Pho kpẹ obo revun rọyen

Die Yen Ukpokpogho Rode Na?

Die Yen Ukpokpogho Rode Na?

Ẹkpahọnphiyọ ri Baibol na

 Ukpokpogho rode na, ọyen ọke rẹ okpetu rọ ma rho kparobọ rẹ ihworakpọ ji rhi rhiẹromrẹ dẹvoo. Vwo nene aroẹmrẹ ri Baibol na, ọ cha phia vwẹ “ẹdẹ re koba na,” yẹrẹ “oba rẹ ẹdẹ na.” (2 Timoti 3:1; Daniẹl 12:​4, New American Bible) Ọyen ‘ukpokpogho ra je rhe mrẹ oka rọyen vwo nẹ ọtonphiyọ rẹ emama rẹ Ọghẹnẹ mare rhi te ọke yenaa, ọ je cha phia ọfaa.’​​—Mak 13:19; Daniẹl 12:1; Matiu 24:​21, 22.

Erọnvwọn re cha phia vwẹ uvwre rẹ ọke rẹ ukpokpogho rode na

  •   A cha ghwọrọ ẹga rẹ efian. A cha ghwọrọ ẹga rẹ efian no kpakpata. (Ẹvwọphia 17:​1, 5; 18:​9, 10, 21) Ọghẹnẹ che mu United Nations rọ dia ẹgba rẹ usuon rọ koba vwọ ghwọrọ ẹga rẹ efian.​​—Ẹvwọphia 17:​3, 15-​18. a

  •   A cha vwọso ẹga rẹ uyota. Okugbe rẹ ẹgborho, re djisẹ rọyen vwẹ emramrẹ rẹ Izikiẹl kerẹ “Gọg, rọ hẹ otọ ri Magọg,” cha davwẹngba vwo si ihwo re ga ẹga ruyota no. Ẹkẹvuọvo, Ọghẹnẹ cha sẹro rẹ ihwo rọyen re vwẹ ẹga kẹ.​​—Izikiẹl 38:​1, 2, 9-​12, 18-​23.

  •   E che guẹdjọ rẹ ihworakpọ na. Jesu che guẹdjọ rẹ ihworakpọ eje, ọ me je “hẹriẹ ihwo, ọvo vwo nẹ ọfa, kirobo rẹ osuigodẹ hẹriẹ igegede vwo nẹ ẹvwe.” (Matiu 25:​31-​33) Jesu che mu ẹdjọeguo rọyen kpahen ukẹcha rẹ ohwo ọvuọvo vwọ kẹ “iniọvo” rọyen, kọyen ihwo ri che nene sun vwẹ obodjuvwu.​​—Matiu 25:​34-​46.

  •   Ekoko rẹ ihwo ri che sun vwẹ Uvie na. Inenikristi re fuevun ra jẹreyọ ri che nene Kristi sun vwẹ odjuvwu de ghwu, ka cha rhọvwọn ayen kpo odjuvwu.​​—Matiu 24:31; 1 Kọrẹnt 15:​50-​53; 1 Tẹsalonaika 4:​15-​17.

  •   Amagidọn. Ọnana “ofovwin rẹ ẹdẹ rode rẹ Ọghẹnẹ Ọromevwẹgba na,” e ji se “ẹdẹ ri Jihova.” (Ẹvwọphia 16:​14, 16; Aizaya 13:9; 2 Pita 3:12) Jesu cha ghwọrọ ihwo ro brorhiẹn hwe. (Zẹfanaya 1:18; 2 Tẹsalonaika 1:​6-​10) Ọnana churobọ si ẹghwọrọ rẹ usuon rẹ akpọ na, ri Baibol na djisẹ rọyen kerẹ eranvwe rẹ aghwa ro vwo iyovwin rẹ ighwrẹn.​​—Ẹvwọphia 19:​19-​21.

Erọnvwọn re cha phia ukpokpogho rode na da wanvrẹ nu

  •   E che mu Idẹbono vẹ emekashe rọyen phiyọ uwodi. Amakashe rode ọvo che do Idẹbono vẹ emekashe rọyen “phiyọ ukpotọ ro jẹ oba evwo na,” rọ họhọ uwodi vwọ kẹ. (Ẹvwọphia 20:​1-3) E dje ẹdia rẹ Idẹbono cha dia phiyọ ọtiọyen kidie o rhe che vwo ẹgba ro vwo ru emuọvoo.​​—Ẹvwọphia 20:7.

  •   Ọtonphiyọ rẹ ẹgbukpe uriorin rẹsosuọ na. Uvie rẹ Ọghẹnẹ cha ton usuon rẹ ẹgbukpe 1,000 phiyọ, ọnana cha ghwa ebruphiyọ buebun rhe vwọ kẹ ihworakpọ. (Ẹvwọphia 5:​9, 10; 20:​4, 6) “Otu gbidigbidi” re che se kerii che sivwinrhọ vwo nẹ “evunrẹ ukpokpogho rode na,” je mrẹ ọke rẹ Ẹgbukpe Uriorin rẹsosuọ na cha vwọ tonphiyọ vwẹ otọrakpọ na.​​—Ẹvwọphia 7:​9, 14; Une rẹ Ejiro 37:​9-​11.

a Vwẹ ọbe rẹ Ẹvwọphia na, a vwẹ ẹga rẹ efian vwo dje Babilọn Rode, rọ dia “igberadja rode na.” (Ẹvwọphia 17:​1, 5) Eranvwe ọvwavware rọ cha ghwọrọ Babilọn Rode na, mudiaphiyọ ukoko rẹ akpọeje, rẹ ọdavwẹ rayen ọyen ayen vwo ku ihwo eje kugbe. A ka riẹn phiyọ League of Nations, jẹ enẹna kẹ United Nations.