Pho kpẹ obo revun rọyen

Mavọ Yen Izobo ri Jesu Vwọ ‘Tan Ihwo Buebun Hirhe’?

Mavọ Yen Izobo ri Jesu Vwọ ‘Tan Ihwo Buebun Hirhe’?

Ẹkpahọnphiyọ ri Baibol na

 Womarẹ izobo ri Jesu yen Ọghẹnẹ vwo sivwin yẹrẹ sẹro rẹ ihworakpọ vwo nẹ umwemwu vẹ ughwu. Baibol na djisẹ rẹ ọbara rẹ Jesu ku kuotọ na kerẹ ọtanhirhe. (Ẹfesọs 1:7; 1 Pita 1:18, 19) Ọtiọyena, Jesu da tanẹ ọyen rhere “rere ọ vwẹ arhọ rọye tan ihwo buebu.”—Matiu 20:28, King James Version.

Diesorọ a vwọ guọnọ ‘tan ihwo buebun hirhe’?

 A ma ọshare rẹsosuọ, Adam, gbagba, yẹrẹ vrẹ abọ rẹ umwemwu. O vwo uphẹn ọ vwọ dia bẹdẹ ẹkẹvuọvo ọ varabọ kidie o churhi rẹ Ọghẹnẹ. (Jẹnẹsis 3:17-19) Ọke ro vwo vwiẹ emọ, ayen da riuku rẹ umwemwu nana mie. (Rom 5:12) Fikirẹ ọnana, Baibol na da tanẹ Adam “shẹ” oma rọyen vẹ emọ rọyen phiyọ ẹdia ọviẹ rẹ umwemwu vẹ ughwu. (Rom 7:14) Ọ vwọ dianẹ ayen gbare-e na, ohwo vuọvo rha sa dẹ oborẹ Adam kpare kufia na rhivwi-in.—Une Rẹ Ejiro 49:7, 8.

 Ọghẹnẹ gbe arodọnvwẹ kẹ emọ rẹ Adam ri jẹ iphiẹrophiyọ evwo. (Jọn 3:16) Ẹkẹvuọvo, Ọ dianẹ iwan rẹ Ọghẹnẹ kpahen orhiẹn-abavo mudiaphiyọ nẹ o che di ni imwemwu na kuẹrofia yẹrẹ de kpairoro vrẹ-ẹ. (Une Rẹ Ejiro 89:14; Rom 3:23-26) Ọghẹnẹ vwo ẹguọno ihworakpọ, eriyina o de ru ọrhuẹrẹphiyotọ o se vwo phoro imwemwu rayen nu kare kare, ọ dia o di vwo ghovwo aye-en. (Rom 5:6-8) Ọtanhirhe na yen ọrhuẹrẹphiyotọ na.

Mavọ yen ọtanhirhe na wian wan?

 Vwẹ Baibol na, ubiota na “ọtanhirhe” churobọ si ẹdia erha nana:

  1.   Ọyen osa ẹhwa.Ukeri 3:46, 47.

  2.   Ọ nẹrhẹ e vwo obọesiono, yẹrẹ usivwin.—Eyanno 21:30.

  3.   Ọyen uwan abavo rẹ obo ra hwosa rọyen, yẹrẹ ọ ro ghwe shamu. a

 Fuẹrẹn oborẹ ẹdia nana vwo churobọ si ọtanhirhe rẹ izobo rẹ Jesu Kristi.

  1.   Osa ẹhwa. Baibol na tare nẹ o vwo “unuigho ra dẹ” Inenikristi (1 Kọrẹnt 6:20; 7:23) Osa na yen ọbara ri Jesu, rọ vwọ “tan ihwo hirhe kẹ Ọghẹnẹ nẹ orua korua kugbe ephẹrẹ kugbe ihwo kugbe ẹgborho.”—Ẹvwọphia 5:8, 9.

  2.   Obọesiono. Izobo ri Jesu nẹrhẹ e vwo “ẹtanhirhe” vwo nẹ umwemwu.—1 Kọrẹnt 1:30; Kọlose 1:14; Hibru 9:15.

  3.   Uwan abavo. Izobo ri Jesu ghwe shephiyọ vẹ oborẹ Adam kpare kufia, rọ dia arhọ ọgbagba. (1 Kọrẹnt 15:21, 22, 45, 46) Baibol na da ta: “Kidie obo ri ijọghọevwo rẹ ohwo ọvo [Adam] ru ihwo buebu phihọ iruimwemwu na, ọtiọye na ọghọemuo rẹ ohwo ọvo [Jesu Kristi] rhe ru ihwo buebu phihọ ọvwata.” (Rom 5:19) Ọnana ghwe dje oborẹ ughwu rẹ ohwo ọvo sa vwọ hwosa rẹ ọtanhirhe rẹ irumwemwu buebun. Vwọrẹ uyota, izobo ri Jesu yen a vwọ “tan avwanre ejobi hirhe,” ihwo re jowọ ro fori cha mrẹ erere vwo no rhe.—1 Timoti 2:5, 6.

a Vwẹ Baibol na, obo ra fan ubiota na “ọtanhirhe” vwẹ ọke rẹsosuọ ghwe dje ọhọ rẹ osa, yẹrẹ uwan rẹ orọnvwọn, rọ dia obo ra hware. Kerẹ udje, ota rẹ Hibru ka·pharʹ na ghwe mudiaphiyọ ‘urhurho.’ (Jẹnẹsis 6:14) Ọ ghwa rionbọ kpo e vwo rhurhu umwemwu. (Une Rẹ Ejiro 65:3) Ubiota na koʹpher je rionbọ kpo osa ra hware e se vwo vwo obo ri shamu, yẹrẹ vwo usivwin. (Eyanno 21:30) Ọtiọyen ọ je hepha, ubiota ri Grik na lyʹtron, ra ghwa fan phiyọ “ọtanhirhe” na, a je sa fan phiyọ “ẹtanhirhe.” (Matiu 20:28; The New Testament in Modern Speech, by R. F. Weymouth) Isiọbe ri Grik reyọ ubiota na vwọ rionbọ kpo osa ra hwa vwọ tan ohwo re mu phiyọ uwodi yẹrẹ e vwo siobonẹ ọviẹn.