re.”

 Otọ rọyen: Ọghẹnẹ veri nẹ kemu kemu ebrabra re phia nonẹna, a gbe cha mrẹ ayen ọfa-a.

a Jihova yen oderhi rẹ Ọghẹnẹ. (Une rẹ Ejiro 83:18) Ni uyovwinrota na “Who Is Jehovah?